„PREŠOVSKÁ“ ROVNOBEŽKA JE JEDNOU Z MNOŽSTVA REALÍT, UNIKÁTOV A ZAUJÍMAVOSTI

Svojich sedem divov môže mať hocikto a má ich aj Prešovský kraj. Nie náhodou, veď je to región s množstvom unikátnych historických pamiatok i vzácnych prírodných lokalít. Ktoré však z ich celkového množstva sú tie naj-naj? Rozhodnúť o tom mohol každý kto sa zapojil do ankety Hľadáme sedem divov Prešovského kraja, ktorú v roku 2008 vyhlásil Prešovský samosprávny kraj.

Do tohto verejného hlasovania sa zapojilo 10 707 občanov z celej republiky. Víťazom sa stalo historické centrum Bardejova, zapísané v zozname pamiatok UNESCO. Za ním skončili hrad v Starej Ľubovni, Tatranský národný park /TANAP/, oltár Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba v Levoči /tiež v zozname tejto inštitúcie OSN pre výchovu, vedu a kultúru/. Ďalšie poradia patrili dreveným kostolíkom v obciach Hervartov a Bodružala /UNESCO/, Národnému parku Pieniny /PIENAP/, historickému centru Levoče /UNESCO/. Týmto síce hľadaná sedmička bola uzavretá, ale... Veď sa do nej nedostali, napríklad, ďalšie vzácne historické pamiatky i ojedinelé prírodné územia. I také, ktoré síce patria medzi prírodné územia, ale sú výsledkom činnosti ľudí. Dokonca aj také, ktoré sú zapísané v spomenutom zozname UNESCO, konkrétne Karpatské bukové pralesy /8. miesto/ a Spišská Kapitula s dreveným artikulárnym kostolom v Kežmarku /desiate/. Respondenti dali svoje hlasy vo väčšom počte ešte vodnej nádrži Domaša, Solivaru pri Prešove, vodnej nádrži Starina, Dukle, Dubnickým opálovým baniam, historickej časti mesta Prešov a Belianskej jaskyni. Takže, i keď už nie do prvej desiatky, ale za ňou sa dostalo aj historické centrum krajskej metropoly. Práve ním prechádza 49. rovnobežka.  

Nuž, niekoho môže až 12. priečka Prešova sklamať – a to sa ešte o ňu delí s Belianskou jaskyňou. Prešovskí lokálpatrioti však už dávno dali svojmu mestu prívlastok „Atény nad Torysou“ a historická časť si toto pomenovanie aj zaslúži, i keď originálne Atény sa považujú za zrod celej európskej civilizácie a sú o veľa, veľa storočí staršie než metropola Šariša.

NETRADIČNE LÁKAVÁ PONUKA

Bez ohľadu na to, či Prešov je siedmym, alebo dvanástym divom svojho regiónu, bol a je turisticky stále atraktívny. Podobne ako Košice, avšak väčšina zahraničných návštevníkov tieto dve mestá, ktoré medzi sebou súperia takmer vo všetkom, považuje na svojich cestách za tranzitné. Pokiaľ naši južní susedia smerujú do Vysokých Tatier tak si v nich urobia zástavky maximálne s dvomi prenocovaniami. Podobne je to pri opačnom smere. V takýchto prípadoch sa Poliaci ponáhľajú za teplými morami najmä do Chorvátska, Bulharska či Talianska. Veľkosťou druhé a tretie najväčšie mestá na Slovensku majú výhodu aj v tom, že prevažná väčšina zaujímavých objektov sa v nich nachádza v centrálnych historických častiach mesta a tak prechádzka okolo nich nie je náročná ani na čas, či financie. Sú však aj náročnejší turisti, ktorým to nestačí a jednoducho chcú vidieť viac.

