Vznik samostatnej Slovenskej republiky pred tridsiatimi rokmi priniesol so sebou aj výrazné zmeny v organizácii vrcholových domácich súťaží. Samozrejme, skúsených telovýchovných funkcionárov neboli treba nič učiť, ale riešeniu mnohých problémov sa predsa len nevyhli. V prvom rade išlo o to, aby najvyššie súťaže mali hodnotnú úroveň, aby ich víťazi boli dôstojnými súpermi majstrom iných európskych krajín, a v neposlednom rade o to, aby v nich vyrastali úspešní reprezentanti Slovenska.

V týchto týždňoch sa končia jubilejné tridsiate ročníky našich najobľúbenejších kolektívnych športov a pre mnohých zainteresovaných sú tituly majstrov SR z roka 2023 predsa len o niečo cennejšie než predchádzajúce. Nemalá pozornosť športovej verejnosti sa sústredila na vytvorenie hokejovej extraligy, ktorej premiérový ročník odštartoval v septembri 1993. Pri určovaní systému žrebovania a termínov sa vychádzalo z dvoch alternatív – či sa naša reprezentácia prebojuje na ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri, (čo sa nakoniec podarilo), alebo nie. Na to obdobie sa vytvoril skutočne dobrý model extraligy s desiatimi účastníkmi. Samozrejmú účasť v ňom mali kolektívy, ktoré dovtedy hrali v tzv. federálnej I. lige – Košice, Slovan Bratislava, Poprad, Trenčín. Okrem nich skúsenosti z tejto súťaže mala aj Nitra v jedinom ročníku 1990/1991. Nitra však mala nárok štartovať v extralige aj ako víťaz posledného ročníka 1992/1993 SNHL a s ňou ďalších päť najúspešnejších tímov z najvyššej národnej súťaže: Liptovský Mikuláš, Martin, Prešov, Zvolen a Spišská Nová Ves. O tom, že tento systém bol najspravodlivejší, svedčí i to, že tieto celky, až na malé výnimky, tvoria „zdravé jadro“ extraligy dodnes. Pravdaže, vývoj sa zastaviť nedá (a ani ho nikto pribrzdiť nechce), a tak sa medzi elitu na kratší či dlhý čas dostali aj celky Kežmarku, Dubnice, Skalice, Žiliny a Banskej Bystrice. 

PRVÝ ŠAMPIÓN

V úvodnom ročníku extraligy po základnej časti bolo poradie: 1. Trenčín, 2. Košice, 3. Slovan, 4. Martin, 5. Nitra, 6. Poprad, 7. Spišská Nová Ves, 8. Prešov, 9. Liptovský Mikuláš, 10. Zvolen – a ten podľa propozícií vypadol. Trenčín sa stal najúspešnejším mužstvom aj v play-off a získal historicky prvý titul majstra Slovenska po vzniku SR, za ním skončili Košice a v boji o 3. miesto Martin – Slovan boli úspešnejší hokejisti z Turca. 

Za zmienku stojí aj vtedajšia zostava prvého šampióna v ére samostatnosti. Pod vedením trénerov Františka Hossu a Rudolfa Uličného v radoch šampióna pôsobili Eduard Hartmann, Róbert Kompas, Igor Murín (brankári), Radoslav Heci, Martin Kivoň, Jozef Kohút, Dalibor Kusovský, Stanislav Medřík, Richard Pavlikovský, Ľubomír Sekeráš, Marián Smerčiak, Vladimír Vlk, Milan Žitný (obrancovia), Andrej Andrejev, Jozef Daňo, Peter Dávid, Branislav Gáborík, Miroslav Hlinka, Branislav Jánoš, Peter Konc, Roman Konštek, Martin Madový, Matej Marcinek, Miloš Melicherčík, Martin Opatovský, Ján Pardavý, Pavol Paukovček, Róbert Petrovický, Roman Stantien, Miroslav Šatan, Bystrík Ščepko a Norbert Végh (útočníci). Miroslav Šatan bol so 42 gólmi najúspešnejším strelcom ročníka. 

