V čase vrcholenia majstrovstiev sveta vo futbale v Katare hovoriť a písať o atletike je tak trochu trúfalosť. Je tu však protiargument: futbal je síce futbal, ale kráľovnou športu je stále atletika. I keď tí jej najlepší predstavitelia berú solídne sumy za víťazstvá na najznámejších svetových maratónoch, diamantových a zlatých ligách či ďalších mítingoch, za ktorými stoja štedrí sponzori, celkovo ich príjmy v porovnaní s elitnými futbalistami, golfistami či tenistami sú doslova zanedbateľné.

Atletika na Slovensku nie je výnimka. Každoročný galavečer na počesť vyhlásenia výsledkov ankety Atlét roka býva na takej vysokej spoločenskej úrovni, že jeho účastníci odchádzajú domov plní optimizmu a nádejí, že kráľovná športu raz bude mať takú autoritu a postavenie, aký si šport označený Atlétom roka sa stal už po tretíkrát šprintér Ján Volko. Vystriedal na tróne Emmu Zapletalovú, ktorej sa pre zranenia a ďalšie zdravotné Komplikácie tentoraz nepodarilo umiestniť ani v prvej desiatke. Čo je zaujímavé – u nás z atletických disciplín dominuje chôdza. Veď v TOP 10 atlétov roka je presne polovica vyznávačov – chôdze. Napriek tomu, že olympijský víťaz i svetový rekordér Matej Tóth už skončil s aktívnou činnosťou a na slávnostnom večere už bol v inej funkcii – ako riaditeľ Armádneho športového centra Dukla Banská Bystrica v slávnostnej vojenskej uniforme v hodnosti podplukovníka. 

Dôvodom k optimizmu sú najmä výkony mladých atlétov narodených v roku 2003 a mladších, o ktorých budeme v budúcnosti určite ešte veľa počuť. Zapamätajme si preto také mená ako Karel Šula ml. (Bratislava), Lenka Gýmerská (Trnava), Rebecca Slezáková (Malacky), Miroslav Uradník (Banská Bystrica), Anna Šimková (Košice), Ema Bendová (Bratislava)... 

Ján Železný je v svetovej atletike osobnosť z tých najvyšších poschodí symbolického športového mrakodrapu. Tento rodák z Mladej Boleslavi v ČR je trojnásobný olympijský víťaz v hode oštepom a rovnako tri zlaté medaily má ZO svetových šampionátov. A aj keď má už päťdesiatšesť rokov jeho svetový rekord 98,48 metra stále nikto neprekonal. 

Prečo ho spomíname? Lebo jeho závratná atletická kariéra sa začala v Dukle Banská Bystrica, v ktorej pôsobil v rokoch 1986 — 1991. V tom čase na svetovom šampionáte 1987 obsadil tretie miesto, v tom istom roku v Nitre po prvýkrát prekonal svetový rekord — výkon 87,66 metra je doteraz aj slovenský rekord a na OH 1988 v Soule získal striebornú medailu. Ako sa vyjadril vo videopríhovore k účastníkom galavečera, roky strávené na Slovensku mu dali veľmi veľa, práve preto je naša krajina stále jeho veľká láska, ktorej má za čo ďakovať...