Neustály tok prekvapujúcich a občas aj prevratných udalostí spôsobil, že sme si poriadne ani nevšimli blížiaci sa koniec štvorročného mandátu volených zástupcov ľudu v obecných samosprávach. Popravde, svojim podielom sa o to pričinili aj tzv. hromadné oznamovacie prostriedky všetkých druhov, rangov a výkonnostných kategórií vo sfére vplyvu na slovenské občianstvo. Ktoré rado verí  senzáciám, pikoškám, polopravdám i očividnému, ale šikovne usmerňovanému cieľavedomému zavádzaniu. Najmä v ostatnom čase, plnom na seba  valiacich sa udalostí.  Po doznení  „kuciakovskej vlny“ s jej ničivými i obrodnými následkami nasledovala  predčasná, ale o to vyššia informačná vlna o budúcoročných prezidentských voľbách. Médiá majú plné stránky a vysielacie časy „problému“ či budú alebo nebudú kandidovať na tento národom ešte stále ctený post Kiska, Fico, minister zahraničných vecí, Harabín či akademik alebo nebodaj mamka Pôstková so svojou rodinou. Ale tomu, že na dvere už klopú komunálne voľby, vyhlásené akosi štýlom  „na poslednú chvíľu“, ktoré sú však lakmusovým papierom pre „vyššie“ voľby,  sa v podstate médiá venujú iba veľmi skromne a akosi bojazlivo. Nedá sa však nič robiť, aj napriek tomu komunálne voľby na Slovensku budú. Možno budú tiché a nenápadné, možno búrlivé a šťavnaté. V každom prípade, opäť budú prekrývané ošiaľom predčasnej a otravnej obchodnej kampane predvianočných nákupov, ktorej cieľom nie sú pokojné a šťastné Vianoce, ale dôkladné vycicanie peňaženiek, účtov a nezmyselných úverov  obchodným reťazcom  tak drahého slovenského obyvateľstva...

Komunálne voľby 2018. Čo o nich vieme okrem nejakých prvých hmlistých prognóz, veštieb a na svetlo božie preniknutých tajných prianí tzv. slovenských „politikov“ a vedeckých odhadov  im lokajsky slúžiacich agentúr (veď za peniaze sa dnes dá kúpiť všetko)?   Dve základné informácie o nich sú nasledujúce: Predsedom Národnej rady SR boli vyhlásené 6. júna 2018,  ktorý termín ich konania určil na sobotu 10. novembra v čase od  7.00 do 22.hod., po ktorej budú volebné miestnosti uzatvorené.  A keďže všetko na svete je v neustálom vývoji, výnimkou nie je ani tento volebný akt. Aby sme vedeli, na čo sa máme v súvislosti s ním ako budúci voliči pripraviť a vyhnúť sa tak nepríjemným prekvapeniam, oslovili sme s touto témou vedúceho odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu v Prešove  JUDr. Eugena Longauera (na obr.) Ten má za sebou úspešnú prípravu dlhej série volieb všetkých druhov, ktoré v našej vlasti prebehli a teda aj obrovské množstvo teoretických a praktických skúseností s nimi. Pretože, ako je všeobecne známe, Prešovský kraj je najbohatší na ľudské, teda aj voličské zdroje, s najväčším počtom obcí zo všetkých slovenských krajov. A teda v súvislosti s prípravou volieb na jeho území je aj najväčší kopec  práce.  Tu sú jeho vysvetlenia na otázky, týkajúce sa našich občianskych a volebných práv i povinností v súvislosti s tohtoročnou sobotou 10. novembra.

Začnime položením akéhosi základného kameňa nášho rozhovoru, ktorý by mal byť pre našich čitateľov návodom k úspešnému aplikovaniu svojich volebných práv a dodržaniu povinností v súvislosti s nimi...

Tohtoročné komunálne voľby, teda voľby do orgánov miestnych samospráv budú prebiehať na území Slovenska v súlade s ustanoveniami Zákona 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento právny kódex sa člení na niekoľko častí, z ktorých v našom rozhovore musíme spomenúť jeho 1. časť, teda ustanovenia všeobecné, ktoré sa týkajú všetkých druhov volieb na území Slovenskej republiky a dôležitá pre nás bude aj časť 7, špecificky upravujúca  voľby do orgánov samosprávy obcí.

Úvod by hádam mohol patriť zásadnej veci, kto môže voliť a kto môže byť volený? 

Minimálna veková hranica voliča je zákonom stanovená na 18 rokov, a to aj v prípade, že tento vek dosiahne najneskôr aj v deň volieb, druhou podmienkou je trvalý pobyt na území danej obce či mesta. Práve táto druhá podmienka spôsobuje ďalšie, napríklad,  volič musí odvoliť iba vo svojej obci a nemôže tak urobiť na inom mieste. Na druhej strane, trvalý pobyt na území obce umožňuje pristúpiť k volebným urnám aj cudzincom, prihláseným na území obce k trvalému pobytu. Čo je považované za mimoriadne demokratický prvok volieb...