CHODNÍKY K SLÁVE

Niektoré mená z tejto víťaznej partie sa navždy vytratili z pamäti hokejových priaznivcov, pre iných však tento titul znamenal len prvý schodík na ceste k sláve a medailám zo svetových šampionátov, k vydareným draftom do NHL, ďalší sa stali úspešnými funkcionármi i trénermi, ba i hokejovými rozhodcami Niektorí hráči Dukly Trenčín – prví majstri Slovenska – sa zároveň podieľali na najväčších úspechoch slovenského hokeja v prvom desaťročí existencie SR. Zhodou okolností, ale najmä zásluhou svojich hráčskych kvalít sa na všetkých aktívne podieľal Miroslav Šatan. Už na úspešnom debute slovenskej olympijskej reprezentácie na ZOH 1994 v Nórsku sa podpísali aj jeho spoluhráči z majstrovského Trenčína E. Hartmann, S. Medřík, Ľ. Sekeráš, M. Smerčiak, J. Daňo, R. Konštek, B. Jánoš, R. Petrovický. Mužstvo síce medailu nezískalo, obsadilo 6. miesto, ale vo štvrťfinále prehralo s favorizovaným Ruskom až v predĺžení. Naša reprezentácia jednoducho doplatila na nespravodlivý systém olympijského turnaja, ale svojou hrou si získala sympatie všetkých, ktorí či už v hľadisku, alebo na televíznych obrazovkách videli aspoň jedno ich zápolenie. 

Trenčania boli aj pri zisku prvých medailí zo svetových šampionátov. V roku 2000 v Rusku to boli 

L. Sekeráš, R. Petrovický, M. Hlinka, J. Pardavý a M. Šatan, o dva roky neskôr vo Švédsku sa SR stala majstrom sveta a na zlate sa podieľali aj R. Pavlikovský, M. Šatan, M. Hlinka, R. Hecl, R. Pavlikovský. S bronzovými medailami sa v roku 2003 z MS vo Fínsku vrátili domov aj M. Hlinka a M. Šatan. 

Niektorí z tých hráčov, ktorí vybojovali pre trenčiansku Duklu v sezóne 1993/1994 titul majstrov SR už, samozrejme, pod Trenčianskym hradom nepôsobili. Rozišli sa na všetky svetové strany, ale k uzavretiu nových výhodných zmlúv im určite pomohol aj podiel na zisku prvého miesta v slovenskej extralige. Okrem toho, kto vtedy mohol predpokladať, že Miroslav Šatan sa raz stane prvým mužom slovenského hokeja.

PRIVEĽA ZMIEN

Počas tých troch desaťročí hokejová extraliga smerovala k lepšiemu a takmer ideálnemu súčasnému systému. Zmeny však rozhodne neboli kozmetické. Jeden ročník hralo iba osem tímov, inokedy až štrnásť: niekedy po skončení dlhodobej časti nevypadávalo ani posledné mužstvo, stalo sa však – v ročníku 2009/2010 – že najvyššiu súťaž opustili dokonca až tri kolektívy, v niekoľkých ročníkoch (po ich základných častiach) sa mužstvá rozdelili do dvoch skupín (1 – 6, 7 – 12)... Vo všeobecnosti však platilo, že víťaz základnej časti získal aj titul, resp. prebojoval sa v play-off až do finále. Na postup zo štvrťfinále až do finále stačilo v sériách zápasov získať iba tri víťazstvá (ak by sa tak hralo v práve skončenom súťažnom ročníku 2022/23, titul by získal niekto z dvojice Michalovce – Spišská Nová Ves). Všetko však nasvedčuje tomu, že súčasný hrací systém, teda ten, ktorý platil v jubilejnom tridsiatom ročníku extraligy, je zatiaľ najzaujímavejší a najspravodlivejší. Jeho súčasťou je dvanásť účastníkov, posledný v tabuľke po skončení dlhodobej časti vypadáva a nahrádza ho víťaz play-off zo SNL, teda o stupeň nižšej súťaže. 

PLNÁ PREKVAPENÍ

Sezóna 2022/23 v ktorej účastníci TIPOS extraligy zápolili o jubilejný tridsiaty titul majstra Slovenska, bola skutočne veľmi zaujímavá a priniesla množstvo prekvapení. Tak povedzme majstrovské Košice sa na začiatku sezóny potácali na chvoste tabuľky a ako sa hovorí – vtedy by nikto za ne nedal ani deravý groš. Čelo tabuľky dlho patrilo bratislavskému Slovanu, záverečný finiš však vyniesol Košice na prvú pozíciu pred belasých, s čím nerátali ani najväčší optimisti z fanúšikovských radov oceliarov. 

