Priniesol však nielen veľkú radosť z úspechu, ale aj mnohé poučenia do do ďalšej etapy, ktoré sa mali premietnuť najmä v perspektívnej práci celého oddielu. Veľa sa hovorilo o stabilizácii na jednotlivých úsekoch. Ale čas ukázal, že ostalo len pri slovách. Tradícia častých zmien sa prejavila hneď po skončení súťažného ročníka.

Novým predsedom sa stal J. Dančo, ktorý vystriedal A. Šoltýsa. Trénes Š. Hojsík dostal v osobe skúseného trénera J. Zachara nového pomocníka. Veľké zmeny nastali v hráčskom kádri, z ktorého odišli: Sobota, Zuščin, Ferenc, Kovaľ a Pizúr. Mužstvo posilnil Oboril zo Slávie Praha, Kustra z Ružomberka, Anina z Martina, Suško z Humenného a Gombár zo Stropkova.

S veľkým napätím i určitými obavami priaznivci Tatrana očakávali vstup svojho mužstva medzi futbalovú elitu. Ligová premiéra sa uskutočnila na domácom štadióne so Slovanom Bratislava. Do hľadiska prišlo 8000 divákov, ktoré sledovali bojové stretnutie. Tatran vďaka veľkej túžbe po prvých ligových bodoch zvíťazil presvedčivo 3:1, gólmi Aninu, Jozefa a Rusnáka z jedenástky. O cenný úspech sa zaslúžili: Cepo – Komanický (Fiľarský), Oboril, Labun, Jozef – Kvačkaj, Rusnák, Suško – Anina, Šálka a Gombár (Comisso)

Úspešný začiatok priniesol do radov Tatrana až príliš veľké uspokojenie. Nastal pokles výkonnosti, čo znamenalo, že v priebehu jesene Prešov dokázal len štyrikrát zvíťaziť, získal 12 bodov a obsadil 13. miesto v tabuľke. Štatistiky zaznamenali aj pokles v návštevnosti.

Na 8 zápasov v domácom prostredí prišlo do hľadiska 37 500 divákov, čo priemerne na jedno stretnutie predstavovalo vyše 4600 priaznivcov futbalu.

Nelichotivé postavenie v tabuľke spôsobilo, že v zimnej prestávke sa pozornosť kompetentných sústredila na zabezpečenie úspešného boja o záchranu prvoligových dresov. V mužstve k vážnejším zmenám nedošlo. Odišiel brankár Cepo a Kvačkaj. Pribudol brankár Veselý, dorastenci Turák, Fortúna a z Bardejova po druhý raz Harajda.

Úvod do jarnej odvety sa vydaril. Prešov vyhral v Bratislave nad Slovanom 1:0. Potom však prišli prehry aj na domácom ihrisku a tak trénera Š. Hojsíka, ktorý sa podrobil operácii oka, vystriedal J. Zachar.

Záver súťažného ročníka bol mimoriadne úspešný. Súria víťazstiev zabezpečila ôsme miesto v tabuľke a Tatran sa stal druhým najlepším mužstvom na Slovensku.

Ďalšie prvoligové sezóny už mnoho radosti nepriniesli. Skôr naopak. Pred každým novým ročníkom sa síce veľa hovorilo o veľkom odhodlaní, eláne a schopnostiach kolektívu i o perspektívnej práci trénerov. Všetko však bolo úplne ináč. Prešovčania bojovali len o záchranu prvoligových dresov a proklamované slová o vyšších ambíciách ostali len v teoretickej rovine.Tatran trikrát obsadil 12. priečku v tabuľke. V jednom prípade bol 13. a dvakrát skončil na 14. mieste.

Prišiel 14. jún 1988 a na domácom štadióne po zápase s Nitrou, ktorý sa skončil výsledkom 4:5, opäť zavládol smútok. Prešov sa lúčil s najvyššou súťažou. V poslednom prvoligovom zápolení mužstvo pod vedením J. Mihalčína hralo v tomto zložení: Korpáš – Štefan (Stríčko), Labun, Čmiľanský, Talášek (Saxa) – Molka, Fabián, Poláček – Buzek, Rybár, Tomčák.

Zaznamenali sme teda štvrtý pád prešovského futbalu, ktorý bol výsledkom dlhoročných obáv o prvoligové dresy ale aj častých zmien na všetkých postoch.

Za 8 rokov pôsobili v prvoligoom Tatrane ako tréneri: Hojsík, Glovacký, Zachar, Švec, Malaga, Jarabinský, Javorek, Majer, Čabala a dvakrát Mihalčín. Funkciu predsedu výboru futbalového oddielu vykonávali: J. Dančo, J. Kočiško, P. Leško, T. Semančík a J. Hudák. Od roku 1980 do roku 1985 dres Tatrana oblieklo 5 brankárov a 50 hráčov.

O stabilizácii mužstva v spomínanom období nemohlo byť ani reči. Zmeny v zostavách potvrdzuje skutočnosť, že napríklad v sezóne 1982/83 dostalo príležitosť 25 futbalistov ,ale vo všetkých stretnutiach nastúpili iba Veselý, Rusnák a Varga. V ročníku 1984/85 ani jeden hráč neabsolvoval všetkých 30 zápasov. O rok neskôr len Uškovič dostal príležitosť hrať v každom zápolení. V sezónach 1985 až 1987 vo všetkých futbalových stretnutiach o prvoligové body sa predstavil jedineTalášek.

Aj strohá reč čísel dokumentuje jednu z hlavných príčin nízkej úrovne hry a štvrtého pádu prešovského futbalu.