Keď sa vedenie Parku kultúry a oddychu dohodlo s vedením Krajského múzea v Prešove o usporiadaní výstavy historických dychových hudobných nástrojov, myšlienka zrejme ešte nemala  terajšie dimenzie. Išlo totiž o trúbky, heligóny, lesné rohy, tuby,  klarinety a ďalšie nástroje, ktoré mali za sebou  tisícky odohratých hodín. Na skúškach, na vystúpeniach v divadle, v uliciach Prešova, na jeho ihriskách i v ďalších mestách východného Slovenska až po Užhorod (ktorý za prvej Československej republiky patril k nám). Park kultúry totiž vo svojich priestoroch skladoval dlho nepoužívané nástroje dychovky RKS (Robotníckeho kultúrneho spolku), ktorá vznikla na začiatku 20. rokov minulého storočia. Prvý oficiálny koncert 24 člennej dychovky sa uskutočnil 18. marca 1921, na 50. výročie Parížskej komúny. Onedlho, 1. mája 1921 vyhrávala  v uliciach nášho mesta prvomájový budíček už od 5. hodiny...  

Čochvíľa bude tomu už jedno storočie. Dychový orchester  RKS žil, pracoval a vyhrával pod krídlami prešovskej Robotníckej telovýchovnej jednoty a iba v rokoch 1923 až 1938 absolvoval vyše 1300 verejných vystúpení  a 300 operetných predstavení v prešovskom  Mestskom divadle, vďaka úzkej spolupráci dirigenta a zakladateľa dychovky Jána Pőschla (pôvodom viedenského muzikanta) s režisérom prešovského (vtedy ešte) ochotníckeho divadla Štefanom Hrobákom.

Samotné nástroje sú zrejme indivíduami podobne, ako ich „páni muzikanti“ (so svojským a určite v mnohých prípadoch aj tragickým osudom, veď do života Prešova vstúpila 2. svetová vojna rovnako kruto, ako v celej Európe),  pretože do dychovky sa dostali iba najlepší z najlepších, žiadni začiatočníci či hudobní elévi  vtedy nemali šancu. Najskôr si musel vedieť perfektne hrať, až potom si sa mohol zúčastniť výberu pod prísnym hudobníckym dohľadom Pőschla-báčiho. A keďže je úplne prirodzené, že mnoho z mladých muzikantov zdedilo nástroje po svojich otcoch, určite sa v tejto kolekcii nájde aspoň niekoľko kusov, ktoré už majú nad sto rokov.  Koľko generácií výborných hudobníkov sa v dychovke RKS vystriedalo, to dnes už nevie nikto, aj keď teleso má vlastnú kroniku súboru...

Vráťme sa však do prítomnosti. Počiatočný nápad usporiadať výstavu dlhej a krásnej hudobnej tradície mesta postupne dostával reálnejšie kontúry a na samotnej vernisáži výstavy sa už hovorilo o tom, že na reverz zapožičaných 34 kusov  nástrojov, ktoré sa dostali do evidencie PKO v júli 1994 (celkom 65 kusov v rôznom kvalitatívnom stave), by mohli tvoriť základ novej fondovej zbierky múzea, k rozšíreniu ktorej by mohli prispieť nástroje z kapiel mnohých dnes už neexistujúcich závodných klubov, rôznych inštitúcií, škôl a nakoniec aj od súkromných majiteľov, ktorí si už „nezafúkajú“ z rôznych dôvodov a nevedia, čo si so svojim zavadzajúcim nástrojom počať. Nakoniec by tu mohla vzniknúť ďalšia podobne jedinečná zbierka ako kolekcia hasičskej techniky a dejín slovenského hasičstva, ktorou je Prešov známy v celej strednej Európe.  Rovnako na reverz sa ušlo niekoľko nástrojov aj Základnej umeleckej škole M. Moyzesa. 

Riaditeľ PKO Mgr. Emil Chlapeček verí, že jeho nápad, ako múdro využiť uskladnené nástroje v prospech prešovskej kultúry, bude realizovaný už v krátkej dobe:

-          Projekt je rozbehnutý, proti nie je nikto. Som presvedčený, že je to iba začiatok spolupráce dvoch veľkých kultúrnych inštitúcií na pôde mesta v prospech našich občanov a kultúry.  A keďže zakrátko si PKO pripomenie  55. výročie svojho založenia, rok 2014 môže byť k prešovskej kultúre nakoniec mimoriadne štedrý a vydarený. 

Mimochodom, pri prehliadke tejto kolekcie vo výstavných priestoroch Krajského múzea  ani nebudete veriť, že tieto nástroje písali storočnú históriu prešovských muzikantov. Pracovníci múzea si dali tú námahu a na vernisáž ich „vyštafírovali“ ako nevesty na svadbu. Tú „svoju bývalú“ si tam našiel aj  dychovkár Laco Ulhoffel z Veľkého Šariša, ktorý na vernisáž priniesol album so starými fotografiami z akcií dychovky.  Spoznal ju podľa jednej malej preliačinky.  Aj takéto historky píše život... Škoda iba, že aj napriek dvom k svetu sa majúcim hudobným Základným umeleckým školám na pôde mesta Prešov a pomerne aktívnemu životu dychovkárov, slávne hudobné tradície Dychového orchestra RKS akosi pomaly upadajú do zabudnutia. Zvrat možno privodí práve zrod novej hudobnej zbierky v Krajskom múzeu.

Zdá sa, že prianie Mgr. Emila Chlapečka  o vydarenom roku 2014, nebude ďaleko od pravdy. Okrem rozbehnutých prác na projekte ďalšej etapy rekonštrukcie a modernizácie historického objektu Čierny orol (v ktorom má sídlo  PKO) za „európske peniaze“ ,  vzniká aj základ nového zaujímavého zbierkového fondu Krajského múzea a v tohtoročných súvislostiach spomeňme aj začiatok novej etapy znovuzrodenia prešovského mestského amfiteátra, ktorého prenájom do schopných rúk aktívneho občianskeho združenia schválili mestskí poslanci iba pred niekoľkými týždňami.