Demokratický štát má zvyčajne ústavne zakotvené opatrenia proti zlyhaniu systému alebo proti svojvôli a zneužitiu niektorej z mocí. Keď sme bojovali na dvoch frontoch o samostatné Slovensko (v SNR aj vo Federálnom zhromaždení ČSFR) a tvorili jeho demokratické základy, badateľná bola úprimná snaha vtedajších národných lídrov a členov komisie o ukotvenie týchto princípov do nášho základného právneho dokumentu. Dnes – po 28 rokoch – sme svedkami demontáže štátu, pošliapavania demokracie, devastácie právneho štátu, ohýbania práva i účelových zmien zákonov, „kreovania“ inštitúcií a „modelovania“ trestného práva tak, ako to vyhovuje terajšej plagiátorskej a podvodnej vládnej koalícii. Za necelý rok od volieb si pod rúškom pandémie a verejných konkurzov dosadila so zlým úmyslom do kľúčových postov silových rezortov a trestnoprávnych orgánov svoje figúrky. Kľúčovými boli funkcie generálneho a špeciálneho prokurátora. A práve okolo týchto dvoch je dnes mimoriadne „živo“...

Urválkovi pohrobkovia

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa akoby vymkol spod kontroly línie moci v smere od Grasalkovičovho paláca cez úrad vlády a oplotenú ambasádu za chrbtom básnika Hviezdoslava až hore – na Oslí vrch – do Kollárovho rodinného a rodinkárskeho parlamentu. Po tom, čo sa v posledný augustový deň 2021 podpísal pod rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR o prepustení bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, obvineného z korupcie, na slobodu a o zrušení obvinenia voči finančníkovi Penty Jaroslavovi Haščákovi v kauze Gorila aj voči podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, by ho vládna kamarila najradšej ukameňovala. Ako džihádisti nevernicu v Iráne či Sýrii. Našťastie, na Slovensku zatiaľ islamské právo šaría neplatí. No kamene na Žilinkovu hlavu aj tak lietali takmer zo všetkých smerov, najmä z úst Igora Matoviča, Juraja Šeligu, Veroniky Remišovej, Richarda Sulíka či Márie Kolíkovej. Podľa premiéra Eduarda Hegera „je Žilinkovo rozhodnutie bezprecedentné“. Prezidentka Zuzana Čaputová prepustenie Vladimíra Pčolinského označila za prekvapujúce. „O to viac, že senát Najvyššieho súdu SR, a predtým ďalšie dva jeho senáty, nevideli dôvody na zrušenie väzby, a teda potvrdili dôvodnosť trestného stíhania,“ uviedla hlava štátu v svojom vyhlásení. Pezinská manekýnka na čele štátu pritom rada zdôrazňuje svoje právnické vzdelanie. Ako to, že jej odrazu neprekáža 17 porušení Trestného poriadku a 11 porušení Trestného zákona, ktoré vyprodukovali horliví Urválkovi pohrobkovia zo Špeciálnej prokuratúry len na základe výpovede kajúcnikov?!

Vyhrážky a vydieranie

Skorumpované médiá hlavného prúdu pritom zamlčujú, že podstatou rozhodnutia námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu nebolo oslobodenie Pčolinského, ale vymáhanie zákonnosti. Presstitúti ignorujú, že nikoho nie je možné stíhať bez existencie presvedčivých dôkazov. Naopak, ústava každému garantuje, že môže byť stíhaný len v súlade so zákonom. Top udalosť týždňa spustila v koalícii hystériu o paragrafe 363 Trestného poriadku. Podľa lumpen koalície je totiž programové vyhlásenie vlády nad ústavou aj nad zákonom! Generálny prokurátor sa tomu bráni. V mojich očiach však nie je žiadnym hrdinom, veď o spise a jeho kontaminácii vedel už veľmi dlho, ale mlčal... Rozhodol sa konať až vtedy, keď už mal spis putovať na súd. V politike a v divadle je všetko inak, ako to vyzerá.

A pokiaľ Matovič napriek masívnym protestom verejnosti korumpuje Slovákov očkovacou lotériou, predseda parlamentu Boris Kollár sa vyhráža odchodom z koalície a vydiera ju predčasnými voľbami. Opäť. A znovu iba naoko. Reality šou politického panoptika Slovenskej republiky okorenil tiež „svätý“ Daniel Lipšic. Ten Lipšic, ktorý ešte ako minister spravodlivosti podal 90 mimoriadnych opravných prostriedkov (!) v prípadoch dopravných nehôd, pri ktorých došlo k usmrteniu účastníka nehody. Vždy žiadal, aby bol trest zmenený na nepodmienečný, aby si vodič svoju chybu a neúmyselné zabitie človeka odsedel vo väzení. Teraz Lipšic (právoplatne odsúdený za zabitie človeka) vo funkcii špeciálneho prokurátora (stále vo výkone trestu) vystupuje proti generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. V snahe oklieštiť jeho právomoc k paragrafu 363 vyhlásil: „Je to ustanovenie, ktoré nemá obdobu v žiadnej krajine EÚ ani v žiadnej inej krajine, ktorá je nám civilizačne príbuzná...“ Ale bol to práve Daniel Lipšic, ktorý ešte ako minister spravodlivosti priniesol do NR SR a presadil tento nástroj platný od 1. januára 2006. Odvtedy sa uplatnil v stovkách prípadov a mnohokrát pomohol obetiam možných justičných omylov.

Justičná hydra

Takmer denne počúvame silné slová o justičnej mafii na Slovensku z úst súčasných vladárov nášho štátu. Zdá sa, že lúče spravodlivosti nasvecujú v tme hlavu ozajstnej justičnej hydry. „Jediný politik na Slovensku, ktorému oligarchovia platili peniaze, je Lipšic,“ povedal predseda politickej strany Smer-SD Robert Fico na brífingu, kde Lipšica označil za lotra aj za „etalón špiny“. Odmenu od Penty vyrátal na 250-tisíc eur počas dvoch rokoch, keď sa Lipšic s predstaviteľmi finančnej skupiny mal stretávať na mesačnej báze. Hoci Robert Fico vyzval Daniela Lipšica na odstúpenie, efekt bude rovnaký ako odpoveď na básnickú otázku.

Protikorupčná Matovičova koalícia sa eticky, morálne aj politicky otriasa v základoch. Prezidentka Čaputová zamedzila konanie referenda a znemožnila predčasné voľby. Ako ničiteľka demokracie nie je schopná ani ochotná urobiť pre Slovensko nič pozitívne. No možno sa jej počas prijatia pápeža Františka v záhrade Grasalkovičovho paláca podarilo uprosiť pontifika, aby všetkým kajúcnikom v Hegerovej vláde, v zoznamoch vyšetrovateľov na špeciálnej prokuratúre aj medzi voličmi tejto koalície udelil do najbližších parlamentných volieb aspoň univerzálne rozhrešenie s odpustkami. Podľa čínskeho príslovia je „Slovo odpustenia najcennejšia minca v dome“.