To je zaujímavá informácia, ale, ako sa cudzinci pri voľbách preukazujú? Cestovným pasom?

Ten nemusí byť, dôležitý je však preukaz cudzinca, v ktorom je uvedený trvalý pobyt na území danej obce. Bez neho nebude cudzinec k voľbám pripustený.

Keď už hovoríme o práve voliť, ale iba v mieste trvalého bydliska, aký postup majú použiť voliči, ktorí sa v čase volieb nachádzajú mimo svojho trvalého bydliska, napríklad v nemocnici, alebo inom zariadení mimo svojej obce a teda momentálne skutočnosti im bránia v tom, aby mohli aktívne využiť svoje volebné právo na území obce, v ktorej majú trvalý pobyt? Môžu požiadať o možnosť volebného aktu prostredníctvom prenosnej volebnej urny?

Prenosná urna môže byť použitá iba na území danej obce. Teda, voliči, ktorí sa nachádzajú v situácii, že sa nemôžu dostaviť k voľbám v mieste svojho trvalého bydliska, voliť nemôžu, ide o prekážku na ich strane, aj keď často za ňu nemôžu. Takže volič si musí zabezpečiť svoju prítomnosť vo „svojej“ príslušnej volebnej miestnosti sám.

Rozoberme si situáciu, že chcem ísť voliť a zistím, že nemám občiansky preukaz, ktorý som niekde stratil, ukradli mi ho alebo som ho jednoducho niekde zapotrošil?

V prípade včasného zistenia absencie občianskeho preukazu je možné predložiť doklad o strate či vybavovaní občianskeho preukazu, teda dočasný náhradný doklad. V prípade, že je volič zapísaný vo svojom okrsku na zozname voličov, žiadna prekážka by nemala existovať. V menších obciach, kde každý každého pozná, vie sa, kde kto býva, by to nemal byť žiadny problém. Čo nemusí platiť vo väčších sídelných aglomeráciách.

Môže sa občan, okrskovou volebnou komisiou nepripustený k volebnému aktu, obrátiť na krajskú volebnú komisiu, aby sa domohol svojho volebného práva?

Žiaľ, nemôže, pretože pri voľbách do orgánov samospráv nie je krajská volebná komisia zriadená. Existujú iba okrskové a miestne (mestské) volebné komisie, tie druhé sú ustanovené v sídlach s viacerými volebnými okrskami.  Jeden okrsok je zriaďovaný spravidla na približne 1 tisíc obyvateľov. V menších obciach je teda volebný okrsok zhodný s miestnym okrskom. Vyšším volebným orgánom je okresná volebná komisia.

V súvislosti s okresnými volebnými komisiami na území Prešovského kraja vzniká prirodzená otázka, že na jeho území je 13 okresov, ale dnes už vieme, že okresných volebných komisií bude iba 9. Prečo tento rozdiel?

Problém je jednoduchý, výkon štátnej správy pre okresy Prešov a Sabinov zabezpečuje Okresný úrad v Prešove, Okresný úrad v Humennom ju zabezpečuje pre okresy Humenné, Snina a Medzilaborce, no a do tretice Okresný úrad v Poprade pre okresy Poprad a Levoča. Tým vznikol uvedený rozdiel. Vo všetkých prípadoch ide o pridruženie malých okresov k väčším, keďže výkon štátnej správy na územiach malých okresov by bol neefektívny. Podotýkam, že tento stav nie je iba špecifikom nášho kraja.

Kedy sa voliči dozvedia definitívne počty poslaneckých mandátov  v jednotlivých obciach a volebných okrskoch a kto tie počty vlastne určuje? Bratislava alebo príslušný okres?

Je to trochu inak, počty mandátov by mali byť známe najneskôr do 17. augusta. Určuje ich teraz „úradujúce“ obecné zastupiteľstvo v súlade s počtom obyvateľov v obci  na základe platného kľúča, v zmysle § 11 Zákona 369/1990 Z.z. Uvediem aspoň dva príklady. V obci do 40 obyvateľov sú to maximálne 3 poslanci, v mestách od 50 001 obyvateľov do 100 000 môžu byť volení od 19 do 31 poslancov, presný počet určuje, ako som už spomenul, terajšie zastupiteľstvo.

Je stanovený aj termín, kedy sa k nám, voličom, dostanú do domácností aj kandidátske listiny volieb primátorov a poslancov?

To už také jednoduché nie je, kandidátske listiny oficiálne zaregistrovaných kandidátov nebudú posielané na adresy domácností.  Povinnosťou obce a mesta je však tieto zoznamy zverejniť najneskôr  25 dní pred dňom konania volieb, v našom prípade teda v polovici októbra. Na úradných tabuliach obcí, určených paneloch, webových stránkach obcí, prípadne iným spôsobom, ktorý  určí terajšie zastupiteľstvo pre vyčerpávajúce informovanie verejnosti. Presný časový harmonogram prípravy komunálnych volieb bude čoskoro vydaný. Teda, voliči už neobdržia kandidátske lístky, pričom hlasovacie lístky budú k dispozícii až vo volebnej miestnosti.

