Človek keď počúva také výrazy ako  „profesionálny šport“, „dopingová kontrola“ alebo v aj Medzinárodný olympijský výbor, tak sa mu musí otvárať vo vačku, nožík značky Sarajevo. To, čo sa deje počas olympiády v Rio de Janeiro, je naozaj zvláštne. Z histórie si pamätáme, že keď sa v Starovekom Grécku konali olympijské hry,  zastavili sa na toto obdobie všetky vojny. V súčasnosti to je naopak, pred každými OH sa ktosi snaží vyvolať niekde vo svete vojnu.  Ale pritom sa nadchýname akousi olympijskou chartou a pánom Coubertinom, ktorý ju stvoril. Treba však vedieť aj to, že tento pedagóg, verejný činiteľ a slobodomurár vysokého rangu bol skôr revanšista a celé toto jeho snaženie malo celkom lapidárny dôvod, nebol spokojný s fyzickou prípravou francúzskych vojakov v čase francúzsko-pruskej vojny. Stojí za to si prečítať olympijskú chartu a potom sa vrátiť do dnešnej reality. Ten rímsky slogan:  V zdravom tele - zdravý duch je dnes skôr smiešnosťou, pretože väčšinu peňazí, ktoré športovci na pretekoch dostanú, utrácajú na obnovenie zdravia, ktoré im spôsobujú tréningové metódy a konzumácia chemických prípravkov. Súčasný „olympizmus“ v sebe nesie ohromné zisky farmaceutických  spoločností, zisky spoločností vyrábajúcich odev pre športovcov a samozrejme zisky reklamných spoločností. Hovoriť tu o nejakých etických normách je naozaj zvrátenosť. A v olympijskej charte sa pritom môžeme dočítať aj to, že cieľom olympizmu je, aby šport slúžil na harmonický rozvoj človeka, ako súčasti  mierovej spoločnosti, ktorá tak chráni ľudskú dôstojnosť. A pritom pri dnešnom profesionálnom športe vieme, že títo športovci sú ľudia bez detstva a bez zdravia. O akej harmonickej osobnosti je reč, keď nie je žiadnym tajomstvom, že u športovcov aj napríklad stratu panenstva rieši tréner, športovkyne majú problémy vynosiť dieťa v súvislosti s pôsobením preparátov. To, že si zarobia peniaze, ktoré vydajú na zdravie, čo je na tom harmonického? Nedávno skončila Tour de France a v médiách bolo plno informácií o tom koľko kto zarobil a hlavne koľko zarobil slovenský Sagan. Neviem síce čo to pije počas pretekov a čo  to zajedá, čo mu podávajú z auta, ale určite to nie sú cukríky a ani pramenistá voda.  Čo to má spoločné s olympizmom alebo zdravým duchom, keď po futbalovom ihrisku pobehuje 22 milionárov, a davy poväčšine chudobných im tlieskajú, hulákajú a potom sa pobijú, pred alebo po zápase.

No a už keď nám pília uši, že šport je mimo politiky, tak človek upadá do bezvedomia. Ten posledný príklad ako vylúčiť ruských športovcov z OH je  jasný dôkaz toho, že olympizmus je jeden veľký geopolitický ring a samotná olympiáda je jedna veľká komercionalizovaná aréna. A jasný dôkaz tomu je správa, že Medzinárodný olympijský výbor prijal riešenie, neodstrániť z OH v Rio de Janeiro celú ruskú výpravu, ale ponechal rozhodnutie na národných federáciách, ktoré budú prijímať rozhodnutie o tom, či ruských športovcov tam pustiť alebo nie. To je už naozaj vrchol tejto geopolitickej tragikomédie. Ale všetko ide po starom, horí Stredný Východ, už aj Latinská Amerika a na Ukrajine sa schyľuje znova k nejakej vojne. Nečudujte sa, prebiehajú Olympijské hry 2016. Tak si zacitujme olympijskú chartu: Právo zaoberať sa športom je právom každého človeka. Každý človek má právo zaoberať sa športom, bez akejkoľvek diskriminácie a v olympijskom duchu, vzájomnej úcty, ducha priateľstva, solidarity a čestného súperenia. Organizácia a vedenie športu musia byť kontrolované nezávislými športovými organizáciami.

Športom k politike a trvalej invalidite!