Na Slovensko môžu prísť investície za 1,8 miliardy eur – Peter Pellegrini
Bratislava 19. februára (TASR) – V nasledujúcich dvoch rokoch môžu na Slovensko prísť zahraničné investície za 1,8 miliardy eur, ktoré by priniesli spolu 25.500 pracovných miest. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD). Napriek prijatiu akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy nemožno podľa vicepremiéra očakávať, že všetky ich ciele sa naplnia za necelý rok. Upozornil, že niektoré opatrenia sa budú zavádzať v najbližších troch či štyroch rokoch. Tento rok by mal byť prvým, keď sa začne plnenie jednotlivých opatrení vyhodnocovať. „Je to otázka času, v týchto dňoch začnú postupne prichádzať do regiónov regionálne príspevky, ktoré majú slúžiť na konkrétne veci, sú pripravené investičné zámery. Len v tomto roku je rozpracovaných asi 24 investičných zámerov, ktoré majú smerovať práve do 12 najmenej rozvinutých regiónov a mohli by generovať okolo 5500 pracovných miest,“ priblížil Pellegrini.

Opozičný poslanec Národnej rady SR Eugen Jurzyca (SaS) poukázal na to, že od roku 2000 do 2015 klesol počet zamestnancov vo výrobe textilu či ťažbe a dobývaní, ale výrazne stúpol napríklad v informatizácii a komunikácii. Premiér Robert Fico (Smer-SD) podľa neho sľubuje pracovníkom v prepadávajúcich sa odvetviach vládne dotácie. „On zoberie peniaze z odvetví, ktoré rastú, tým spomalí rast. My hovoríme – pokiaľ by tieto mali šancu rásť, nemali by vysoké dane, tak tí ľudia majú šancu prejsť z takýchto prepadávajúcich sa odvetví do tých úspešnejších, za pružného Zákonníka práce, a budú mať viac a lepšie platených pracovných miest. Tam sa veľmi líšime,“ vysvetlil Jurzyca. Pellegrini zdôraznil, že hospodársky rast SR je jeden z najvyšších v eurozóne, nezamestnanosť klesla pod 9 % a na Slovensko prichádzajú nové investície. „Máme rozpracovaných asi 60 projektov za 1,8 miliardy eur. To sú všetko zahraničné investície, ktoré chcú v roku 2017 a 2018 k nám prísť. Dokopy môžu priniesť ďalších 25.500 pracovných miest,“ vyčíslil. Takmer polovica podľa neho pôjde do problémových regiónov.

„Vy si myslíte, že bez vlády nevznikne žiadne pracovné miesto?“ reagoval Jurzyca. Dodal, že za 15 rokov sa na Slovensku znížil počet ľudí o 300.000. „Máme problém, pretože nám pracovití, slušní ľudia odchádzajú do Nemecka, do Rakúska. Nie je to tak, že sme za vodou ekonomicky, že nám rastie ekonomika a stačili reformy z rokov 2004, 2005. Aj teraz treba robiť reformy,“ domnieva sa. Podpredseda vlády argumentoval, že veľa ľudí na Slovensko aj prichádza. „V našich IT firmách v Bratislave začína pracovať veľké množstvo mladých, univerzitne vzdelaných Talianov. Nie je to len príchod pracovnej sily z tretích krajín, ako je Srbsko, Ukrajina. Už je to obojstranná migrácia v rámci Európskej únie, to je mobilita pracovnej sily,“ povedal.

Ak nedáme energetiku do poriadku, v koalícii radšej nebudem – Andrej Danko
Bratislava 19. februára (TASR) - Ak vládna koalícia nedá do poriadku energetiku, líder SNS a predseda parlamentu Andrej Danko jej súčasťou radšej nebude. Povedal to v dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike s tým, že ak by vtedajší šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík neoznámil, že sa vzdáva funkcie, Danko bol pripravený v spolupráci s opozíciou vyzvať ho na odchod. "Premiér Robert Fico (Smer-SD) roztrhal faktúru, ja by som roztrhal Holjenčíka. Ale Jozef Holjenčík ešte neskončil, nech sa pripraví na trestnoprávny dopad," avizoval Danko a doplnil, že ak sú pravdivé informácie, že Holjenčík na tom profitoval, nič mu nepomôže.

Danko zároveň bude tlačiť na to, aby sa urobili poriadky so spoločnosťou Energetický a průmyslový holding (EPH), čo je súkromný spoluvlastník SPP, Slovenských elektrární či Stredoslovenskej energetiky. "Je nešťastie, že títo dravci do našej energetiky vošli, a to za vlády Smeru-SD. Chcem teda, aby súčasná koalícia získala tieto podiely naspäť pre štát. Nechcem, aby nás dobehlo ich úverové zaťaženie a drancovanie cez dividendy. Ak to nedáme do poriadku, radšej v koalícii nebudem," varoval. Predseda SNS priznal, že v koalícii po kauze s cenami energií prišlo k ochladeniu v komunikácii. "Úprimnosť SNS nemôže byť Smerom-SD ani Mostom-Híd vnímaná ako zákernosť. To, čo poviem koaličným partnerom, nemám problém povedať nahlas. Je to poctivejšie a čestnejšie ako veci zakrývať," konštatoval.

