Hneď po amerických prezidentských voľbách v ktorých zvíťazil Donald Trump, hlavný redaktor jedného z najstarších amerických a rešpektovaných novín THE ATLANTIC J. Goldberg urobil rozhovor s nestorom a patriarchom americkej politiky Henry Kissingerom. A ešte počas volieb hovoril s ním o tom, ako by sa mal správať nový americký prezident s Ruskom, Čínou, Európou a Blízkym Východom. Bývalý štátny tajomník, ktorý pôsobil ešte za éry Brežneva a Nixona má dnes 83 rokov, ale stále je „v práci“.  Ako politický guru, autorita, ktorého je nezameniteľná, navštevuje rôzne krajiny a stretáva sa so svetovými lídrami. Mnohí sa domnievajú, že takýmto spôsobom naplňuje osobitné diplomatické „delikátne otázky“. Napríklad často ho možno stretnúť u Putina v Moskve, ktorý s ním diskutuje a vymieňajú si názory na svetové problémy. A tak je zaujímavé, čo si myslí Kissinger o Trumpovi a Rusku.

 

Rozhovor hneď po prezidentských voľbách.

Goldberg: Ste prekvapený?

Kisssinger: Myslel som si, že vyhrá Hillary.

 

Prečo sa to takto stalo?

Zjavenie Trumpa, to je reakcia Strednej Ameriky za napadnutie na jej hodnoty.

 

Čo to znamená pre úlohu Ameriky vo svete?

To nám pomôže zladiť našu zahraničnú politiku a vnútornú situáciu. Očividne existuje rozdiel medzi prijímaním zahraničnej politiky USA u nášho národa a elity. Nový prezident bude mať možnosť tento rozdiel zmieriť. Ako sa s tým vyrovná, to závisí od neho samého.

 

Vy veríte v kompetencie Trumpa?

Musíme prestať posudzovať túto otázku. Je to zvolený prezident.

 

Chystáte sa mu pomôcť?

Pre mňa je zložité sa k nemu dostať. Ale ak poprosí, aby som k nemu prišiel, prídem.

 

Čo vás najviac znepokojilo na týchto voľbách?

Šok s ktorým reagujú zahraničné štáty na tento výsledok.

 

Ako bude reagovať Čína?

Som presvedčený, že Čína bude hľadať svoje varianty. Myslím si, že aj reakcia Ruska bude podobná.

 

Je Trump apogolet Putina?

Nie. Myslím si, že sa dostal do podobnej rétoriky, pretože Putin povedal o ňom niektoré pekné veci. A Trump bol presvedčený, že musí odpovedať rovnako.

 

Nemyslíte si, že sú navzájom zviazaný nejakými nepredpokladanými vzťahmi?

Nie.

 

To znamená, že Rusko sa nebude snažiť využiť svoju šancu?

 Najviac je pravdepodobné, že Putin bude čakať ako sa bude vyvíjať situácia. Rusko a USA vzájomne pôsobia v niektorých oblastiach, kde ani u jedného z nich niet plnej kontroly, je to napríklad Ukrajina alebo Sýria. Možné je, že niektorí z účastníkov týchto konfliktov sa môžu cítiť o čosi slobodnejšie a niečo aj prijať. Ale Putin bude čakať.

 

 

Rozhovor počas volieb s H.Kissingerom

Goldberg: Prečo sú u nás dnes znova také napäté vzťahy s Ruskom?

Kissinger: Na začiatku „pereragruzky“ našich vzťahov, bol prezidentom Ruska bol Medvedev. Biely dom v tom čase navidomoči ohraničoval svoje vzťahy s Putinom. Kde- kto v administrácii prezidenta sa nádejal, že Medvedev odvolá Putina/ ten bol v tom čase ministerský predseda/ a Rusko bude kráča cestou demokracie, orientovať sa na Západ a usilovať sa o členstvo v NATO. A že Putin nakoniec pochopí, že história sa vyvíja v prospech Ameriky.

Ale keď sa Putin vrátil na post prezidenta, všetko sa to zrútilo.

Ak chcete pochopiť Putina, musíte čítať Dostojevského a nie Mein Kampf. On veľmi dobre vie, že Rusko je omnoho slabšie, ako to bolo predtým. Oveľa slabšie ako USA. Jednak je on – hlava štátu, ktorý celé veky sa hrdil svojou imperiálnou veľkosťou, ale po rozpade Sovietskeho zväzu stratil 300 rokov imperiálnej histórie. Rusko sa musí pasovať s hrozbami na každej svojej hranici. Demografický problém na hranici s Čínou. Ideologický problém na južnej hranici v podobe radikálneho islamu. Na západnej hranici je Európa v ktorej Moskva vidí historickú výzvu.

 

Rusko hľadá priznanie ako veľká mocnosť. Ako rovný a nie prosebník v systéme vyprojektovaným Amerikou.

Predstavy o tom, že Rusko sa organicky môže stáť štátom NATO sú vylúčené skúsenosťami z histórie. Rusko vytvorili cári, ktorí vyhlasovali: Z tohto blata bude Odessa a z tohto blata zasa Petrohrad. Stáročia prežili pod nadvládou Mongolov. Keď švédsky kráľ Karol XII vtiahol do Ruska, domnieval sa, že v Moskve ľahko spraví všetko na švédsky poriadok. Ale zistil, že ruskí roľníci pálili svoje obilie, aby tak nebolo jedla pre jeho vojsko. Oni boli ochotní radšej hladovať, aby nedovolili okupantom obsadiť ich krajinu. Karol premašíroval celú Európu, ale nič podobného nevidel. Jeho vojská boli prinútené premiestniť sa na juh, na Ukrajiny, aby jednoducho vyžili a tam boli aj porazení.

