Je to neuveriteľné, ale je to naozaj tak. Stačí sa postaviť na hraničný prechod medzi Maďarskom a Chorvátskom /Letenye – Gorničan/ a rátať automobily so slovenskou poznávacou značkou. Samozrejme iba tie, ktoré idú jedným smerom. Po chvíli to aj toho najväčšieho snaživca prestane baviť. Jednoducho stovky a stovky vozidiel v priebehu jednej hodiny. Azda so všetkých okresov našej republiky. Akoby sa celé Slovensko rozhodlo na niekoľko dní presídliť na západný Balkán.

V súčasností je skutočne ťažké nájsť miesto, na ktorom nenájdete niekoho od nás. Nielen na cestách a pri mori. Našincov stretnete v „marinách“, teda špecializovaných prístavoch pre jachty, vo veľkých nákupných strediskách, delfinariach... Akosi sme ešte neprišli na chuť drahým, luxusným reštauráciám a ani päť hviezdičkovým hotelom. Aspoň väčšina z nás. V horúčave sa pri Jadrane nechce myslieť ani na naše marcové parlamentné voľby, ani na politickú situáciu v Chorvátsku. Z nášho hľadiska je stabilná. Z hľadiska kriminality ju môžeme považovať za bezpečnú, policajtov skutočne vidíme všade tam, kde majú byť. Pritom majú neľahkú prácu. Musia zabezpečiť poriadok aj pri zvýšenom počte cudzincov takmer z celého sveta, pritom stavy ochrancov zákona sa prakticky nemenia. Len pre porovnanie – keď už v ničom inom tak pred našími majú náskok v znalosti cudzích jazykov.

TURISTI PRINÁŠAJÚ MILIÓNY

Slováci sa snažia v Chorvátsku si užívať každú minútu svojich dovoleniek, resp. prázdnin. Preto sa zaujímajú iba o to /česť výnimkám/ čo priamo súvisí s ich pobytom pri Jadrane. Napríklad dlhé kolóny vozidiel na cestách, či preplnené pláže, najmä teraz v auguste. To všetko súvisí s cestovným ruchom a z toho môžu mať Chorváti skutočnú radosť. V tomto roku očakávajú z neho prínos vo výške až 8 miliárd eur! Chorvátsko napríklad plánuje ročne získať z ťažby ropy z jadranského dna 4 miliardy eur ročne. Koľko však bude musieť investovať do výstavby ťažobných plošín? Ďalšie miliardy.

Počet zahraničných turistov v Chorvátsku bude v tomto roku určite rekordný. Je neuveriteľné, ale do konca júla stúpol ich počet z Južnej Kórei a USA o takmer 27%, z Fínska o 23% a dokonca z Rumunska o 21%!

Presvedčivé sú aj ďalšie čísla. Tak napríklad v Rovinju za júl zaregistrovali až 653 000 prenocovaní turistov, v Poreči 779 000, Dubrovníku vyše 607 300, na ostrove Vir 555 tisíc... V porovnaní s rokom 2014 počet návštevníkov Chorvátska stúpol o vyše 10 percent a prenocovaní o 9%. Nakoniec, zvýšený záujem o Chorvátsko pociťujú aj naše cestovné kancelárie a agentúry. Tí, ktorí sa spoliehali na kúpu lacných zájazdov cez „last minite“ sa poriadne prerátali. Jednoducho, prevažnú časť pobytov pri Jadrane sa podarilo vypredať ešte v jarných mesiacoch a tak teraz záujemcovia museli brať to čo v cestovkách zostalo a nie to, čo si sami naplánovali.

Chorváti zaregistrovali v cestovnom ruchu ďalšie víťazstvo: po prvýkrát najviac Talianov vycestuje v lete do susednej krajiny – a tak po celom štvrťstoročí Chorvátsko predbehlo pre Talianov doteraz najžiadanejšie destinácie v Španielsku, Francúzsku a Grécku. A to i napriek tomu, že v súvislosti s Gréckou krízou sa v tejto krajine dajú teraz veľmi lacno kúpiť nehnuteľnosti, vrátane viliek na brehu mora, či malých rodinných penziónov.

