Neviem prečo, ale zrejme šport samotný a ľudia v ňom angažovaní ma učili a učia ostražitosti. Aj v súvislosti o tvrdení právd o historických súvislostiach. Pre mňa ako novinára s takmer päťdesiatročnou praxou pri športe, gumovať dobré v tejto oblasti či už na úseku športu masového, alebo vrcholového jeho novodobo rodiacimi sa neznámymi historikmi z ďalekého a blízkeho zahraničia, ktorí sa rodia ako huby po daždi, často trápne a smutne smiešne. Zvlášť, ak sa dozvedám o tvrdeniach, ktoré sa neodvíjajú od aktivít a výsledkov práce skutočne žijúcich ľudí, ktorí tu históriu písali a píšu.

História nás skutočne môže poučiť a varovať. Aj tým, kto ju približuje. Ak sa pod tvorbu tej športovej, podľa mojej skromnej mienky podpisujú ľudia, ktorí nepoznajú, nemajú dostatok osobných skúseností so skutočným dejinným vývojom historických súvislostí napríklad v oblasti zvyšovania kvality plávania a svojimi výsledkami svojej práce dumajú o vlastnej moci či víťazstve resp. porážke skupín, dokonca pomste pre tých, ktorí ctia celý život zákonitosti jeho historického vývoja, bridí sa mi s takými skupinami obklopovať sa.

Samozrejme, že rád načúvam názorom, postojom a prognózam mladého človeka. Vážim si jeho nebojácnosti, ochoty nezapínať gombíky na oblekoch nahého kráľa, ale nesúhlasím s tými, ktorí na základe slabšieho poznania vlastných dejín v prostredí športu, kde sa pohybujú, vtláčajú svojimi ideálmi pečať pravdy tomu, čo im nedovoľuje úprimne poznávať v tej histórii stupeň poznania vlastnej dokonalosti a tým aj objektívnejšieho posudzovania vývinových období historických súvislostí v tomto prípade z oblasti športu a telesnej výchovy.

Preto aj pri hodnotení 22. ročníkov Banskobystrickej 24 hodinovky v plávaní budem pozorne načúvať  slovám tých, ktorí odplávali  svoje úseky na všetkých doterajších míľnikoch jej histórie a ak mi to život dovolí aj sa ich opýtať na ich spomienky, ich postoje a stanoviská k danej historicky vážnej a vyhľadávanej športovo – spoločenskej aktivite na území mesta, o ktorom sa tradovalo to známe, že za živa v Bystrici, po smrti v nebi! Budem sa pritom snažiť ctiť výsledky práce všetkých skutočných odborníkov z oblasti tvorby histórie plávania a jeho vplyvu na zdravie človeka, života úspešných rodín, ale i na hrdosť klubu, v ktorom stupňom svojej odbornosti kvalitné výsledky podporovali či podporujú.

Prijmem každý hodnoverný dôkaz a do historického zoznamu dopíšem skromne mená a priezviská ďalších, ktorí popri Jozefovi Ivanovi a Alžbete Pažákovej rozšíria počet tých, ktorých vo svojom skromnom zozname vlastne zatiaľ mám. Zďaleka nemám ambície vynášať súdy o historickej kvalite tohto významného športovo – spoločenského podujatia, o ktorom počúvam krásne ohlasy tak z domácich zdrojov ako i blízkeho či vzdialenejšieho zahraničia.

Nuž a keďže mi život dovoľoval a dovoľuje opýtať sa PhDr. Jozefa Ivana, CSc, ktorý  napríklad v atletike svojim výkonom i vďaka výkonom ďalších troch bežeckých partnerov dosiahol až na titul univerzitného majstra Československa v štafetovom behu na 4x100 metrov. Štafeta bežala v zložení podľa úsekov takto: Július Mikloš -Jozef Ivan-František Pika- Herbert Bende.

Práve PhDr. Jozefa Ivana, CSc som poprosil o odpovede na moje otázky, ktoré kladiem vo viere, že pomôžu rozšíriť stupeň poznania historických i celospoločenských hodnôt tohto podujatia i v predchádzajúcich riadkoch napísaného a skonštatovaného.

Takže pán doktor, súhlasíš s takým rozhovorom?

