Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vníma debatu o utečencoch ako dôležitý zápas o srdce a charakter Slovenska. Tento výrok určite vojde do dejín Slovenska. Migračné cunami je podľa tohto pána „debata“, do ktorej sa slovenský prezident zapojil svojimi názormi Okrem toho vyzval slovenských ľudí k dôraznému odmietnutiu všetkých prejavov rasizmu. Slováci by sa mali dôrazne ohradiť voči tomuto výroku slovenského prezidenta, ktorý ich nepriamo obvinil, že sú rasisti.

Vzletný výraz „zápas o srdce a charakter Slovenska“ si prezident mohol odpustiť. My, Slováci vieme kto sme, vieme aj to, že nemáme srdce v nohaviciach a charakter našej krajiny si budeme určovať sami a nie na základe vzťahu k moslimskému náboženstvu. Ak to slovenský prezident nevie, tak jednoducho nemá čo hľadať v prezidentskom paláci a mal by pouvažovať, vrátiť sa k predaju sendvičov na východnom pobreží Ameriky. A v zápase o charakter Slovenska sa nebudeme riadiť Hubbartovým učením, ale Bibliou, tak ako sme to robili po celé stáročia. Vyhlásenia prezidenta SR sú však úplne iné, ako slovenského premiéra a vlastne negujú jeho vyhlásenia. Kým slovenský premiér vyjadruje názory slovenských občanov, teda aj tých, ktorí sa podpísali pod Výzvu k ľudskosti /okrem Janusovcov/, prezident vyjadruje názory svojich poradcov a ich poradcov. Neurobil ani krok k tomu, aby sa spýtal na názory občanov, ktorých je prezidentom. A zaujímavé je aj to, že vo svojom „ srdcovom „ vyhlásení sa ani jednou vetou nezmienil o tom, prečo utekajúci utekajú a kto spôsobil, že opúšťajú svoje rodiská i rodiny. A mohol si položiť aj otázku, prečo neutekajú do krajín ich viere blízkych a bohatých krajín Blízkeho Východu. Alebo ako chce preveriť žiadateľov o azyl, keď nemajú žiadne dokumenty. Naozaj netreba vyzývať Slovákov, aby si zachovali svoju tvár. A srdcia k „blížnemu svojmu“ majú a mali vždy otvorené. Na to nepotrebujú prezidentské apely, ktoré sú svojim obsahom iba obyčajným„ výkrikom do tmy“.

Prezident Slovenskej republiky by mal postupovať tak ako mu káže Ústava SR, zasadiť sa o bezpečnosť občanov SR, zasadiť sa za ochranu vonkajších a vnútorných hraníc SR a vyzvať krajiny k dodržiavaní zákonov o azylovej politike a podpísaných konvencii OSN v azylovej politike. Z tohto hľadiska je prejav A. Kisku iba bohapusté táranie. Tento apel má však jeden znak, ktorý sa pred voľbami očakával. Prezident a premiér majú na mnohé veci odlišný názor. A tento apel prišiel práve pred tým, ako budú politické strany „viesť boj“ o migračnej otázke v parlamente. Takže slovenský prezident sa vlastne zapojil do predvolebných hier na strane opozície. A to je aj jediný čitateľný znak tohto apelu.