Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Absurdita s trvalými odkazmi – DUŠAN MIKOLAJ

Osobný život KARO­LA BARÓNA sa zaujíma­vo prelína s tvorivým. Na­rodil sa 13. septembra 1939 v Levoči, vyrastal na via­cerých miestach Sloven­ska. V Trnave získal zvá­račský výučný list a na zá­ver učňovskej školy praxo­val v Ostrave vo Vítkovických železiarňach. Mal už sedemnásť rokov, keď sa prihlásil na štúdium na Jedenásťročnej stred­nej škole v Prešove. Po maturite sa chcel vzdelá­vať na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Pri prijímacích pohovoroch neuspel, tak sa prihlásil na štúdium na Pedagogický inšti­tút do Prešova. Tam sa však odbornej výučbe vý­tvarnej výchovy venovala malá pozornosť, preto štúdium nedokončil. A vo veku branca musel na­rukovať na povinnú vojenskú službu. Po návrate do civilu krátko učil v základnej škole v Šariš­skom Jastrabí. Keď ho roku 1963 prijali na bra­tislavskú VŠVU, pred vyučovaním žiakov dal, prirodzene, prednosť štúdiu.

 

Všestranná príprava na vlastnú tvorbu

Mohlo sa, teoreticky, očakávať, že na VŠVU sa K. Barón s remeselnou kvalifikáciou spojenou s prácou s kovom bude hlásiť na sochárstvo. Štu­doval na nej v Oddelení maľby a gobelínu v ate­liéri profesorov Dezidera Millyho a Petra Matej- ku. Popri umeleckom vzdelávaní absolvoval odbo­ry pedagogiky, psychológie a metodiky výtvarnej výchovy. A už dva roky pred absolvovaním ško­ly vystavoval v Prešove so sochárom DUŠANOM PONČÁKOM. Svoj cyklus nazval Zen (s dôvetkom gesticko-kaligrafické záznamy), čo ho na Slo­vensku zaradilo k „menšinovej“ skupine umelcov tvorivo rozvíjajúcich základy a tradície surrealizmu.

O tri desaťročia odkryl, o čom uvažoval už vtedy: „Zen ma naučil byť slobodným a nepod­liehať nátlaku. Toto učenie, ktoré odmieta ná­boženské dogmy, dogmy všeobecne zaužívané a vsunuté do ľudskej mysle ako nemenné, ale aj spisy, obrady a autority v ich najrozličnejších podobách, uznáva pominuteľnosť tohto sveta. Obrana ľudskej bytosti proti tejto skutočnosti je sústredenie a meditácia, ktorá vedie k pochope­niu vzťahov, súvislostí medzi človekom, príro­dou a postavením moci. Je to spôsob, ako mož­no dôjsť k poznaniu osobného postavenia vo sve­te, a tým k vyrovnaniu rozporov. “

 

O premyslených výmysloch

Manifest surrealizmu bol zverejnený pres­ne pred storočím, jeho teoretik a básnik André Breton sa opieral o slovo. Jazyk, ktorý je formulátorom slovesného bohatstva, „má dať tvar imaginácii, ktorú má každý v sebe a ktorá je­diná je schopná zrušiť zákaz vstupu do oblas­tí, kam by sme bez nej nevedeli vstúpiť“. Slovo má však prinajmenej dve základné pozície. Buď ním vyjadrujeme myšlienky, názory, pomenova­nia, alebo opisujeme realitu, ktorú vidíme, vní­mame zrakom. Surrealizmus sa preto priam zá­konite udomácnil aj vo výtvarnom, vizuálnom umení. A keďže i pri tomto smere bolo na počiat­ku slovo, maliari, sochári boli intelektuálne via­zaní poznaním. A čím bol ich rozhľad širší, o to výraznejšie mohli z reálneho základu vystupo­vať k výšinám fantázie, absurdných výmyslov, kompozičnej nápaditosti.

