Oslovili sme humoristu Milana Kupeckého, ktorému vyšla v poradí už piata humoristická kniha. Prezentoval ju v Hlohovci na 11. ročníku Bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň. Využili sme jeho prítomnosť a položili mu niekoľko otázok:

O Mohli by ste nám v krátkosti povedať, čo je obsahom vašej prvej knihy a ďalšej, tentoraz športovo ladenej knihy?

M. Kupecký: Ústredným heslom je „Humor je jediná valuta, ktorá platí na celom svete.“ Táto myšlienka uvádza moju prvú knihu myšlienok, podobne ako ďalšie knihy, plné humoresiek a vtipov, vrátane tej so športovo tematikou s názvom Spoza čiary.

O Témou 11. ročníka Fraštackého tŕňa bola „voda“, nie šport. Iba pre zaujímavosť, máte v novej knihe aj myšlienky, ktoré súvisia s touto kvapalinou bez chuti a bez zápachu?

M. Kupecký: Hoci témou knihy Spoza čiary je šport, sú v nej aj myšlienky súvisiace s vodou. Napríklad: – Jedine s výkonom kanoistu to môže ísť dolu vodou. Alebo: – Rieka je najväčší športovec. Stále preteká. Ďalšie: – Ak sa prehrá, aj pohár vody má horkú príchuť. – Po futbalovom zápase mal mokrý dres, nie od pohybu, ale na rozmoknutom teréne padol do kaluže.

O Výborne! Poznáme vás ako publicistu a humoristu, neúnavného propagátora všetkého, čo s humorom súvisí. Organizátorov nášho podujatia teší, že ste aj propagátorom súťaže Fraštacký tŕň. No takmer legendárny je známy váš boj o zachovanie časopisu Roháč.

M. Kupecký: Žiaľ, Roháč bol už vopred odsúdený na zánik. Pre satiru, ktorá smeruje do výšin, čiže smerom hore, a kritizuje, vlastne kritizoval úsmevným slovom i obrazom nekalé veci, ktoré sa diali najmä v politike. Zlodejčina sa reálne prirovnáva a viaže k divokej privatizácii, ďalej sú to rôzne kauzy a nekalé špinavosti mocných tohto sveta, ktoré by sa mali cestou satiry pranierovať. Za tzv. totality Roháč musel čeliť cenzúre (ktorá bujnie aj dnes) a mohol uverejňovať viac-menej iba tzv. komunálnu satiru. Dnes nie je takmer žiadna satira, (iba ak v internetovom Humorikone) lebo printové i elektronické médiá sú v rukách oligarchov, najmä zahraničných, ktorí predsa nedovolia uverejniť príspevky, ktoré kritizujú a zosmiešňujú ich samotných. Nepripustia, ako sa vraví, vpustiť si blchu do kožucha. Uverejňujú iba ak humor, napríklad vtipy, čo je niečo iné než satira. A nikomu tým ich média „neublížia“. Mohol by som o tom hovoriť viac, pretože pozorne a so záujmom, tak ako prakticky všetci ľudia, sledujem dianie okolo seba a vidím, že je čo kritizovať, je komu a čomu nastaviť krivé zrkadlo. Tomuto žánru, čiže humoru a najmä satire, sa venujem od čias, keď som v sebe objavil zmysel pre humor.

O Predpokladám, že ako humorista ste aj fanúšikom športu, vďaka čomu vznikla aj vaša kniha Spoza čiary…

M. Kupecký: Samozrejme. Od mlada som aktívne neskôr i rekreačne hral futbal. Ako dlhoročný publicista som sa venoval predovšetkým humoru. Najmä písaniu aforizmov. Čiže som človek, ktorý vymýšľa a píše najmä krátke literárne útvary. Aj dnes, hoci iba sem-tam, sa nájde priestor na ich uverejnenie najmä na sociálnych sieťach, na rozdiel od mnohých printových ktoré sú prozápadne tendenčné. Napokon nie div, veď majiteľmi sú bohatí, najmä politickí oligarchovia. Uvediem zopár čerstvo vymyslených aforizmov, ktoré už uzreli svetlo sveta, vďaka v internetovým médiám: „Veľa ľudí počas tzv. „Nežnej“ vyšlo do ulíc. No mnohí na nej aj zostali.“ “ Komunisti nám nedovolili ani len žobrať. Žobreme vďaka demokracii.“ „Chcel by som vstúpiť do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol.“ „Oveľa ľahšie je sociálnu podporu odsúhlasiť, ako z nej vyžiť.“ “ V rámci sebestačnosti v potravinách musíme dbať na to, aby počet volov v parlamente neprevýšil počet tých v živočíšnej výrobe.“ „Najviac prekladané sú diela Václava Havla. Z kúta do kúta.“