Po skončení dlhodobej časti sa Prešov na 12. mieste s najvyššou súťažou rozlúčil minimálne na rok, pred ním v tabuľke Liptovský Mikuláš už súťažný ročník ukončil, celky na 7. -–10. mieste – Poprad, Michalovce, Trenčín a Nitra – absolvovali medzi sebou kvalifikáciu v play-off, Z tej sa úspešne prebojovala Nitra, ktorá vyradila Poprad a Michalovce – tie prešli cez Trenčín.

Vo štvrťfinále došlo k prvému veľkému prekvapeniu, keď mužstvo zo Zemplína vyradilo favorizovaný Slovan. V doterajších dvadsiatich deviatich ročníkoch sa ešte ani raz nestalo, aby mužstvo z 8. priečky vyradilo korunného princa dlhodobej časti. Cez štvrťfinále play-off neprešli ani Banská Bystrica, Nové Zámky a Nitra, a tak sa v semifinále ocitli tri východoslovenské tímy a Zvolen. Nechýbalo veľa, aby o majstrovskú trofej bojovali Spišiaci a Michalovčania! Zvolenčania v súbojoch so Spišskou Novou Vsou síce vyhrávali už 2 : 0, Spišskonovovešťania to však otočili na 2: 3 a stačilo im vyhrať ešte jedno jediné stretnutie... Podobná situácia nastala v súbojoch Košice – Michalovce. Víťaz dlhodobej časti viedol 2 : 0, Zemplínčania tento stav zmenili na 3 : 2 vo svoj prospech a v Michalovciach už bolí pripravené bronzové medaily pre oceliarov... Tí však takúto rozlúčku s jubilejným ročníkom odmietli a ďalšie dva zápasy vyhrali. Kto však rátal s tým, že o dvoch finalistoch sa bude rozhodovať až v sedemzápasových sériách, keďže dovtedy bol v oboch prípadoch stav 3: 3?

STRHUJÚCE FINÁLE

Napriek tomu, že finálová séria Košice – Zvolen sa skončila napohľad presvedčivo na prospech východniarov 4 : 1, priebeh jednotlivých súbojov bol veľmi vyrovnaný. Pre milovníkov štatistiky uvádzame, že Košičania v jubilejnom roku najvyššej národnej súťaže hrali už šestnástykrát vo finále, dokonca presne pred desiatimi rokmi tiež so Zvolenom, vtedy sa však z titulu radovali Stredoslováci. Ani jeden z účastníkov extraligy sa nemôže pochváliť tým, čím Košičania: majú deväť titulov, sedem strieborných medailí a 4 bronzové medaily. Po Trenčíne bol HC Košice druhým klubom, ktorý sa mohol pochváliť titulom, teda v ročníku 1994/1995, Slovanu sa to podarilo po prvýkrát až o tri roky neskôr. 

Konečná tabuľka ročníka 2022/2023: 1. Košice, 2. Zvolen, 3. Spišská Nová Ves, 4. Michalovce, 5. Slovan, 6. Banská Bystrica, 7. Nové Zámky, 8. Nitra, 9. Poprad, 10.Trenčín, 11, Liptovský Mikuláš, 12. Prešov. 

ODPÍSKANÉ!

Bol to skutočne vydarený jubilejný ročník, v ktorom od semifinálových zápolení štadióny doslova praskali vo švíkoch. Ešte predtým na štvrťfinálové súboje Michalovce – Slovan na inzertnom portáli ponúkali dve vstupenky za stotridsať eur! Dramatické súboje plné zvratov mali svojich hrdinov. Ich životné príbehy by si zaslúžili aj mimoriadnu prílohu. Za všetkých spomeňme 36-ročného Mareka Bartánusa, ktorý šiestykrát zdvihol nad hlavu Pohár Vladimíra Dzurillu pre víťaza extraligy. Po prvýkrát to bolo v roku 2012 so Slovanom, potom dvakrát s Banskou Bystricou a napokon až trikrát s Košicami. Zatiaľ. Okrem neho sa takouto bilanciou môžu pochváliť ešte dvaja Slováci, ale práve preto chce Marek pokračovať v kariére a získať aj siedmy titul, aby bol v tabuľke rekordérov sám...