Peťo, o situácii v Rakúsku si niečo už načrtol v článku Slováci v zahraničí a opatrenia proti koronavírusu, no pre istotu to tu zrekapitulujeme. Pracoval si na horskej chate v regióne Salzburg ako pomocný kuchár. Po tom, ako strediská a chaty zavreli, ste šli dňa 16. 3. 2020 s kolegyňami späť domov. Aktuálne máš silné podozrenie, že si nakazený koronavírusom. Čo predchádzalo tejto nepríjemnej situácii?

Na horskej chate Krefelder hutte som pracoval od 16. januára a domov som odchádzal 16. marca. Prišli sme tam pracovať aj s priateľkou, no keďže mala zdravotné problémy, odišla späť na Slovensko ešte v januári. Pracoval som 6 dní v týždni a keď som mal voľno, tak som si šiel zalyžovať, no v marci som už nebol ani raz na svahu. Keď uvažujem, kto mohol na naše pracovisko priniesť nákazu, tak to skutočne mohol byť hocikto. Každý deň sa na chate premlelo aj dvetisíc ľudí. My sme mali na starosti aj umývanie riadov a tam prichádzame do kontaktu s príborom, ktorý si ľudia kladú do úst. Nákaza sa mohla preniesť možno aj takýmto spôsobom. Je to najviac pravdepodobné, keďže my ako personál sme do mesta vôbec nechodili. Do dnešného dňa však nik na chatu nezavolal, že tam bol a bol zároveň nakazený, takže s určitosťou nemôžem tvrdiť nič.

Mal si nejaké príznaky?

Na chate mi jedného dňa bolo zle, myslím, že to bolo 10. marca. Ležal som dva dni v posteli, bolela ma hlava a nohy, cítil som sa veľmi zvláštne, no nemal som teplotu. Postupne to začalo prechádzať aj na iných, ktorí tam pracovali, ja som bol prvý s príznakmi, no po dvoch dňoch mi už bolo dobre. Na stupnici od 1 do 10, kde desať je najviac, by som hodnotil, že to bolo tak na 3. Ale ja som mladý a mám dobrú kondíciu. Pôvodne som si myslel, že som len unavený z práce, a keďže som nemal teplotu, nejako mi to nenapadlo spojiť to s koronavírusom. Ani v Rakúsku to vôbec neriešili, pokiaľ sa u dotyčného nevyskytla zvýšená teplota. Pričom od rôznych doktorov teraz zaznievajú informácie, že nie každý nakazený tú teplotu musí zákonite mať.

Keď zavreli vašu chatu, šiel si domov autom. Bola nejaká kontrola na hraniciach?

Šli sme na dvoch autách štyria ľudia, ktorí sme tam pracovali. Ja a moje tri kolegyne sme prechádzali hranice asi okolo pol deviatej večer. Kontrola sa nás opýtala, či máme občianske preukazy, my sme ich ukázali a to bolo všetko. No keďže stáli asi 2 metre od auta, pochybujem, že v tej tme vôbec niečo videli. Vtedy ešte neboli žiadne kolóny, bola tam mladučká policajtka, ktorá sa k nám veľmi nepribližovala. Na tvári však aspoň mala rúško. Šli sme potom do Nitry, kde sme prespali u jednej z kolegýň.

Na druhý deň, v utorok 17. marca som viezol jednu z kolegýň z Nitry do Tatranskej Lomnice. Keďže bolo info, že sa majú ľudia hlásiť po príchode zo zahraničia svojmu obvodnému lekárovi, ona tak spravila a jej lekárka ju informovala, že má ostať 2 týždne v karanténe a že si ju teda zapisuje. Ja som svojej lekárke vo Vranove n. T. volal v stredu ráno a tá mi nepovedala nič okrem toho, že nemám volať jej, ale na Úrad verejného zdravotníctva pre Vranov.

Vláda možno mohla lepšie inštruovať všetkých lekárov a zaviesť podrobný záväzný postup. Takto aj lekári boli zmätení. Čo bolo potom?