Mladý prešovský manažér Mgr. Branislav Švorc, odborný referent oddelenia kultúry a cestovného ruchu na Mestskom úrade v Prešove, prišiel so zaujímavým nápadom: čo tak využiť to, že mestom priamo prechádza 49. rovnobežka severnej šírky našej zemegule? Uvažoval, rozmýšľal a nakoniec vytvoril projekt PREŠOVSKÁ 49-TKA. Za týmto názvom sa skrýva cesta vyhliadkovým autobusom s odborným sprievodcom po pamätihodnostiach mesta, ale zároveň aj návšteva nových sídlisk. „Začíname v historickom centre pred radnicou, pokračujeme cez Kalváriu, židovský cintorín, sídliska III a Sekčov do Solivaru a končíme tam, kde sme začali. Na tomto okruhu navštívime Kalváriu, velodrom, teda jediný štadión pre dráhovú cyklistiku na Slovensku, židovský cintorín, bývalý VUKOV a ďalšie zaujímavé miesta,“ hovorí Branislav Švorc. „Autobus má číslo 49, nemožno si ho spliesť s pravidelnou mestskou linkou, pretože na žiadnej nejazdia autobusy s týmto číslom“, vysvetľuje tento odborník na cestovný ruch nielen v samotnom Prešove, ale minimálne na celý Šariš. Niektoré zástavky 49-ky si zaslúžia viac, než len ich vymenovanie. Tak napríklad národná kultúrna pamiatka Solivar v mestskej časti rovnakého mena, je súčasťou Slovenského technického múzea a pozostáva z unikátnych stavieb európskeho významu. Soľ sa tu získavala odparovaním slanej vody už v 11.storočí. Nečudo, že mnohí z tých, ktorí v centre mesta nasadnú do „rovnobežníkového vozidla“ si tu urobia dlhšiu poznávaciu prestávku a potom sa vrátia späť už linkovým trolejbusom a nemusia si zakúpiť cestovný lístok. Exkurzia po „štyridsaťdeviatke“ je zorganizovaná tak, že Solivar je prakticky poslednou zástavkou, pretože až 90 % jej účastníkov sa tu rozhodne zostať a navštíviť expozíciu STM. Ešte predtým než sa rozlúčia so sprievodcom prevezmú z jeho rúk pamätný certifikát o prekročení 49.rovnobežky severnej šírky. Ostatní ho dostanú v cieli, teda pri radnici.

Zaujímavou zástavkou na tejto ceste je aj objekt bývalého VUKOV-u. Dnes už táto skratka, ani jeho celý názov /Výskumný ústav kovoobrábania/ súčasníkom veľa nehovoria ale boli časy, keď bol symbolom robotizácie a automatizácie nielen v celom vtedajšom Československu a tzv. východnom bloku. VÚKOV navštevovali odborníci z mnohých krajín sveta, ktorí oceňovali tvorivé schopnosti tamojších špecialistov. Po zmene spoločenských pomerov sa zmenila aj situácia vo VÚKOV-e, žiaľ k horšiemu. Z hál a vývojových pracovísk i laboratórií zostalo torzo a spomienky na zašlé slávne roky.

PREŠOVSKÁ 49-TKA má za sebou prvé tri roky existencie, ale i jednoročnú nútenú prestávku. V premiérovej sezóne 2017 sa na nej zúčastnilo približne tisíc záujemcov, v ďalších dvoch rokoch asi po 1300. Boli medzi nimi nielen Prešovčania a obyvatelia z okolia, ale aj cudzinci z pre nás tak exotických krajín ako Argentína, Austrália, Brazília...

Podľa B. Švorca bude dôležité nájsť stále viac a viac reklamných partnerov. Tí by pre cestujúcich v autobuse č. 49 mali poskytovať zľavy v reštauračných zariadeniach, ale predovšetkým pri vstupoch do múzeí, galérií, kúpe suvenírov s prešovskou, resp. šarišskou tematikou. V neposlednom rade aj pri kúpe cestovných lístkov MHD. Veď ani doteraz nešlo o ziskovú záležitosť. Skôr o to, že oddelenie kultúry a cestovného ruchu pri Mestskom úrade v Prešove pripravilo projekt, ktorý má veľkú budúcnosť a už nemálo spokojných cestujúcich štyridsaťdeviatkou.

Už v marci tohto roku sa však rozhodlo o tom, že vzhľadom na koronavírus sa v tomto roku PREŠOVSKÁ 49-TKA nebude organizovať. Nuž, dôvodov na takéto rozhodnutie bolo určite dosť, ale na druhej strane najmä leto /ešte bez prísnych administratívnych opatrení a nariadení/ prialo domácemu cestovnému ruchu. Možno, že by sa našla tisícovka tých, ktorí by splnili podmienky na prevzatie certifikátu o prechode cez 49. severnú rovnobežku a zároveň by odchádzali do svojich domovov s novými zážitkami a dojmami.

