Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

„Chceme len uživiť našu rodinu,“ odkazujú manželia Malešovci, ktorí ako jedni z prvých otvorili svoju prevádzku – Nika Antolová

V utorok 1. 12. 2020 sa v Prešove na Námestí prvého mája zišli viacerí pracovníci médií a informovali o tom, že majitelia Tralka Pubu otvorili svoju prevádzku. To, ako to napokon v reportážach vyznelo nie je celkom presné. Ako to v skutočnosti celé bolo sa dozviete v tomto rozhovore.

Tralka Pub už funguje pod vedením manželov Jaroslava a Silvie Malešovcov takmer tri roky. Do prerábky podniku investovali peniaze zo svojich úspor a snažili sa rozbehnúť podnik najlepšie, ako sa dalo a k spokojnosti zákazníkov.

Pri prvej vlne, keď nikto ešte nevedel, aký dopad bude mať vírus na ľudské zdravie ste podnik zatvorili?

J: Nie, ponechali sme otvorené, ale využili sme vtedy formu okienkového predaja, čo však nebolo nič extra čo sa týka zárobku.

S: Vezmite si, že sme mali tržby ani nie 50 € a z toho sme čašníčke dali 40 €. Hovoríme o tržbách a pláci za jeden deň. Navyše, v polovici marca nás vykradli, poškodili vstupné dvere a vzali hotovosť z kasy. Museli sme preto mať dva týždne zatvorené.

Koľko platíte nájom za priestor? Zvládali ste túto sumu zarobiť?

S: Mesačný nájom je 910 € plus energie, tie sú v rozmedzí od 100 do 120 €. Pri týchto tržbách to nebolo realizovateľné.

Čiže na nájom ste museli doplácať zo svojich úspor...

J: Presne tak. Ako rodina sme sa museli uskromňovať a časť peňazí si požičať od našich rodičov. Vďaka Bohu nám v tomto ťažkom období neváhali pomôcť.

V lete sa opatrenia zmiernili, fungoval v týchto mesiacoch podnik bežným spôsobom?

J: Mali sme bežnú otváraciu dobu až do druhej vlny, keď opäť vláda nariadila zatvorenie prevádzok. Sedeli sme s manželkou na gauči pred televízorom a ja som jej po chvíli povedal, že jednoducho nezatvoríme a budeme fungovať v normálnom režime tak, ako doteraz. Išli sme do rizika, boli sme si vedomí toho, že by sme mohli byť sankcionovaní, ale človek v zúfalstve robí veci, ktoré by bežne nerobil. Išlo doslova o prežitie a záchranu našej rodiny.

Kedy ste začali riešiť právnu pomoc?

J: Po mnohých návštevách štátnych policajtov na nás nasadili kriminálnu políciu a RÚVZ. Na úvod musím podotknúť, že všetci boli slušní a diplomatickí. Následne som oslovil ľudí na našej facebookovej stránke a žiadal som o právnu pomoc. Dostali sme množstvo reakcií, avšak z právnickej kancelárie pani JUDr. Adriany Krajníkovej sa nám ozvali sami. S ich pomocou sa nám podarilo obmedziť vstup orgánom štátnej správy do prevádzky.

S: Na základe pomoci z tejto kancelárie sme na dvere vylepili právne vypracovaný dokument obmedzujúci vstup príslušných orgánov do prevádzky za účelom vykonania právneho úkonu bez prítomnosti pani JUDr. Adriany Krajníkovej. Taktiež sme na výklad nalepili nápis, ktorý oznamuje ľuďom, že sme otvorení bez obmedzení.

Nebojíte sa, že pre vás prípadné pokuty budú likvidačné?

J: Samozrejme, že mi to napadlo, ale v podstate nemáme inú možnosť, pretože kým pokuta nám „iba“ hrozí, v prípade neotvorenia podniku by bola likvidácia nášho pubu ako hlavného zdroja príjmu v podstate zaručená.

S: Máme dve malé deti, ktoré veria na Ježiška a im by sme ťažko vysvetľovali, že tento rok jednoducho nepríde a Vianoce nebudú.

