Pri sledovaní médií v našom zemepisnom a dejepisnom pásme si čoraz viac premýšľajúcich ľudí kladie otázku, či sú novinári naozaj takí hlúpi, ako výsledky ich pôsobenia. Fakt, že významná časť žurnalistiky je predĺženou rukou politických strán a spravodajských služieb, nie je dostatočne uspokojivým vysvetlením. Veď prečo mocenské štruktúry využívajú takmer výlučne intelektuálny a spoločenský odpad? Jedinou realistickou možnosťou je spomienka na pozabudnutý výrok istého verejného činiteľa, že socializmus musíme vybudovať s ľuďmi, akých máme, treba len toto konštatovanie aplikovať na súčasné budovanie kapitalizmu. Ak možno hovoriť o budovaní a kapitalizme v krajine, v ktorej chýba efektívny rozvoj.

V záplave amatérskej agitácie sa však pozrime na profesionálne vedený zápas o myslenie ľudí. Okrem iných dôležitých diel je kľúčovou knihou Psychological Warfare, ktorú napísal Paul Myron Anthony Linebarger (známy pod pseudonymom Cordwainer Smith). Ďalším klasickým titulom je Propaganda Comes of Age, ktorú vytvoril Michael Eugene Choukas. Teoretické poznatky sa premietli do veľmocenskej praxe USA, kde prezident Dwight David Eisenhower (zvaný aj Ike) zriadil Office for Psychological War Coordination. Do propagandistických inštitúcií a ich operácií Washington investuje nesmierne finančné prostriedky.

O úlohe CIA v mediálnej vojne hovorí napríklad Washington Post z 15. januára 1976: „...pred viac ako 25 rokmi CIA tajne vytvorila a doposiaľ financuje svoju rozsiahlu sieť agentúr v zahraničí, ktorá je vždy k jej službám, ak sa hovorí o tom, že treba realizovať tajnú propagandistickú kampaň. Táto sieť sa skladá zo žurnalistov-agentov CIA, novín podporovaných CIA, rozhlasových staníc a medzinárodných informačných agentúr. Je to jedna zo skrytých zbraní arzenálu CIA...“

Konkrétnejšie údaje obsahujú závery komisií Franka Churcha, výsledky vyšetrovania senátora Jamesa Williama Fullbrighta, publikácie Harryho Rositzkeho či zistenia senátora Clifforda Philipa Cassea, Jr. Takže prepojenie CIA a Rádia Slobodná Európa, ako aj ďalších médií a novinárov je preukázané. Rovnako aj účel viacerých nadácií a fondov. Niektoré založila CIA. Počas administratívy Ronalda Reagana bola osobitne podporovaná tendencia, aby časť úloh súvisiacich s psychologickým ovplyvňovaním verejnosti prevzali iné organizácie. Medzi tieto inštitúcie patrí aj National Endowment for Democracy.

Sotva v načrtnutých súvislostiach možno obísť akciu DELTA. Išlo o zadržanie kamiónu pašovaných tlačovín zo zahraničia. Štátna bezpečnosť vedela o príchode zásielky a poznala aj mená adresátov, ale z politických dôvodov bolo neúnosné ich odsúdiť. Delta sa stala zdrojom spochybnenia neskoršieho ministra zahraničných vecí Českej republiky Jana Kavana, ktorého komisia Jiřího Rumla označila za spolupracovníka ŠtB. To, že navštevoval Československo pod falošným menom s britským pasom a bol v kontakte s československým spravodajským dôstojníkom v Londýne, legalizovaným v diplomatickej funkcii, však skôr poukazuje na obojakosť jeho činnosti, pričom zrejme väčšmi prospel jednej z tajných služieb Jej Veličenstva.

Okrem toho dozaista viacerí novinári sami pôsobia v záujme doktríny aj bez usmerňovania a spojenia so špionážnou službou. Jednoducho si myslia, že je ich morálnou povinnosťou podporovať demokraciu. Otázne je, čo si kto pod týmto pojmom predstavuje. George Bush krátko po nástupe do funkcie riaditeľa CIA vydal akt, ktorým nariadil odstrániť zamestnávanie korešpondentov v tlači, rozhlase a televízii. Lenže neskôr senátny kontrolný výbor zistil, že pre CIA v médiách stále pracujú desiatky novinárov.