Vo štvrtok 18. marca mi volal náš šéf z Rakúska, že si dal robiť testy a je pozitívny na koronavírus. Okamžite som volal na Úrad verejného zdravotníctva, kde som im o všetkom povedal a pani sa ma len opýtala, či mám nejaké príznaky. Odpovedal som jej, že nie, tak ma len inštruovala, že mám ostať v karanténe a sledovať svoj stav.

Ak si spätne rozpomenieš, mali aj tvoji kolegovia nejaké príznaky?

Ako som vravel, na mňa to prišlo ako na prvého, o dva dni neskôr bolo zle kolegyni (ležala v posteli 13-teho a 14-teho marca). Zle bolo aj kolegovi z Nemecka, ten mal dosť nepríjemný kašeľ, ale ostatným bolo v tom čase ešte dobre, boli sme tam deviati. Keď sme odchádzali, bolo zle kolegyni z Nitry. Bohužiaľ to náš šéf nechcel nijako riešiť, pretože chcel ešte rýchlo zarobiť v posledný víkend pred uzavretím chaty. V piatok 13. marca sa dozvedel, že sa v nedeľu zatvárajú svahy. No mali sme málo hostí, možno 50.

Kde sa nachádzaš teraz?

Som v byte pri mame a dvoch bratoch. Asi nemusím nikomu explicitne vysvetľovať, aký mám z toho stres, že potenciálne ohrozujem svoju rodinu. Pred návratom som uvažoval, že k nim neprídem, no mama ma presvedčila, aby som normálne prišiel domov. Ak by som bol vedel, že šéf je pozitívny, za žiadnych okolností by som domov nešiel a zavrel sa niekam na samotu.

Ako sú na tom kolegyne?

Kolegyňa z Nitry mi volala v piatok, že jej testy urobili a je pozitívna. Taktiež je pozitívna šéfova manželka. Kolega z Martina bol v nedeľu na testy, a tiež je pozitívny. Jemu bolo aj dosť zle, ale vravel, že sa to už lepší. Zarazilo ma, keď mi rozprával, ako sa na neho lekárka oborila, že má sedieť doma na zadku a nie chodiť sa lyžovať. Keď jej oponoval, že on v Rakúsku pracuje, tak zas sa jej nepáčilo to. Že vraj má každý ostať pracovať doma na Slovensku. Bol som z tohto vyjadrenia dosť rozhorčený.

Kolegyňa z Tatranskej Lomnice sa dala testovať v sobotu (21. marca). Výsledky dostala dnes (25. marec) a vyšlo jej, že nie je ani pozitívna ani negatívna a má ísť na testy znova tento piatok! Ja som volal do Prešova tiež, no mladý doktor mi povedal, že keď nemám príznaky, mám byť doma v karanténe. Že vraj nemajú spoľahlivé testy. Potom mi zložil. Nik akoby nebral do úvahy to, že sme všetci kolegovia boli v neustálom blízkom kontakte a že ak im vyšli testy pozitívne, pravdepodobne som na tom rovnako, akurát to nemám potvrdené. Ako potom môžu byť štatistiky vôbec relevantné, ak evidentne odmietajú testovať ľudí, u ktorých je vysoká pravdepodobnosť toho, že sú nakazení? Čo ak príznaky nemám, ale som prenášač? Všetci dôsledne dodržiavame karanténu, nákupy nám zaobstarávajú kamaráti, za čo im veľmi pekne ďakujem. Čo bude ďalej, to netuším, keďže mi povedali, že ma neotestujú aj napriek tomu, že som bol v kontakte s piatimi nakazenými ľuďmi.

Peťo, ďakujem za zodpovedanie otázok a prajem Tebe aj celej Tvojej rodine, aby ste boli zdraví a aby táto neistota čoskoro pominula. Je to nepríjemná situácia, no všetci budeme držať palce a myslieť na Teba a Tvoju rodinu.