Nebol by som rád, aby moje odpovede vyvolali dojem, že potrebujem sám propagáciu svojej osoby. Sám so sa však mal vo svojom živote možnosť učiť dokonalému poznávaniu tvorby hodnôt človeka športom pre zdravé a pokojné životy druhých a tým i ten svoj. Nezastieram - teší ma, že ešte môžem aktívne stále športovať, vlastnými myšlienkami hodnotiť prežité a prežívané. Ty si vo svojej ostatnej knižke z oblasti histórie futbalu Futbaloví anjeli a démoni okrem iného napísal, že bolesť je otcom a láska matkou múdrosti. Súhlasím s takou myšlienkou aj v oblasti športu.

Teda, aj ťa bolela tvoja aktívna účasť na doterajších všetkých ročníkoch Banskobystrickej dvadsaťštyri hodinovky, alebo si toto podujatie hladkal láskou k nemu samotnému?

Všetko a všade, výnimkou nie je ani úprimné športovanie sa dá využiť na chválu i hanu. Záleží, čo kto od takého podujatia očakáva. Ja som rád, že spolu s Jánom Chladným a Vladimírom Hudecom sme stáli pri zrode tejto, myslím si milej, ale potrebnej aktivity pre každého triezvo rozmýšľajúceho a hlavne konajúceho života. Nepatrí sa mi hovoriť o sebe, ale musím v súvislosti s touto tvojou otázkou spomenúť a vyzdvihnúť pozitívny postoj každého primátora v našom meste pod Urpínom k podujatiu, ktoré sa teší veľkej pozornosti u nás doma, tak aj v zahraničí. Všetko to začalo už vtedy, keď svoju aktívnu činnosť vyvíjala v meste civilná zložka TJ Dukla Banská Bystrica. Ale to by sme až príliš hlboko zachádzali do minulosti zrodu tohto podujatia.

Dobre. Rešpektujem tebou povedané.  Primátorom vtedy, pri zrode bol Igor Presperín, po ňom v meste pôsobili i primátori ďalší, ich mená a priezviská sú obsiahnuté v bohato popísanej kronike mesta, ktoré sa môže tešiť z titulu Európske mesto športu 2017. V tom čase, keď mesto tento titul získalo bol primátorom Ján Nosko. Ten otváral podujatie odplávaním svojej štafetovej stovky aj toho roku. Ty si sa postavil na štartovací blok v banskobystrickej plavárni vedľa neho a odplával si svoj úsek zároveň s ním vo vedľajšej dráhe. Boli pri tom kamery, fotoreportéri, v zástoji čakali na svoj štart ďalší. Boli i kritické chvíle  resp. bývajú i kritické chvíle a situácie na takom podujatí? Počul som, že problémom sú rady na štarte. Čo ty na to?

V každej debate môžu byť ku každej aktivite postoje jedinca k nej represívne, ale na druhej strane aj preventívne. Život nás učí, že k represii sa uchyľujeme tam, kde zlyhá prevencia. Organizátori podujatia, pracovníci Mestského úradu v Banskej Bystrici poznajú dokonale situáciu v každom časovom období v plavárni a teda aj na štarte počas celého priebehu 24 hodinovej štafety. Ťažisko organizátorskej práce a zabezpečenia tohto podujatia spočívalo  i tohto roku na pracovníčkach MsU a  Centra voľného času Havranské. Konkrétnejšie na Danke Cibulkovej, Ľubici Paulínyovej, Janke Koubekovej, Renáte Ondrášovej, Katke Líškovej a ďalších  dobrovoľníkoch. Veľké poďakovanie patrí pracovníčkam banskobystrickej plavárne na Štiavničkách

Veľa ľudí bolo roku prišlo plávať  hlavne z Bratislavy, ktorí dovolenkovali na chatách v okolí B. Bystrice, ale i ľudí z okolitých miest a obcí . Bol som na plavárni aj v kritickom čase, kde mieriš. teda v kritickom čase z hľadiska návštevnosti. Bol som tam aj od 4 - tej hodiny ráno do 6.00  hod. I vtedy niektorí plávali, ale rady sa netvorili a na štarte nebolo potrebné čakať. Od pol šiestej ráno sa už návštevnosť začala zvyšovať. Nemyslím si, že tým, ktorí štartovné bloky a následne jednotlivé dráhy v bazéne obsadzovali chýbali na štarte odhodlanie, vlastné chcenie a hrdosť dôstojne sa zhostiť reprezentácie napísať ďalšie vlastné príbehy z histórie tohto podujatia, ktoré už má svojich nasledovníkov v ďalších mestách. Spomeniem Košice či Nitru.