O Stále však odbočujeme od témy. Hovorili sme o knihách…

M. Kupecký: Nielen kniha Aforizmy – Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave, ale aj tie ktoré som vydal následne sú plné humoru a satiry. Počas žurnalistického pôsobenia som si zapisoval najmä aforizmy a publikoval som ich vyše päťdesiat rokov v rôznych printových i elektronických médiách. čo je zárukou, že sú kvalitné, tak ako všetky ďalšie príspevky v knihách s názvami Tak si tu žijeme, Poslední mohykáni, Spoza čiary, Sme nielen za priateľské ovzdušie a Majstri krátkych literárnych útvarov. Je potešujúce, že cestou Humorikonu, ktorý tvorím spolu s ďalšími autormi sa nám podarila nadviazať úzka spoluprácu so srbským časopisom Šipak, kde nám Slovákom kolegovia Srbi vydali na vlastné náklady dve dvojjazyčné antológie s názvami Hromy Blesky a Chytanie sa slamky, ktoré boli distribuované vo všetkých Balkánskych štátoch.
Dovoľte mi však nehovoriť iba o sebe, ale spomenúť tých, bez ktorých by žiadna moja kniha neuzrela svetlo sveta. Niektoré knihy sú vlastne dvojknihami, pretože sú netradične ilustrované samostatnými karikatúrami a spomínaní humoristi sú vlastne spoluautormi. Sú to konkrétne: váš hlohovský karikaturista Ferko Bojničan, ďalej jeho blízky priateľ, humorista Vlado Pavlík, z Nového mesta nad Váhom, mimochodom porotca a kurátor na mnohých satiricko-humoristických podujatiach a držiteľ mnohých domácich i zahraničných ocenení a tiež slovenský rekordér v rýchlokreslení karikatúr. Zvlášť treba oceniť a vyzdvihnúť žiaľ už nebohého Ferka Mráza, ktorý ilustroval knihu Poslední mohykáni a tak by som mohol pokračovať. Mnohí zo slovenských píšucich i kresliacich autorov patria medzi slovenskú humoristickú špičku a sú zároveň tvorcovia internetového Humorikonu.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj sponzorov, bez ktorých by moje knihy neuzreli svetlo sveta. Nazval by som ich, ako jeden z mojich priateľov – dobrými ľuďmi, filantropmi, ľuďmi so silným sociálnym cítením, milovníkmi umenia. Sú to veľkopodnikatelia, menovite: Zoltán Černák, ktorého firma Remark sa zaoberá exportom a importom, a ako súkromník podniká v Palárikove; ďalej je to Tibor Cvik, vlastník opravovní rušňov a lokomotív, spoločnosti Loko Trans, ktorá sídli v Šuranoch. A v neposlednom rade je to Ján Šimunek, špičkový slovenský poľnohospodár, vlastník spoločnosti Agrorent v Nesvadoch, Juraj Oremus, majiteľ pekárne v Nových Zámkoch, Jozef Kulich, majiteľ firmy Hykemondu, Otokar Klajn, primátor mesta Nové Zámky, Gabriel Vass majiteľ novozámockej lekárne, Milan Hrdlík, majiteľ firmy AMI, František Štefánik, majiteľ Camionservisu v Nových Zámkoch. A tak by som mohol menovať niekoľkých ďalších. Všetci si za podporu tohto nielen môjho vydavateľského počinu zaslúžia vďaku a uznanie.

Zhovárala sa: Helena Pekarovičová