Tak, že som ich odignoroval. Liečil som na chalupe na Záhorí vnúčika, tak som ani nemal čas.  Nevenoval som sa im. A slobodne - bez mučenia sa priznám -  že som sa po prvý raz demokraticky rozhodol nevoliť.  No pri krátkych návštevách Bratislavy (so šoférskym  pohľadom na prehliadku predvolebných bilboardov) , spomenul som si na jeden z prvých veľkých koprodukčných filmových projektov  Československej televízie s Nemcami a Rakúšanmi, ktorý  ešte za socializmu vybavil  najlepší zo všetkých riaditeľov Slovenskej televízie Jaroslav Hlinický. Šesťdielny seriál  z roku 1987 sa volal „Vojna volov“.  Zo všetkých bilboardov kandidátov sľubujúcich „raj v hlavnom meste“ ma najviac oslovil  iba ten jeden jediný. Bilboard ZSE s inteligentnou hlavicou na radiátory...

Prekvapila ma kandidatúra 53-ročného Václava Miku, kúzelníka ovládajúceho médiá i marketingové triky. Po tom, ako neobhájil post generálneho riaditeľa RTVSsa predsa  verejne „vytešoval“ ako sa bude venovať  svojej  mladej rodinke (už druhej) a otcovským povinnostiam voči svojmu potomkovi (prvému). Zdalo sa, že to myslí vážne, keďže ho bolo vidno v centre Bratislavy spolu s mladou priateľkou Kristínou Maturovou kočíkovať ročnú dcérku Michaelu.

Dokončoval som tiež svoju ďalšiu knihu – tentoraz príbehovú históriu Slovenskej televízie pod titulkom „Čudo medzi ZOO a cintorínom“ a mal som v nej aj „sólo kapra“ – v kapitole diskreditujúcej najznámejšieho z kandidátov na primátora Bratislavy. Nechcel som ale ovplyvňovať  voľby a už vôbec, aby si niekto myslel že chcem jednému z mojich nasledovníkov v Mlynskej doline škodiť  zo závisti  či pre  akúkoľvek inú pohnútku... Tak som dal jazykovej korektorke pokyn vyhodiť z knihy inkriminovanú stať. O vedenie špinavej kampane aj  o podpásové údery sa postarali iní. Dokonca ani sám Vašo si údajne neodpustil  niečo vyskúšať.  Možno práve preto voľby nevyhral. Skôr ale kvôli tomu že sa až príliš nahlas dištancoval od SMER-u s jeho bývalým ministerským tútorom.  Nič to, nestal sa nateraz primátorom, no nudiť sa isto nebude. Ako ho poznám, vymyslí niečo iné, čím nielen zaujme celé Slovensko.  A možno nás i pobavia spolu s Kiskom, Beblavým či Maďaričom v duchu televízneho kabaretu „Možná přijde i kouzelník“.  Mladším pridám vysvetlenie, že to bol zábavný estrádny program Československej televízie , neskôr  Českej  televízie,  ktorý bol premiérovo vysielaný v rokoch 1982–1992.  Tak ako prišiel kúzelník „celý v bielom“ v týchto komunálnych voľbách 2018 bratislavskej kaviarni a liberálom, falošne sa opíjajúcim víťazstvom svojho kandidáta. Do kresla primátora na najbližšie štyri roky zasadne architekt, občiansky aktivista, hudobník MatúšVallo.  Smejem sa..., lebo  večne bdelým ponovembrovým kádrovčíkom  zrejme ušlo, že ide o vnuka komunistického ministra kultúry a geniálneho slovenského básnika Miroslava Válka.  Mne to neprekáža, no počul som ako vraj skysli tváre mnohých z tých nadšených detičiek ovládaných diaľkovo cez sociálne siete aj komixovým postavičkám slovenského šoubiznisu,hrajúce svoje tragikomické role na námestiach potom, čo spadla opona. 

No netýka sa to len hlavného mesta krajiny pod Vysokými Tatrami. Farizejstvo a hra na „nezávislých kandidátov“ je falošná od začiatku, nemôže preto priniesť ani čistý zisk, nieto ešte právom očakávanú zmenu.  O oligarchickom pôvode peňazí  na kampaň jednotlivých kandidátov, o spôsobe financovania,  podpore či o podfukoch a ďalších prekvapeniach bude teraz toto povolebné obdobie. Nie som veštec, no so špičkovými dramatickými situáciami, „teplými bonzami“ a škandálmi sa zrejme roztrhne  už Mikulášske vrece. Dovtedy sa budú politológovia, sociológovia, riaditelia prieskumných agentúr , platení politickí komentátori  a kadejakí  mediálni vykladači kariet špárať v tom ... A budú sa sporiť, či komunálne voľby 2018 v Slovenskej republike  boli prehrou alebo víťazstvom  strany SMER-SD , čo prinesie krajine vysoký počet  42,42% hlasov a kresiel  tzv. nezávislých kandidátov  v troch tisíckach samospráv ,  komu ostal v rukách Čierny Peter  a komu v rukáve ukryté srdcové eso? Bohužiaľ, vidím len veľ a sluhov s ohnutým chrbtom, ešte viac vazalov s natrčenými rukami, žiaľ málo politikov...

Stihol som ale s ľútosťou zaregistrovať, že v Tisovci sa už o post primátora neuchádzal môj priateľ Peter Mináč, ktorý  pracoval na čele malého mestečka  pod Hradovou neuveriteľných  28 rokov!  Naopak, potešilo ma, že krajský poslanec a šesťnásobný predseda ZMOS Michal Sýkora pokračuje a stal  sa  už desaťnásobným starostommalebnej tatranskej obce Štrba.

Ozaj, všimol si ešte niekto, že tieto voľby boli tiež svojským zápasom medzi  televíziou a zvyškom Slovenska? Aj personálne. V Trenčíne – bývalý generálny riaditeľ  STV Richard Rybníček, v Hlohovci – bývalý dlhoročný predseda Rady STV Miroslav Kollár, v Podunajských Biskupiciach – bývalý redaktor Maďarského vysielania  ČST Zoltán Pék, v bratislavskej Karlovej Vsi – bývalý štatutárny zástupca STV Branislav Záhradník, v bratislavskej Petržalke – bývalá televízna moderátorka Ľudmila Farkašovská, v bratislavskom Starom meste – producent zábavy Štefan Wimmer, no tiež bývalý televízny technik, garážový revolucionár  Novembra ´89 Ľuboš David Sirota. Len mi vŕta v hlave prečo asi  a odkiaľ sa vzalo to stredné meno, ktoré doteraz nepoužíval?