K repertoáru spravodajských služieb patria aj spontánne spoločenské pohyby a javy, ktoré existujú v prirodzenej podobe. Svetová rada mieru sa zapojila do šírenia protiamerických nálad z veľkej časti na základe vnútorného presvedčenia jej členov. Bolo by však naivné si myslieť, že tento fakt nepodporili aj zvláštne služby krajín Varšavskej zmluvy, najmä KGB. Predmetom aktívnych opatrení bola aj vietnamská vojna a organizovanie protivojnových demonštrácií. Nepotrebovalo to priveľa iniciatívy. Množstvo zabitých, zranených a zajatých Američanov vo Vietname a Laose pôsobilo dostatočne silno samo o sebe. Napokon aj prezident Bill Clinton sa určite bez inštrukcií z Moskvy vyhol na základe vlastnej úvahy vietnamskému dobrodružstvu USA.

Na štandardné rozšírenie dezinformácií je potrebné pripraviť materiál. Ten uverejniť v niektorých menej škrupulóznych prostriedkoch masovej komunikácie, a potom už skreslenú správu môžu prevziať aj médiá, ktorým viac záleží na ich povesti. Zvyčajne sa chránia formuláciou ÚDAJNE alebo odvolaním sa na také či onaké zdroje.

Samozrejme, spravodajské služby sa zapájajú do dezinformačných kampaní a tajných operácií. Pôsobia samostatne i ako súčasť medzinárodnej koalície. Agenti využívajú krytie najmä v diplomacii, v zahraničnom obchode, vede, kultúre, tlačových agentúrach a médiách. Dokonca aj v cirkevných kruhoch. Rozviedky sú okrem politickej, vedecko-technickej a vojenskej špionáže zamerané aj na psychologické aktivity.

Keďže v posledných desaťročiach narastá počet ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že boli disidenti, zdá sa, že účinnosť psychologického pôsobenia USA a ich partnerov v NATO sa začala vlastne až po 17. novembri 1989. Navyše – otázka disentu je zložitejšia, pretože inak zmýšľajúci ľudia žijú v každom režime.

Označenie disident nevyčerpáva zďaleka všetko o konkrétnom človeku. Môže byť charakterný i bezcharakterný. Múdry aj celkom hlúpy.

Psychologické operácie sprevádzajú prípravu vojnových konfliktov – v Perzskom zálive, Juhoslávii, Iraku atď. Vždy treba ovplyvniť americký Kongres a svetovú verejnosť. Kým pravda vypláva na povrch, bude už rovnako bezvýznamná ako tá o Guatemale alebo Chile. Aj Slovensko vie o tom svoje. Nie je vždy jednoduché vec správne zaradiť. Podstatné sú tendencie, opakovania, korelácie identifikovaných záujmov a udalostí. Neskoršie dementovanie falošných správ môže akceptovať naozaj len dementná časť populácie.

Nové možnosti prinášajú technológie profesionálnych fotomontáži s využitím počítačov. Masový vplyv televízie, uplatňovanie podprahového vnímania v rozhlasových a audiovizuálnych projektoch, kde do hudby či obrazu sa dajú vkladať informácie pôsobiace na človeka bez toho, že by si uvedomoval skryté posolstvo, ktoré prijíma a podľa neho sa mimovoľne rozhoduje. Obrovský potenciál má internet. Žijeme a budeme žiť v manipulovateľnom svete.

Ochrana proti rafinovaným praktikám globálneho ovplyvňovania verejnej mienky spočíva v porozumení dobe, jej vymoženostiam a technologickým prostriedkom. Ale aj problémom a záujmom jednotlivých subjektov. Treba racionálne posúdiť, komu čo prospieva. Byť opatrný pri prijímaní tvrdení, ak sú v rozpore s predchádzajúcimi skúsenosťami. Často sa lož paradoxne prezentuje ako pravda a protirečivo sa paušálne odmietajú overiteľné fakty. Ľudia by nemali bezhlavo opúšťať pevný základ hodnôt reálneho sveta. Tých hodnôt, ktoré si ľudstvo buduje po tisícročia. Len na ich pozadí je a bude človek schopný správne chápať nové poznatky a prirodzeným vývojom prekonávať vžité stereotypy.