V súvislosti s Talianmi však Chorvátov predsa len niečo mrzí. Podobne ako vlani chcú na dovolenke utratiť „iba“ 870 eur, i keď pred krízou to bolo vyše 1000 eur. Azda ešte viac radosti robia Chorvátom susedia zo Slovinska. Napriek tomu, že Slovinci majú prístup k Jadranu a okrem toho obe krajiny už dlhé roky nevedia vyriešiť vzájomný spor o pohraničné územie v Piranskom zálive, Slovinci Chorvátsko jednoznačne zbožňujú. Od začiatku roka do konca júla Chorvátsko navštívilo takmer 810 000 Slovincov, pritom táto malá krajina má len niečo vyše 2 miliónov obyvateľov. V auguste pribudne ďalších 100 000. Ale určite i viac. Možno preto smelo napísať, že takmer každý druhý Slovinec v tomto roku navštívi Chorvátsko. Slovinci však robia radosť svojim susedom nielen svojou návštevnosťou ich krajiny, ale aj štedrosťou. Podľa oficiálnych štatistických údajov v minulom roku obyvatelia Slovinska nechali v Chorvátsku asi 500 000 miliónov eur. V tomto roku to možno bude ešte viac.

VIDIA TO INAKŠIE

Niektorí odborníci na domáci cestovný ruch sa pozerajú na rastúci počet návštevníkov Chorvátska trochu realistickejšími očami. Samozrejme, aj oni dobre vedia, že ide o zatiaľ najúspešnejšiu sezónu počas existencie samostatného Chorvátska. Ako sa to však premietne do rozvoja cestovného ruchu? Podľa doterajších skúsenosti možno konštatovať, že minimálne. Málo sa investuje do budovania bazénov, wellness, tenisových kurtov, cyklotrás v priľahlých lesoch, aquaparkov... To všetko Chorvátsko potrebuje kvôli predlženiu letnej sezóny pri mori. Je teda toho naozaj dosť. Okrem toho podľa talianskych ekonómov Chorvátsko každoročne na cestovnom ruchu zarobí približne 7,5 miliárd eur. Kam smerujú tieto peniaze, keď HDP krajiny každoročne klesá už sedem rokov za sebou, i keď sa očakáva, že v tomto roku sa už ten pád konečne zastaví?

ESO MENOM DZURINDA?

Mikuláša Dzurindu, nášho dvojnásobného expremiéra a zakladateľa SDKÚ-DS prevažná väčšina Chorvátov donedávna vôbec nepoznala. Nečudo, veď „Miki“ pre nich nebol vôbec zaujímavý. Trochu sa to zmenilo až teraz, kedy šéf HDZ Tomislav Karamarko si ho vybral za poradcu. Dokonca nie hocijakého, podľa bulvárneho denníka 24 SATA /24 hodín/ za tajné eso. Je to o to zaujímavejšie, že HDZ sa svojou štruktúrou a ideológiou veľmi podobá na už neexistujúcu ĽS-HZDS. Chorvátske demokratické spoločenstvo /HDZ/ dalo republike prvého i druhého prezidenta – zakladateľa štátu Franja Tudžmana a Stjepana Mjesiča. Teraz má však veľkú šancu vyhrať parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia koncom roka. Znamenalo by to, že T. Karamarko sa môže stáť aj premiérom. V každom prípade o vládnutí M. Dzurindu s jeho koaličnými partnermi má trochu skreslené informácie. Už predovšetkým preto, lebo je presvedčený, že Dzurinda je úspešný ekonomický reformátor, ktorý dokázal stabilizovať hospodárstvo, zaviesť prísnu kontrolu štátnych výdavkov, pritiahnuť na Slovensko zahraničných investorov, uskutočniť daňovú reformu, decentralizáciu, reformovať verejnú správu, modernizovať ekonomiku, atď. Nuž, našinec sa nad tým iba pousmeje, o tzv. Dzurindových reformách vie svoje. Dokonca aj o tom, že „Dzurinda je jeden z najznámejších reformátorov v Európe“ – ako ho charakterizoval už spomínaný denník 24 SATA. Podľa týchto novín ho poznajú ako najúspešnejšieho európskeho premiéra. Slovensko, ktoré malo všetky predpoklady stať sa chudobnou krajinou, dokázal premeniť na krajinu, spôsobilú na solídny život. Počas svojho mandátu uskutočnil také reformy, ktoré Slovensku priniesli výrazný hospodársky rast. Pritiahol na Slovensko automobilový priemysel, zásluhou ktorého podstatne vzrástla zamestnanosť. Nuž, našinca po prečítaní predchádzajúcich slov, nutká vypiť deci slivovice na ex, aby ich mohol stráviť. Veď o vládnutí M. Dzurindu vie svoje. Nakoniec, svoje vedia, napríklad , aj švajčiarski bankári a policajti! Väčšina z nás, keby mala tú príležitosť, by pána Karamarku dokázala rýchlo presvedčiť, že tých prešľapov, neúmyselných i úmyselných chýb jeho ministrov i samotného premiéra bolo viac, než pripúšťa aj veľká tolerancia. Správa o tom, že M. Dzurinda sa stal významným poradcom chorvátskeho politika, ktorý má veľké predpoklady stať sa po voľbách predsedom vlády, nielen prekvapila, ale aj pobavila slovenských občanov, ktorí trávia svoje dovolenky na pobreží Jadranského mora.