Takže domov už nedostaneme nič?  

Ale áno, každá domácnosť dostane v dostatočnom časovom predstihu „Oznámenie o mieste a čase konania volieb“ s poučením o výkone volebného práva. V súlade s tým sa volič pri vstupe do volebnej miestnosti preukáže občianskym preukazom, potom si prevezme volebný lístok, na ktorom v izolovanej a na to určenej časti volebnej miestnosti zakrúžkuje určený počet kandidátov, lístok vloží do obálky a tú potom vhodí do urny. Či už zakrúžkuje určený maximálny počet kandidátov alebo iba jedného, prípadne žiadneho, je na jeho vlastnom osobnom rozhodnutí.

Ešte posledná otázka v súvislosti s právom voliť a volebným aktom samotným. Nastane situácia, že starší občan zistí, že nemá pri sebe okuliare a sám nie je schopný upraviť volebný lístok. Čo v takom prípade?

Oznámi svoj handicap volebnej komisii a požiada o umožnenie, aby mu s úpravou hlasovacieho lístka pomohol niekto iný, napríklad niektorý z prítomných voličov. Túto pomoc mu však nesmie poskytnúť niektorý z členov volebnej komisie. Tí sú poučení o takýchto možných situáciách a spôsoboch ich riešenia v súlade so zákonom.  

Zdá sa, že problematiku práva voliť sme dostatočne vyčerpali, aj keď život často prináša situácie, ktoré  nenapadnú ani najpredvídavejšieho zákonodarcu. Na záver by sme sa mohli aspoň v zásadných otázkach venovať právu byť volený. Teda, kandidátom na starostov, primátorov a poslancov obecných zastupiteľstiev. Z pohľadu ich práv a povinností voči voľbám samotným. Začnime kandidátmi na poslancov...

Kandidát na poslanca obecného či mestského zastupiteľstva musí najneskôr v deň volieb dosiahnuť vekový limit 18 rokov a prirodzene, musí mať trvalý pobyt na území obce či mesta.

Určuje zákon nejaký limit na počet získaných hlasov pre zvolenie?

Nie, tak ako u volieb poslancov, aj u volieb starostov rozhoduje najvyšší počet získaných hlasov.

Stačí napríklad aj rozdiel jedného hlasu, teda jedného voliča?

Pokiaľ je ten jeden hlas väčšina, tak áno. Aj keby k voľbám prišiel iba jeden občan a ten dal svoj jediný hlas podľa svojho výberu.

Aké sú limity v súvislosti s voľbami starostov či primátorov?

Opäť je to podmienka trvalého pobytu na území obce a druhou je najneskôr v deň volieb dosiahnutý vek 25 rokov. To sa týka aj cudzincov s trvalým pobytom na území obce.

Kto nemôže byť volený aj napriek splneniu týchto dvoch podmienok?

Do prekážok práva byť volený patria viac – menej problémy súvisiace s trestným právom. Napríklad, záujemca o kandidatúru je vo výkone trestu odňatia slobody, bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo, ak odsúdenie nebolo zahladené. No a uzavrieť by sme to mohli pozbavením spôsobilosti na právne úkony.

Nestanovuje nejaká nová právna úprava, vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností, limit dosiahnutého vzdelania u kandidátov na starostov či aspoň primátorov? Určite by takýto krok pomohol k zvýšeniu úrovne našich samosprávnych orgánov...

Nie, k takejto právnej úprave zatiaľ u nás nedošlo. Je to o demokracii, občianskych právach  a rovnosti šancí pre všetkých.  

Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že tému sa nám možno podarilo dostatočne „prekopať“, všetko ukáže čas a voľby samotné. Politické lakte, veľkohubosť, závisť a túžba po korytách vykonajú svoje. V nejednej obci vznikne ďalšia nevraživosť, rodinné klady budú voči sebe navzájom  ešte tvrdšie. Či už pred, alebo po komunálnych voľbách. Veď každé koryto či korýtko znamená viac peňazí. A o tie predsa ide. A kde ostane aspoň základná ľudská slušnosť, pochopenie, ochota spolupracovať a pomôcť, pracovať pre spoločný cieľ? Nuž, to sa dnes akosi málo nosí. Ale nechajme sa prekvapiť, všetko je predsa o ľuďoch. A o tom, akí  sú vo svojej podstate. Aké vlastne sú tie správne voľby s pozitívnymi výsledkami, ktoré by smerovali ku kedysi dávno vytýčenému cieľu – sloboda, rovnosť, bratstvo? A pokroku vo vzťahoch medzi ľuďmi samotnými?   V tejto súvislosti nás história učí, že ľudstvo je nielen nenapraviteľné, ale aj nepoučiteľné!    

Pripravil: Milan Országh