 

Surrealista napriek spoločenskej konvencii

Manifest surrealizmu v me­dzivojnovom období poslovenči­li prostredníctvom svojej poézie básnici RUDOLF FABRY, VLA­DIMÍR REISEL ŠTEFAN ŽÁRY, JÁN BREZINA, JÁN RAK, JÚ­LIUS LENKO, PAVEL BUNCÁK.

K. Barón za osobne určujúce považoval intelektuálne stretnu­tia s českým literárny teoretikom VRATISLAVOM EFFENBERGEROM (1923 - 1986), na Slovensku s tvorivo širokospektrálne zamera­ným umelcom ALBERTOM MARENČINOM (1922 - 2019) či his­torikom umenia JURAJOM MOJ­ŽIŠOM (1938). Diskusie s nimi transformoval do textov, v ktorých formuloval vlastné názory, náhľa­dy, postoje. Mal pritom na zreteli i poetické východiská smeru, kto­rému zostal celý život verný a kto­rý fantazijné rozvíjal do majstrov­ských podôb.

Autorovi tohto žánru by sa bolo patrilo žiť v Bratislave (keď už nie v jeho mekke priamo v Paríži), no on sa roku 1965 presťaho­val s rodinou do Dolného Kubína. Čas ukazuje,

že pre Oravskú galériu bolo toto „prichýlenie“ ohromne výhodné, stala sa vlastníkom mnohých Barónových diel. On sa na pracovné podmienky nesťažoval. V inšpiratívnom napätí ho držala (nie­len nad vodou) fantázia podnecovaná z mnoho­rakých priestorov Zeme a vesmíru, rozvetvených kultúr aj každodenných všedností.

 

Bubákmi proti oficióznosti

V živote umelec rešpektoval spoločenské zá­konitosti. Vnímanie každodennej reálnosti ho nenabádalo k bezbrehému bohémstvu. Na pre­lome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vy­užil svoju pedagogickú kvalifikáciu a zamest­nal sa na Strednej umeleckoprie­myselnej škole v Kremnici v od­bore výroby šperku a spracová­vania kovov (takže využil i svoj učňovský list). Roku 1972 sa roz­hodol pre slobodné povolanie, ži­vil sa návrhmi diel do architektú­ry a tvorbou gobelínov. Ako sur­realista veľa priestoru na osob­nú prezentáciu maliarskej tvor­by, grafík, pastelov a kresieb ne­mal, o to šťastnejšie sa mohol cítiť v spoločnosti názorovo a koncepč­ne spriaznených umelcov.

Bolo celkom prirodzené, že na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa pre je­ho dielo zaslúžene otvárali cesty do európskych obrazární. Žiaľ, ži­vot mu í. marca 2004 ukončila tra­gédia počas jeho výstavy v Paríži, a to rovno na rušnej ulici „hlav­ného mesta surrealizmu“. Zostala po ňom séria obrazov stvárňujú­cich groteskné figúry pospájané zo sveta mágie, fantázie, absurdity s karikatúrami človeka ako sú­časti prírodnej ríše. Baranove diela sú vystavené v žilinskej SOHO 1 gallery na Ulici Martina Rázusa pod názvom Zázračnosť zátiší. V podnet­nej dramaturgickej koncepcii vizuálneho umel­ca Ivana Kôhlera je v poradí už 51. prezentáciou. Kurátorskej prípravy tejto sa ujala MIROSLAVA SIKOROVÄ, riaditeľka Považskej galérie ume­nia v Žiline (PGU), ktorá diela vlastní v svojich zbierkach.

Foto: PGU Žilina

Karol Baron: Paradox grotesknosti III, 1979-1980, sololit, olej a akryl

Karol Baron: Paradox grotesknosti III, 1979-1980, sololit, olej a akryl

Karol Baron: Tri, 1975, plátno, olej

Karol Baron: Tri, 1975, plátno, olej

Karol Baron: Vzduch - Vták s filtračným prístrojom, 1976, papier, pastel

Karol Baron: Vzduch - Vták s filtračným prístrojom, 1976, papier, pastel

Karol Baron: Figa, 1975, plátno, olej

Karol Baron: Figa, 1975, plátno, olej