Predseda vlády SR Robert Fico sa 9. mája zúčastní v Moskve na kladení vencov pri príležitosti osláv 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Slovenský premiér týmto štátnickým rozhodnutím, ktoré ako sám povedal je prirodzeným krokom, potvrdil, že si váži všetkých tých, ktorí nás zbavili fašistickej poroby. Ako v tejto súvislosti poznamenal: „Na Slovensku zomrelo 63.000 vojakov vtedajšej Červenej armády a nikto nepochybuje, že rozhodujúcu úlohu na páde fašizmu mal vtedajší Sovietsky zväz."

Rozhodnutím vzdať hold našim osloboditeľom na centrálnych oslavách v srdci Ruska R. Fico vyslal pozitívny signál nielen svojim voličom, ale všetkým obyvateľom Slovenska, že si ctí tých, ktorí sa zaslúžili o náš mierový život. Jeho účasť je zrejme i dôkazom toho, že vo svojom srdiečku má silný ľavicový koreň. Veľmi pozitívne môžeme hodnotiť, že nepodľahol atakom zapredancov šírenia americkej ideológie, ktorej cieľom je vytvorenie protiruskej  atmosféry medzi obyvateľstvom v Európe a vo svete. Na tento cieľ sa nehanbia prerábať ani  historické fakty dokumentujúce pripravovanú genocídu nášho obyvateľstva nacistickým Nemeckom. Žiaľ v tomto im príkladne asistujú aj naše médiá, vrátane verejnoprávnych. Zamlčiava sa pravda o vojenskom konflikte na Ukrajine. Úmyselne vynechávam mediálne zaužívané označenie Rusko ukrajinský vojenský konflikt. Veď nie je potrebné mať vojenské vysokoškolské vzdelanie, aby sme rozoznali charakter bojov na Ukrajine. Môžeme hovoriť len o občianskej vojne medzi ukrajinskou vládnou mocou a ukrajinskými občanmi (zväčša ruskej národnosti)  žijúcimi na východe krajiny. Aj preto je vysoko nemorálne, že nielen Američania, ale pod ich vplyvom aj niektoré štáty Európskej únie podporujú rozširovanie vojnového požiaru na Ukrajine zasielaním vojenských poradcov, cvičiteľov, ako aj zbraní a vojenskej techniky. Pritom bez skutočných dôkazov osočujú Rusko z účasti na konflikte. Tento ich scenár veľmi pripomína obdobie keď bez dôkazov obviňovali Irak z vlastníctva zbraní hromadného ničenia. Čo sa samozrejme nepotvrdilo, ale poslúžilo ako zámienka k vojenskému napadnutiu suverénneho štátu, ktorý sa dodnes nespamätal z vojnového požiaru. Žiaľ, tí ktorí verejne upozorňujú na túto nebezpečnú politiku NATO, a tá môže skončiť i priamym ohrozením nášho mierového života, nedostávajú priestor na to, aby o tomto nebezpečenstve slovenský národ informovali. A to ani vo verejnoprávnych médiách. Aj preto informácie o podujatiach na Hviezdoslavovom námestí, na ktorých jej účastníci vyzývajú k jednoznačnému odmietaniu politiky NATO sa rozširujú len rôznymi internetovými kanálmi.