STOJÍ ZA TO VIDIEŤ

Metropola Šariša a jej okolie majú naozaj čo ponúknuť. Okrem už spomenutých objektov a pamiatok Múzeum židovskej kultúry, ktoré je zároveň prvé svojho druhu na Slovensku, Rákocziho palác, najkrajší mestský renesančný dom na území bývalého horného Uhorska, secesnú budovu bývalej Bosákovej banky, Neptúnovu fontánu, konkatedrálu sv. Mikuláša, Caraffovu väznicu, pamätník cisárovnej Alžbety Bavorskej, známej pod menom Sisi, Múzeum vín, umiestnené vo vyše 500-ročnej historickej pivnici, ktoré ponúka takmer 2000 druhov vín, Hvezdáreň a planetárium, Šarišskú galériu s vyše 4000 výtvarnými dielami od 15.storočia... Komu sa to všetko máli a poznávanie chce spojiť s aktívnym pohybom, tak má možnosť navštíviť Kapušiansky a Šarišský hrad, unikátne opálové bane pri Dubníku, jaskyňu Zlá diera, vystúpiť na vrch Šimonka, najvyšší bod Slánskych vrchov s nadmorskou výškou 1052 m. To však zďaleka nie je všetko. Odborníkom sa podarilo vytvoriť Šarišskú hradnú cestu, ktorá vedie až cez 17 takýchto historických objektov a ich zrúcanín od Zborova pri Bardejove až po Kysak pri Košiciach.

Branislav Švorc z množstva spomenutých i nespomenutých objektov má najradšej Evanjelické kolégium, postavené v rokoch 1666-67. Išlo o jeden z najvýznamnejších školských ústavov v Uhorsku a teda samozrejme aj na Slovensku. V druhej polovici 18.storočia sa kolégium stalo základom akademického školstva v Prešove. Študovali tu také osobnosti slovenských i maďarských dejín ako M. M. Hodža, J. Záborský, P. O. Hviezdoslav, L. Kossuth... Objekt bol niekoľkokrát rekonštruovaný a v súčasnosti je sídlom biskupa Evanjelickej cirkvi a. v.

TAK PEKNE RÁSTOL...

Mestá Prešov i Košice sú tradičnými rivalmi takmer vo všetkom, ale zároveň sú si v mnohom podobné. Tak napríklad turista, či už domáci, alebo zahraničný, pricestuje, obdivuje, kochá sa v celej kráse, ktorá ho obklopí v Košiciach, alebo Prešove, ale v priemere tu prespí iba dve noci.

Tak napríklad v roku 2015 krásy Prešova a jeho okolia obdivovalo 35 000 návštevníkov, ktorí tu strávili cca 66 000 nocí. O rok už pri 40 000 hosťoch v ubytovacích zariadeniach mesta zaevidovali 80 000 nocľahov. Počet utešene rástol, v minulom roku pri 55 000 návštevníkoch už súčet ich prenocovaní prekročil číslo 100 000 – bolo ich ešte o 4000 viac. Všetko nasvedčovalo tomu, že v tomto roku budú oba štatistické údaje vyššie približne o desať percent. Pandémia však urobila svoje a koncoročné údaje asi nikoho zo zainteresovaných nepotešia.

ROVNOBEŽKA MÁ SPÁJAŤ!

Prešov leží na križovatkách významných historických západovýchodných a severojužných obchodných ciest. Preto už v 16. storočí dostal prívlastky „Malá Viedeň“, alebo „Malé Lipsko“. Dnes sa dá jeho budúcnosť vidieť v spolupráci s európskymi mestami, ktoré ležia na „štyridsaťdeviatke“. Sú to napríklad Paríž a nemecké Karlsruhe a Regensburg. Komunálna politika je niečo úplne iné než vládna. Na jej medzinárodnej úrovni ide vždy o spoluprácu, pomoc a výmenu skúseností, v tej najvyššej ale predovšetkým o hľadanie kompromisov pri vážnych problémoch.  V tých lepších prípadoch. Keď sa už nedala použiť prezentácia a demonštrácia väčšej sily niektorej zo zainteresovaných strán, ani iné formy nátlaku či tzv. presvedčovania. „Možno to v budúcnosti bude práve Prešov, ktorý bude iniciátorom stretnutia zástupcov miest, ktoré ležia na 49. rovnobežke a potom určite nájdeme toho viac čo nás spája a umožní vzájomne výhodne spolupracovať. Napríklad v cestovnom ruchu,“ hovorí Branislav Švorc, otec zaujímavej myšlienky vyhliadkových exkurzií PREŠOVSKÁ 49-TKA, ktoré napriek vynechanej tohtoročnej sezóny majú pred sebou určite úspešnú budúcnosť.

Foto: Branislav ŠVORC