Mnohé krajiny viedli ďaleko viac vojen ako Rusko, ktoré bolo vo večnom ohrození a chránilo si svoj štatút a bezpečnosť. No v kritickým momentoch to bolo práve Rusko, ktoré zabezpečovalo rovnováhu vo svete, rozbíjajúc sily, ktoré sa ho snažili ovládnuť. Zachránili svet od Mongolov, od Švédov v l8. storočí, od Napoleóna v 19. storočí a od Hitlera v 20. storočí. A aj dnes hrá Rusko veľmi vážnu úlohu v zastavení radikálneho islamu.

 

Hovorím toto všetko preto, aby som podčiarkol: Rusko nemožno vmontovať do medzinárodného systému cestou nejakého preškoľovania, pre vzdelávania. Je to unikátna a zložitá spoločnosť. Otázku Rusko možno riešiť vylúčením vojenských variantov, ale tak, aby si pritom uchránilo svoju historickú. dôstojnosť.

 

Ale aj Rusko musí mať pri tom úlohu-nemožno dosiahnuť vážnosť jednostrannými požiadavkami alebo demonštráciou sily.

 

Ako nový prezident USA môže vyjsť z toho terajšieho chaosu vo vzťahoch s Ruskom?

Sú minimálne dve varianty. Jedni hovoria, že Rusko porušilo medzinárodné právo keď anektovalo Krym, preto znova možno spustiť Studenú vojnu. Sme povinní urobiť všetko preto, aby vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou boli normálne aj pomocou sankcií a izolácie. A ak sa Rusko vo výsledku týchto sankcií a izolácie rozpadne, to je cena, ktorú musí zaplatiť.

 

Druhí, ktorí sú v menšine, rozmýšľajú inak: Rusko je veľká krajina, ktorá prežíva svoju veľkú traumu/ po rozpade ZSSR/. Rusko potrebuje svoje samopoznanie, že zostane veľkou mocnosťou. My s veľkou pravdepodobnosťou môžeme vyhrať ďalšiu Studenú vojnu, ale muži, ktorí vládnu v štáte musia poznať svoje hranice. Chceme získať ďalšiu Juhosláviu, zachvátenú konfliktami, ktoré sa budú rozprestierať od Petrohradu až po Vladivostok? To nie je v záujme Ameriky.

Ukrajina sa v konečnom dôsledku stala symbolom krízy. Musíme my byť plný rozhodného riešenia a vylúčiť ďalšie pokusy riešení vojenským konfliktom. Ale to znamená pracovať aj na diplomatickom riešení.

 

Nie je možné kresliť hranice NATO na východnej hranici Ukrajiny. Je to len 300 míľ od Moskvy. Pre Kremeľ by to bol dramatický obrat. Veď v čase Studenej vojny, boli ruské hranice 1000 míľ od západu v povodí rieky Labe.

Pre Rusko bude celkom bezpečné, ako západná hranica NATO bude na západnej hranici Ukrajiny. Ukrajina musí byť vymyslená, ako most medzi NATO a Ruskom a nie ako forpost obidvoch strán.

Úloha Ukrajiny v medzinárodnom systéme musí napodobňovať hranicu Rakúska alebo Fínska, slobodne robiť svoje politické a ekonomické vzťahy tak s Ruskom ako s Európou ale nemôže byť súčasťou vojenskej aliancie.

 

Zástancovia rozšírenia NATO hovoria, že Rusko sa nemusí znepokojovať, lebo NATO nechce útočiť na Moskvu. Ale historická skúsenosť zaväzuje ruských lídrov, aby ocenili možnosti svojich susedov.

 Všetko čo som opísal je možné. Ale to nemožno dosiahnuť tak, že prídete do Moskvy a poviete : Toto je náš plán. Ako každá dohoda s Moskvou, aj táto potrebuje rozumieť ruskému duchu a priznanie ruskej histórie. A tak isto dostatočnú vojenskú silu, aby sa zabránilo vzniku neprimeraných hlúpostí.

 

Stratili sme dôveru zo strany Rusov v Sýrii?

Na začiatku svojho prezidentovania v roku 2001 Putin hľadal v Amerike potencionálneho partnera v prvom rade v boji s islamským extrémizmom. Al na začiatku oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2OO4 nadobudol Putin dojem, že záujmom USA je oslabiť Rusko. To spôsobilo, že začal hľadať potencionálnych spojencov v Číne a iných krajinách. Al ani to nevylučuje zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a USA, hoci dnes sú možnosti menšie ako to bolo v roku 2001.

 

Vy by ste dali Rusku Ukrajinu, aby sa dosiahla maximálna spolupráca na Blízkom Východe?

Nie. Ja predpokladám nezávislú Ukrajinu, mimo vojenských blokov. Ak sa od Ukrajiny oddelia dva regióny na Donbase, tak sa stane Ukrajina plná nenávisti vo vzťahu k Rusku. Ukrajina by potom bol pod vládou svojej západnej časti. Riešenie vidím v tom, aby tieto oblasti Donbasa dostali autonómiu a právo voľby vo vojenských otázkach. Ale v ostatnom by patrili Ukrajine.

Pripravil Dušan Konček