Danko zopakoval, že zmeniť Rokovací poriadok NR SR malo zmysel a podľa jeho slov to potvrdilo aj nedávne dianie v parlamente. "Ukázalo sa, že NR SR je schopná prerokovať 90 návrhov zákonov v pomerne krátkom období. Podarilo sa nám vrátiť do parlamentu kultúru a distingvovanosť. Aj opozícia si uvedomila, že niektoré procesy treba v parlamente zmeniť," myslí si. Šéf parlamentu zdôraznil, že on je z titulu svojej funkcie zodpovedný za poriadok v rokovacej sále. "Aby naše deti nevideli parlament, kde si poslanci nadávajú do skunkov a špinavcov. NR SR je výkladná skriňa a keď ľudia budú vidieť, že sa správame nedôstojne a nedodržujeme zákony, čo potom od nich chceme?" pýtal sa.

Aj preto je Danko na zmeny v rokovacom poriadku hrdý. "Ukázalo sa, že individuálny poslanec si nemôže robiť, čo chce. Nemyslím si, že problémy v spoločnosti sa majú riešiť kričaním, hašterením a billboardmi," podotkol. Danko chce ísť ďalej a zákonom sprísniť aj fungovanie politických strán tak, aby bolo možné hovoriť o väčšej transparentnosti. "Ak politická strana dostane milióny od štátu, ľudia musia vidieť, kam tie peniaze idú. Musia vidieť, či si Danko berie peniaze domov, tak ako to robí líder OĽaNO-NOVA (Igor Matovič, pozn. TASR). Do súťaže politických strán sme totiž pustili eseročky a ľudí, ktorí nemusia hľadať kompromis," dodal.

R. Fico naše podnety odkladal, očakávali sme rýchlejšiu odozvu – Jaroslav Paška
Bratislava 19. februára (TASR) - Strana SNS sa usilovala pri kauze cien energií komunikovať s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer-SD), ale spočiatku pri ňom videla veľmi silnú dôveru v šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka, a preto premiér podnety SNS odkladal. V dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška.

"Očakávali sme rýchlejšiu odozvu zo strany vlády voči podnetom, ktoré prichádzali. Významnú úlohu tu zohrali médiá, ktoré prinášali analýzy už vopred a naznačovali, že ten problém tu bude. SNS sa pýtala premiéra, či má energetiku a to, čo sa deje v ÚRSO, pod kontrolou. Povedal, že áno. Naše podnety odkladal s tým, že Holjenčík by sa toho nedopustil. Ale stalo sa. Zrejme tá komunikácia medzi ÚRSO a ministerstvom hospodárstva bola komplikovanejšia, preto prepukla viac-menej až v januári," pripustil Paška.

Poslanec Smeru-SD exminister hospodárstva Ľubomír Jahnátek zdôraznil, že hneď ako sa premiér okolo 10. januára o probléme s cenami energií dozvedel, okamžite volal ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi (Smer-SD) aj Holjenčíkovi, aby mu podali informáciu, čo sa stalo. "Rozdiel medzi koalíciou a opozíciou je v tom, že opozícia môže každý deň zvolať tlačovku a povedať svoj názor. Má na to právo a využila to. Ale ak má vláda zasiahnuť, musí mať relevantné argumenty a riešenia. Vláda reagovala absolútne promptne," tvrdí. Podľa Jahnátka to, čo vyviedol ÚRSO v roku 2016, bolo nepochopiteľné. "Mňa osobne to zaskočilo a nahnevalo," povedal s dôvetkom, že vyššie ceny navrhované úradom mohli byť dokonca nezákonné, keďže cenové konanie bolo dokončené podľa iného predpisu, ako sa začalo. "Bol teda porušený právny poriadok, ale to už musia posúdiť právnici. Občanom sa vrátia ceny do roku 2016, ale Holjenčík môže mať problémy z toho, že tento postup takto zbabral," pripustil Jahnátek.

Opozičný poslanec Karol Galek (SaS) je však presvedčený, že vláda mohla a mala konať skôr. "Ja som na problémy s plynom upozorňoval ešte počas rozpravy k rozpočtu. V decembri prišli prepočty a modelové príklady a ÚRSO nás obvinilo, že politikárčime. Až prišiel 18. január, keď sa to všetko prevalilo," zrekapituloval. Šéf OĽaNO-NOVA Igor Matovič je presvedčený, že morálnymi víťazmi celej energetickej kauzy sú ľudia, ktorí vyhrali svoj boj nad Robertom Ficom (Smer-SD). "Premiér 49 dní ignoroval problém, tváril sa, že neexistuje a že sa nikomu faktúry nezvyšujú," zdôraznil. Líder Obyčajných zároveň odmietol tvrdenia koalície, že mimoriadna schôdza venovaná odvolávaniu premiéra, bola zbytočná. "Ak by sme si povedali, že mimoriadka je v takejto situácii zbytočná, potom je zbytočná opozícia. Toto je ale naša úloha, musíme si robiť svoju prácu. Dosiahli sme nakoniec to, že Fico musel kapitulovať," povedal.