Toto stretnutie Karamarka s Dzurindom sa uskutočnilo tak, aby o ňom nikto, okrem niekoľkých zainteresovaných, nevedel. Napriek tomu sa našiel v HZD zdroj, ktorý denník informoval o všetkom najdôležitejšom a dokonca redakcii poskytol aj fotografiu z tajnej večere, ktorej miesto bolo vzdialené od Záhrebu až 200 km. Trvala vyše 4 hodiny a okrem ich dvoch bol na nej ešte Karamarkov poradca Miro Kovač. Všetci si počas jedenia písali poznámky. Zdroj, ktorý poskytol tieto informácie zároveň predpokladá, že po voľbách Dzurinda môže zastávať funkciu hlavného reformátora a autora hospodárskeho programu HDZ – samozrejme najprv musí vyhrať voľby. Priemerný našinec však po takejto informácii si jednoducho povie: „Bože, zachráň Chorvátsko pred Dzurindom. Veď nám predsa nič zlé neurobilo a taký osud si jednoducho nezaslúži!“

TROCHU SI TO POPLIETLI

V Chorvátskych médiách sa teraz hovorí a píše aj o ďalšom Slovákovi a to o Andrejovi Babišovi. Český minister financií sa doma v Prahe snaží zaviesť povinné elektronické pokladnice, ktoré sú už dávno samozrejmosťou aj u nás. Babiš v ČR dáva za vzor Slovensko a tiež našu bločkovú lotériu, ktorú chce zaviesť podľa našich skúseností. Po stretnutí Babiša s jeho chorvátskym kolegom Lalovacom v Dubrovníku je všetko trochu inakšie. Češi majú záujem kúpiť chorvátsky softwer a ďalšie programy, súvisiace s kontrolou odvádzania daní obchodníkmi. Už v súčasnosti v Chorvátsku existuje niekoľko bločkových lotérii, medzi nimi jedna špeciálna pre občanov ČR, ďalšia pre ostatných cudzincov. Stačí do 9.októbra poslať na adresu Chorvátskej lotérie 20 bločkov z nákupov tovarov a služieb a môžete vyhrať pobyt v Chorvátsku v roku 2016 v hodnote viac ako 15 000 kún /cca 2000 eur/. Čo z toho vyplýva? Že na slovenské skúsenosti, ktoré máme z bločkovej lotérie z okolitých krajín azda najkonkrétnejšie, obaja ministri zabudli...

Ján Sliačan, Chorvátsko