Jednu z významných švajčiarskych a svetových bánk Credit Suisse (CS) prevzala iná švajčiarska megabanka UBS - Union Bank of Switzeriand. UBS je najväčší správca majetku na svete. Prevzatím banky Credit Suisse vznikol mamutí inštitút - spravuje hodnotu 1 600 miliárd švajčiarskych frankov, takmer dvojnásobok švajčiarskeho ročného HDP. Od toľkého kapitálu sa môže zakrútiť hlava a zdalo by sa, že pre nás Slovákov ide len o okrajovú záležitosť. Veď máme úplne iné starosti než to, kde sú alebo kde nie sú švajčiarske miliardy. Je to len zdanie. Je to veľká mätež, ku ktorej sa budeme musieť vracať, pretože z nej je zrejmé, ako sa nielen zmenil svet kapitálu.

Iné Švajčiarsko

Ide o vierohodnosť demokracie a schopnosť vytvoriť istotu právneho štátu pre ekonomiku. Všetko má politickú dohru. Deje sa to v odvekom symbole istoty. Ešte naši dedovia hovorili, aké bezpečné sú peniaze uložené v švajčiarskej banke. Veta: Máš to u mňa ako vo švajčiarskej banke, je známa naprieč generáciami. Napriek ubezpečovaniu, že situácia je pokojná a finančný trh je stabilný, sa prelomili ľady. Vláda musela zakročiť dokonca zákonmi platnými pre núdzové situácie, aby UBS prevzalo banku Credit Suisse. Tá len v prvom štvrťroku 2023 vytvorila stratu 1,3 miliardy švajčiarskych frankov a strata sa očakáva aj v druhom štvrťroku.

Credit Suisse krváca - hovoria titulky významných novín. Alebo: Švajčiarsko platí vysokú cenu. Vláda použila núdzové zákony, aby doslova preboxovala spojenie, prevzatie bánk skôr, ako nastane katastrofa, a to pod zahraničným, americkým a francúzskym tlakom, ako to uvádza Financial Times. Dovedna išlo o niekoľko záruk v celkovej hodnote 259 miliárd švajčiarskych frankov. Vláda sa usilovala potom dodatočne získať súhlas parlamentu, ktorý ostal pri riešení krízy úplne bokom, ale márne. V dvoch pokusoch parlament odmietol dať dodatočný súhlas, odpor kládli zelení, socialisti, ako aj pravicoví ľudovci.

Za tejto situácie dokonca musela vláda zasiahnuť a zmraziť vyplácanie prémií vedeniu Credit Suisse. Podľa denníka Tages-Anzeiger za posledných desať rokov mala Credit Suisse stratu 3,2 miliardy, pritom si na odmenách (tzv. boni) vyplácala 32 miliárd frankov. To vytvára nebezpečenstvo ohrozenia podmienok dodržiavania vymožiteľnosti práva a právne zabezpečeného miesta na podnikanie. Miliardoví vkladatelia z arabského sveta - zo Saudskej Arábie - sa bez zábran vyjadrili, že to pôsobí ako pomery v banánovej republike a darmo sa poukazuje na diktatúry v bohatom arabskom svete, keď v kríze panujú rovnaké pomery aj vo Švajčiarsku. Podľa kritikov ide o zlyhanie systému v dôsledku nenásytnej bezohľadnej žiadostivosti po zisku a vysokých príjmoch amorálneho manažmentu.