Štefan Nižňanský: O situácii na Ukrajine v utorok a aj v stredu rokovala Bezpečnostná rada SR, ktorú zvolal premiér Eduard Heger. Ak by bola Čaputová štátničkou, iniciatívu by mala mať ona a rokovať sa malo s „prezidentskými“ notami. Nuž, u nás je to v ostatných rokoch všetko inak...

O situácii na Ukrajine v utorok a aj v stredu rokovala Bezpečnostná rada SR. Premiér Eduard Heger (OĽANO) zvolal jej mimoriadne zasadnutie. Ako inak - hlavnou témou je situácia na Ukrajine. Neprekvapuje ma to zvolanie. Počudoval som sa skôr nad tým, že tento dôležitý ústavný orgán vo výnimočných alebo závažných situáciách nezvolala prezidentka Čaputová – ako vrchná veliteľka ozbrojených síl. Ešteže ju na poslednú chvíľu aspoň „prizvali“. Ak by bola štátničkou, iniciatívu by mala mať ona a rokovať sa malo s „prezidentskými“ notami. I otázky by premiérovi, šéfovi parlamentu i ministerským vojny chtivým dvojčatám – Naďovi s Korčokom – mala klásť hlava štátu. Nuž, u nás je to v ostatných rokoch všetko inak...

A pre istotu - zo strachu pred protestujúcimi pod oknami Grasalkovičovho paláca – i pred ťarchou zodpovednosti zo stredajšieho rozhodnutia Bezpečnostnej rady radšej už v stredu ráno odletela s Richardom Sulíkom (SaS) do Dubaja. A čo z toho sa ušlo občanovi? Najväčší vládny hoax práve od tých, ktorí si z boja proti hybridným vojnám, konšpiračným teóriám a dezinformáciám urobili agendu. Situácia na rusko-ukrajinskej hranici je veľmi vážna, podľa Naďa dokonca „najhoršia od konca 2. svetovej vojny.“ Naď poukázal na „množstvo ruských vojakov i techniky na hraniciach krajiny susediacej so Slovenskom, aj s dosahom striel na územie SR.“ Akosi pozabudol zmieniť, že ruskí vojaci sú na svojom území – na rozdiel od tých amerických, ktorí aj s jadrovými raketami postupne Rusko obkľúčili z územia jeho susedov.

Minister Naď sa ale pritom blysol šírením poplašnej správy! Veď ako inak označiť jeho emocionálny prejav ilustrovaný vo večerných Správach verejnoprávnej RTVS, v ktorom vykresľoval ohrozenie Slovenska tak akútne, ako keby už 2 hodiny na naše územie dopadali rakety, bomby a delostrelecké granáty ruských útočníkov a ako keby státisíce vojnových utečencov s hordami ukrajinských Banderovcov už vtrhlo cez dobre stráženú hranicu Schengenského priestoru. RTVS pritom zaradila do vysielania zábery vojakov a ťažkej vojenskej techniky v zasneženom teréne, no bez uvedenia zdroja, čo býva „dobrým zvykom“, ba aj povinnosťou serióznych médií. Nepripomína vám to niečo, čo sme už zažili? Mne áno. Presne rovnako nás predsa masírovali tesne pred vypuknutím Druhej vojny v Zálive. Aby vytvorili preventívne alibi Americkým hrdlorezom, ktorí s niekoľkými spojeneckými silami Západu napadli Irak. A potom nám v priamom prenose predviedli, akoby likvidácia nepriateľskej armády, ničenie vojenskej techniky a infraštruktúry na cudzom území, vraždenie civilistov bola iba nejaká elektronická virtuálna zábava. Teraz by to bolo inak. Verím, že tak ako ja, ako väčšina občanov Slovenskej republiky, v týchto chvíľach častejšie ako kedykoľvek od konca 2.svetovej vojny hovoríme najčastejšie slovo, ktoré sa už niekoľkým generáciám zasunulo do spodného šuplíka slovnej zásoby. MIER!