Keď v roku  2012 nastúpil do funkcie splnomocnenca vlády pre rómske komunity prvý poslanec NR SR rómskej národnosti P. Pollák, vyhlasoval, že  „jeho Rómska reforma je jediná nádej prejsť z kopy zúfalstva konečne k riešeniam „ . A dnes, po odstúpení z funkcie hovorí o jej postupnom naplňovaní. Časť kritikov a odborníkov na túto problematiku ukázala , že žiaden ucelený plán konkrétnych návrhov neexistoval. A vláde počas posledného volebného obdobia chýbala ucelená stratégia a najmä vôľa riešiť situáciu vylúčených rómskych komunít.

Vety podobného významu vychádzajú z úst predstaviteľov niektorých slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa touto otázkou zaoberajú , už viac ako dve volebné obdobia. Osobným svedkom takýchto a podobných vyhlásení proti akejkoľvek vláde na Slovensku bol aj autor týchto riadkov. Po odstúpení P. Polláka  ho kritizujú, že rómska reforma nebola a že vláde pomohli iba eurofondy... A veľká časť z nich, sa vraj  rozkotúľala tam, kde nemala - do bezefektívvných projektov.  No pripúšťajú, že bývalý splnomocnenec sa zameriaval  l e n  na výstavbu škôl, škôlok, komunitných centier a predškolskú prípravu.  Ale veľmi dôležitým problémom ostáva otázka vysporiadania pozemkov v rómskych osadách.  Všetci sa zhodujú v tom, že bez ich vysporiadania  nie je možné efektívne využiť zdroje na riešenie problémov priamo v rómskych osadách.!!!   Realita je taká, že z vybraných 504 problémových lokalít na Slovensku, ktoré o vysporiadanie požiadali, boli vysporiadané iba 4.

V doterajšej histórii Slovenska pre potreby riešenia rómskej problematiky bolo vytvorených 17 teoretických návrhov -  Strategických plánov a koncepcií...

Boli viac, či menej prehľadné , či zmysluplné .  Len na dokreslenie : v jednej z posledných koncepcií napríklad aktérmi regionálneho rozvoja boli tieto inštitúcie – Regionálne rozvojové agentúry na území jednotlivých krajov, Regionálne združenia miest a obcí v krajoch, Miestne akčné skupiny v kraji, ktoré „ kooperovali „  / akože/  aj  s pobočkou poskytovateľa rozvojových programov z fondov OSN so sídlom v Bratislave , aj s ministerstvami SR.

Finančné prostriedky na riešenie rómskej problematiky boli sústredené na viacerých ministerstvách – školstva, práce a sociálnych vecí, zdravotníctva a regionálneho rozvoja. Denná realita ukázala, že toto všetko bolo iba na papieri, v praxi to však vyzeralo ináč !!!  Aktérov bolo príliš veľa a systém jednoducho nefungoval.... Vízia po dlhé desaťročia bola taká, že je potrebné riešiť  v i a c   vecí  naraz, inak pomoc nebude úspešná.  Kombinácia zdrojov z viacerých operačných programov do jednej lokality  m a l a  zvýšiť možnosť obce  riešiť rómsku problematiku.  A výsledok ? To najlepšie vedia starostovia obcí s rómskymi obyvateľmi.   Aj z výskumu istého  nezávislého inštitútu OSN so sídlom v Bratislave vyplynulo, že finančná pomoc už vyše 20  rokov nebola namierená do segregovaných a separovaných komunít.  Ale sa minuli.

Práve v posledných dňoch zverejnili - a aj v slovenských médiách sa o tom hovorí !!! -  vládou dlho  pripravovanú novú koncepciu k spomínaným otázkam. Ide o koncepciu, pri zrode  ktorého stál naslovovzatý odborník na túto problematiku, ekonóm , poradca ministra financií Anton MARENČIN  a ktorá zahrňuje prípravu rozvojových plánov pre jedenásť okresov SR s vysokou mierou nezamestnanosti. Prvý Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok naštartoval už v januári tohto roku a má byť modelový. Koncepcia Akčných  plánov pre ďalších desať okresov je schválená zákonom, ktorý prešiel slovenským parlamentom.  Je pozoruhodná najmä tým, že je postavená na opačných princípoch ako boli stavané tie doterajšie. Tzn.,že vychádza z doteraz neuznávanej reality a histórie , že  problémy na regionálnej úrovni sa nedajú vyriešiť plošne !!!  Každý okres totiž  má svoje špecifické znaky a problémy, ktoré sa budú riešiť  iba tam, tamojšími prostriedkami a hlavne priamo s ľuďmi, ktorých sa to týka.  Na Slovensku poznáme viacero príkladov, keď starostovia bez toho, aby čakali na čokoľvek z vonku, využívajú tzv. medzitrh práce a dokážu ponúknuť Rómom užitočnú prácu.  Príkladom môže byť Spišský Hrhov, Sveržov a ďalšie obce, kde Rómov zapájajú do miestnej výroby a verejných prác.

Spomínaným „kritikom“, ale aj bývalému  splnomocnencovi pre rómske komunity sa nepozdáva zámer  apolitičnosti  nového splnomocnenca, ktorý je nominantom strany Most-Híd, ktorá preferuje práva maďarskej národnostnej menšiny.

Na strane druhej však treba povedať, že najdôležitejšími otázkami v praxi ostáva,  čo  chce Most – Híd urobiť pre zlepšenie spolužitia s Rómami a pre ich integráciu a  s kým  to chce urobiť.