Existujú také podujatia aj v zahraničí?..

Vieš, že nemôžem povedať ani áno, ani nie, Nepoznám dokonale či sa niečo podobné v zahraničí koná. Osobne ma teší, že na tom našom sa zúčastňujú jednotlivci i rodiny z Anglicka, Francúzska Švédska, ale videl a stretol som známe tváre , ktoré sa tohto podujatia zúčastňujú aj zo Zvolena, Zvolenskej Slatiny, Turčianskych Teplíc a mnohých ďalších miest a obcí  Slovenska. A ešte jedno sa patrí povedať v súvislosti s tvojou otázkou: Podujatia sa od jeho zrodu zúčastnili i zahraniční účastníci -nachádzajúci sa v čase Vianoc na Slovensku napríklad aj z Brazílie, USA, Maďarska, Nemecka, Poľska, Srbska ,Českej republiky a ďalších štátov. Aj tak sa nesie do sveta dobrý chýr o Slovensku a Banskej bystrici zvlášť. Byť hrdý na mesto Banskú Bystricu sa oplatí.

Banskobystrická plaváreň tento rok počas 24 hodín privítala na spomenutom podujatí od 12 – tej hodiny 27. decembra do 12 – tej hodiny 28. decembra 3295 návštevníkov, z toho 1910 sa zúčastnilo na plaveckom maratóne. Padol teda nový rekord a odplávaných bolo 191 000 metrov. Ako hodnotíš osobne tento fakt?

Je to odpoveď, že podujatie ľudí oslovilo. Rokmi budú v jeho bohatej histórii možno tiež podaktorí nahrádzať zdravú myšlienku, ktorú so sebou táto plavecká 24 hodinovka každoročne prináša, nejakým mýtusom. Preto je potrebné komentovať či analyticky hodnotiť príbehy, ktoré tvoria dejiny nie len číselným vyjadrením , ale predovšetkým rečou srdca ľudí, ktorí také dejiny športu, telesnej výchovy a pozitívnej celospoločenskej aktivity píšu. Je dobré, že aktivitu netvoria špičkoví plavci, reprezentanti, ale mnohé aktívne športujúce rodiny či rekreačne športujúci jednotlivci. Ak takú aktivitu podporujú významné osobnosti športového i spoločenského života vlastnou účasťou, je to podľa mňa úžasne pozitívny vklad pre toto podujatie. Samozrejme, že účasť každého reprezentanta našej krajiny na takom podujatí vždy uvítame a bude čerešničkou na torte. Rešpektujme však aj ich prípravu...

Čo by vedelo vyvolať v tvojej duši smútok v súvislosti s týmto podujatím, o ktorom sa rozprávame?

Hm...Napríklad aj to, ak by sa z mnohých dôvodov narodili v zástoji neaktívnych v oblasti športu málo fundovaní noví historici, ktorí by sa snažili podsúvať rôznorodo pravdy a návody na poučenia vysvetľovať filozoficky, bez podstaty poznania zrodu tejto myšlienky, ktorá má aj prostredníctvom úspešného 22. ročníka plaveckej 24 hodinovky svoju bohato popísanú históriu v prospech zdravého života každého, kto k ľudskému dobru na tomto podujatí úprimnou rečou vlastného srdca prispieva. V takom prípade by sme dovolili podporovať kolaps toho, čo sme potrebovali, potrebujeme a budene potrebovať. Spájať sa myšlienkami a praktickou realizáciou aktivít, užitočných pre vlastné zdravie a slobodu vlastných myšlienok.

Ďakujem, že si sa dal presvedčiť pre dialóg, ktorým sme sa snažili našej čitateľskej verejnosti priblížiť reč tvojho srdca a rešpektovali tvoje poznanie, skúsenosti   tejto oblasti i vzdelanie v príslušnom smere.

Zhováral sa a redakčný úvod pripravil Jozef Mazár