Každý, koho zaujímajú historické romány a štúdie, pravdepodobne pozná aj anglickú spisovateľku - Antonie Fraserovú. Je známa tým, že takmer vo všetkej svojej literárnej tvorbe, si zvolila za hlavnú postavu svojich príbehov - ženu. Obdarila ju odvahou, statočnosťou, obetavosťou, krásou, cnosťou, múdrosťou, láskavosťou, nehou...proste vlastnosťami, ktoré každej žene náramne svedčia. Možno to trocha preháňala tým, že ženám pripisovala iba dobré vlastností, možno takými aj v skutočnosti boli, no pravdou je, že každý muž, by chcel mať vedľa seba poslušnú, vernú a skromnú krásavicu, ktorá by bola ozdobou jeho domácnosti a ktorú by mu, iní  muži závideli.  Spisovateľka sa však nezamerala vo svojich príbehoch a štúdiach na ženy, aké chcú mať muži iba pre seba, ale na tie, ktoré svojou krásou, ženskosťou, pevnou vôľou a ctižiadosťou, si dokázali skrotiť vojvodov , kráľov aj ich armády,  dokonca i celé národy. Z každého storočia, do ktorého spisovateľka nazrela, si vyberala z  množstva nádherných žien- bojovníčok, iba také ktoré išli tvrdo za svojim cieľom. V mnohých prípadoch, ani muži si nedokázali vydobiť toľko slávy a rešpektu, ako tieto vynikajúce ženy. Ak sa spolu s Antoniou Fraserovou zahĺbime do jej historickej štúdie - Královny válečnice, z vydavateľstva Garamond, stretneme sa v nej napr. s Kleopatrou, Zenobiou, Izabelou Kastilskou, Alžbetou prvou, Katarínou veľkou, Luizou Pruskou, ktorá ako jediná, odolávala aj Napoleónovi... mohol by som uviesť ešte veľa iných príbehov slávnych žien, ktorým táto spisovateľka venovala celé knihy - Maria Stuartovná, Maria Antoineta, všetky ženy Henricha VIII.... a ďalšie a ďalšie postavy žien, ktoré preslávili svoje pohlavie. Nie je však mojim úmyslom, aj ďalej pokračovať popisom literárnej tvorby A. Fraserovej. Jej príbehy sú vynikajúco spracované, je z nich obrovská  historická zbierka faktov a úvah o živote vysoko postavených žien, no je to aj ponuka na zamyslenie: patria ženy právom do vysokej politiky, alebo je toto povolanie určené iba pre mužov?

Odpoveď nám dáva síce aj Fraserová, no dostávame ju aj z tých najvyšších a najdôležitejších politických a ekonomických inštitúcií vo svete. Áno, ženy do politiky právom patria - páni prestaňte si namýšľať, že každé dôležité miesto je určené iba pre vás. Treba rátať s tým, že v budúcnosti  bude aj v politike čoraz viacej žien. Ozývajú sa hlasy, že ženy politiku poľudštia a zhumanizujú, že bude viac priestoru na vyjednávanie a dohody, namiesto ozbrojených konfliktov. Kiežby to bola pravda. História však toho nie je vždy dôkazom. Aj keď ženy v niektorých krajinách vládli, neprestali vojny, násilnosti, mučenie, upalovanie, náboženské prenasledovanie...Myslím si, že v tomto smere svet nezhumanizovali. Spomínam to iba preto, aby sme zasa neupadli do nejakých predstáv, že príchodom žien do politiky sa všetko zmení k lepšiemu. Z celého srdca prajem ženám, aby našli aj v politike svoje uplatnenie, aby ich tam bolo čoraz viac, ale nech mi je odpustené, nemyslím si, že nastane ich príchodom do politiky, pokoj a mier. Najnovšie udalosti vo svete ma o tom presviedčajú  Spomeňme si na Margaret Thatcherovú, ako "humánne" poriešila banícke nepokoje, ako bez váhania zavelila svojím vojnovým lodiam útok na Fauklandy, spomeňme si na Madeleine Albrightovú ako hrdinský zavelila americkým bombardérom zaútočiť na Belehrad.... no a netreba zabúdať ani na bloňďatú  Júliu Tymošenkovu, ktorá len čo ju prepustili z väzenia, vykrikovala, aby jej dali zbraň, že strelí do čela Putina, že atómom by mali spáliť ruskú krajinu. Položme si aj inú otázku - čo keby voľby v Amerike vyhrala namiesto Obamu - Hilery Clintonová? Bolo by lepšie a pokojnejšie vo svete?

Neverím tomu.Je to iba jedna z mnohých ilúzii ako tá, keď nás presviedčali, že bude lepšie a bezpečnejšie vo svete, keď zavraždíme Kaddáfiho, alebo obesíme Husajna. Všetci vieme, ako to dopadlo. Ukrajina je ako sa zdá, iba ďalšou  predohrou, k oveľa horšej tragédii, ktorá môže nasledovať. Teraz, keď sa podarilo Spojeným štátom zjednotiť takmer celý svet proti Putinovi, bolo by hlúposťou prestať. Ak by nebol Krym alebo Donecká a Luhanská republika, nájdu sa iné dôvody. Kapitál je  v pohybe a ten sa nezastaví. Zacítil obrovské, doteraz ešte nevyužité prírodné bohatstvo na východe. Je to netvor ktorý požiera a kaličí všetko a každého, kto sa mu postaví do cesty. Nezastavia ho ani tie najkrajšie a najmúdrejšie političky, nech by sa akokoľvek napudrovali alebo navoňali.