Na otázku, či sú v koalícii už spory okolo tejto kauzy zažehnané, Paška odvetil, že koalícia je na začiatku komunikácie o novom usporiadaní energetickej politiky. "Musíme viac obhajovať záujmy občanov. Ukazuje sa, že do energetiky vstúpili subjekty, ktoré svoj biznis vnímajú ako dojnú kravu a nezaujíma ich, ako žijú ľudia v tejto krajine," konštatoval. Politici sa zhodli, že do budúcna je potrebné zabezpečiť oddelenie ÚRSO a Regulačnej rady. "Nezávislosť ÚRSO od štátu by mala ostať zachovaná, ale zmenu treba urobiť pri kontrolných mechanizmoch, treba posilniť postavenie Regulačnej rady," povedal Jahnátek. Zmeny musia podľa jeho slov prísť v skrátenom legislatívnom konaní.

V podobnom duchu to vidí aj Galek. "Regulačná rada musí byť oddelená od ÚRSO. Doteraz bola na čele oboch orgánov tá istá osoba, pritom Regulačná rada je odvolací orgán, musí byť teda oddelená a nezávislá," zdôraznil. Paška tvrdí, že z pohľadu SNS je jedno, či zmeny prídu do parlamentu iba ako vládny návrh, alebo sa pridá aj opozícia. Treba však postupne urobiť veľmi zásadné zmeny. Prichádzajú totiž ďalšie vyhlášky a objavujú sa ďalšie problémy," upozornil. Matovič doplnil, že problémom sú aj vládni nominanti v dozorných radách energetických firiem. Líder OĽaNO-NOVA je presvedčený, že štát tam musí posielať len odborníkov na základe transparentného výberového konania. "Páni v koalícii by si mali v prvom rade prečítať, čo je vo vládnom programe, kde sa píše, že vláda bude chrániť zraniteľných odberateľov a bude riešiť energetickú chudobu," dodal.

J. Mihál má neospravedlnenú absenciu, lebo nepredložil vysvetľujúci doklad 
Bratislava 19. februára (TASR) - Poslanec Národnej rady SR Jozef Mihál (SaS) je prvým členom zákonodarného zboru v tomto volebnom období, ktorý chýbal na rokovacom dni, ale nedoložil žiadne písomné ospravedlnenie. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) mu preto absenciu neospravedlnil. Mihál chýbal na rokovaní 31. januára 2017. Hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková uviedla, že poslanec uprednostnil prednáškové turné po Slovensku, ktoré sa koná každý rok v januári. "Množstvo účastníkov, ktorí sú na túto akciu prihlásení dlhodobo vopred, by mi neodpustilo, keby som to zrušil. Neospravedlnenie neúčasti v parlamente bolo teda vedomé a som pripravený niesť dôsledky," doplnil Mihál. Finančná sankcia však poslancovi nehrozí. Tá by nasledovala až v prípade, keby mal neospravedlnené aspoň dva dni v kalendárnom mesiaci. V tom prípade by prišiel o polovicu platu.

Predseda parlamentu zároveň uložil neospravedlnenú jednodňovú absenciu poslancom ĽSNS Milanovi Mazurekovi a Stanislavovi Mizíkovi. Tí síce v NR SR boli, ale pre porušenie rokovacieho poriadku ich podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) 31. januára vykázala zo sály. Keďže podobne ako v Mihálovom prípade ide iba o jedno previnenie v kalendárnom mesiaci, pokuta im za to nehrozí. O polovicu poslaneckého platu však môže prísť líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič. Ten sa najskôr 1. februára oficiálne ospravedlnil z neúčasti na schôdzi, v rovnaký deň mal však na pôde parlamentu tlačovú konferenciu. Danko preto vyhlásil, že mu ospravedlnenku neuzná. "Mal som naliehavé pracovné povinnosti, uprednostnil som ľudí," vysvetlil svoju neúčasť Matovič.

Druhú neospravedlnenú absenciu v rámci februára má šéf OĽaNO-NOVA za to, že vnesením vizuálnych materiálov do parlamentnej sály porušil rokovací poriadok. Keďže sa fotiek odmietol vzdať, bol formálne vykázaný a za daný rokovací deň sa mu automaticky pripisuje neospravedlnená absencia. Danko bude o oboch Matovičových prípadoch formálne rozhodovať začiatkom marca.