Museli ste prepúšťať svoj personál?

J: Urobili sme všetko pre to, aby naše zamestnankyne neprišli o zdroj príjmu, lebo majú takisto rodiny a potrebujú ich živiť.

Váš prípad bol medializovaný v rôznych médiách a televíziách. Máte pocit, že neuviedli všetko na pravú mieru?

J: Mám za to, že si z našich vyjadrení vybrali len to, čo im vyhovovalo, aby splnili zadanie nadriadených. Určite nehuckáme ľudí, aby nenosili rúška a nedodržiavali nariadenia pandemickej komisie, každý nech sa rozhodne podľa toho, ako uzná za vhodné. To oznámenie na výklade je tam na to, aby sa každý slobodne rozhodol, či to rúško v našej prevádzke chce mať alebo nie.

S: Ak je riziko nákazy pri 50 % obsadenosti kín a divadiel minimálne, potom je riziko nákazy minimálne aj pri podniku s dvadsiatimi zákazníkmi. Ľudia s rúškom pod nosom alebo bradou sú natlačení jeden na druhého v autobusoch a nákupných centrách v podstate každý deň. Ak sa v kasínach ľudia nenakazia, nenakazia sa ani v reštauráciách a baroch.

Ako vníma rodina a blízki ľudia to, že ste sa vzopreli nariadeniam?

J: Rodičia sú skeptickí a boja sa najmä o to, či sme urobili správnu vec. Ale veria nám, držia nám palce a máme od nich plnú podporu. Aj naši známi súhlasia s naším riešením.

S: Ako ďalšiu vec by sme sa chceli opýtať to, prečo je to na Slovensku tak, že „tí hore“ si robia, čo chcú a sami nedodržiavajú nariadenia, ktoré ale nakázali dodržiavať všetkým ostatným. Kedy konečne prestane platiť to, že všetci sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší? Sám pán premiér nám dáva návod na to, ako podnikať bez toho, aby sme boli postihnuteľní.

J: Doslova sa vysmieva ľuďom vo facebookových statusoch a na jeho „plačovkách“ provokuje občanov Slovenskej republiky. Chcem sa opýtať, prečo je také ľahké niekoho do parlamentu zvoliť, ale odvolanie je hotová veda?

Čo vlastne týmto gestom chcete dokázať?

J: Chceme podporiť podnikateľov a majiteľov reštaurácií, pubov, pohostinstiev, aby sa nebáli a urobili všetko pre záchranu svojich prevádzok. Keď vám štát odopiera nielen vaše práva a slobody ale dokonca neposkytne ani účinnú pomoc, v podstate vám neostáva nič iné ako sa za seba postaviť. Nik iný to totiž za vás neurobí.

S: Každý má svoje práva a slobody, či už vyjadriť sa, voľne dýchať alebo žiť. Ľudia, ktorí sú rozumní a odolní manipulácii si na celú problematiku urobia svoj názor sami.Táto krčma je otvorená už desať rokov a my si ju nedáme, lebo je to naša srdcovka.

V okamihu, ako sme končili tento rozhovor prišli štátni policajti a aj keď najprv do prevádzky vošli, boli majiteľom upozornení na právne vypracovaný dokument na dverách, ktorý stanovuje pravidlá pre zdržiavanie sa orgánov štátnej správy v priestoroch prevádzky a komunikáciu so zákazníkmi. Na základe ich vyzvania sa majitelia legitimovali občianskym preukazom pred podnikom a týmto bola celá táto záležitosť nateraz uzavretá. Majitelia chápu, že aj policajti si len robia svoju prácu a vykonávajú príkazy nadriadených, zároveň sú vďační za prejavovanú ľudskosť.

 

O pár dní neskôr sa otvorilo aj niekoľko ďalších desiatok podnikov na Slovensku. To, ako sa situácia vyvinie ukáže len čas. Jedno je však isté – ak vláda neposkytne skutočne účinnú pomoc pre celý gastro sektor počas nasledujúceho lockdownu, mnoho menších prevádzok to už neutiahne.