Nesprávali sa síce ako na výlete, ale až na výnimky naši reprezentanti nezažiarili

Bola to zvláštna zimná olympiáda. Plná nekonečných testovaní na zisťovanie koronavírusu medzi jej účastníkmi a potom nekompromisnými izoláciami tých, u ktorých zistili pozitivitu na vírus. Jednotlivé skupiny športovcov uzavrela do tzv. bublín. Lyžiarske zjazdovky aj bežecké trate vybielila umelým snehom. Odolnosť športovcov skúšala aj množstvom mrazivých suchých dní.

Ako na každom veľkom športovom sviatku nechýbalo množstvo prejavených emócií - či už z obrovskej radosti po víťazstvách i ďalších úspešných umiestneniach, ale zároveň po sklamaniach z nesplnených očakávaní a nádejí, netrafených terčov pri streľbe, inkasovaní lacných gólov, pádov na zjazdovkách... Nuž, aj to všetko patrí k športu – slzy radosti i plač z vlastného sklamania.

SOLÍDNA VÝPRAVA

Čínska metropola privítala olympionikov až z 91 krajín, i keď niektoré výpravy boli skôr symbolické. To rozhodne nemožno povedať o slovenskej, ktorá pozostávala z 50 športovcov a zo 61 členov tzv. sprievodného tímu, teda trénerov, lekárov, vedúcich jednotlivých kolektívov, terapeutov, ale i členov oficiálnej delegácie. V Pekingu počas olympiády svedomito pracovala aj jedenástka športových novinárov a fotoreportérov, okrem nich 28-členný štáb RTVS. Takže skutočne solídny počet zainteresovaných. Podľa prognózy rôznych renomovaných športových agentúr reprezentanti Slovenskej republiky mali stáť trikrát na stupni víťazov, pričom raz na jeho najvyššom stupienku. Znamená to, že do štatistiky slovenských olympijských úspechov mali pribudnúť tri medaily. Po jednej z každého druhu. V týchto tipoch sa nezvykne hovoriť a písať o disciplínach, v ktorých majú byť jednotlivé krajiny veľmi úspešné, ale slovenskému fanúšikovi bolo všetko jasné: pôjde o zjazdové lyžovanie, hokej a možno biatlon. Aj keď z troch medailí boli nakoniec „iba“ dve, tí verní priaznivci nášho športu sa veľmi nemýlili...

NESTRATILI SA, ALE...

Z celkového počtu 91 krajín až 29 sa dostalo do zoznamu tých úspešnejších, teda tých, ktorých športovci sa vrátili domov aspoň s jednou medailou. Bolo medzi nimi aj Slovensko a v poradí na 21. mieste má rovnakú bilanciu ako Belgicko a Česko. Za týmto trojlístkom sa umiestnili Bielorusko, Estónsko, Poľsko, Španielsko a Lotyšsko. Také Slovinsko, o polovicu menšie ako naša republika, s ani nie 2,1 milióna obyvateľmi so siedmimi medailami (2 zlaté, tri strieborné a dve bronzové) obsadilo v rebríčku úspešnosti 15. priečku. A po prvýkrát nás dokonca predbehlo Maďarsko s medailovou bilanciou 10 – 2. Teda nijaký veľký dôvod na našu radosť. Spomeňme ešte také veľmoci bielych športov ako Nórsko so ziskom 37 medailí (16 – 8 – 13), Nemecko (12 – 10 – 5), domácu Čínu (9 – 4 – 2). Ešte aj Rusi, ktorí museli súťažiť pod svojou olympijskou vlajkou nie ako Ruská federácia, počtom získaných medailí skončili až na 9. mieste, ale mali ich 32 (6 – 12 – 14). Za týmito bohatými medailovými žatvami stoja neobyčajne úspešní jednotlivci, najmä Thingnes Bô (4 – 0 – 1) a Marte Röiselandová (3 – 0 – 2) z Nórska, ruský bežec na lyžiach Alexander Boľšunov (3 – 1 – 1); k nim možno priradiť aj francúzsku biatlonistku Quentin Fillonovú-Mailletovú (2 – 3 – 0).

SKVELÁ VLHOVÁ

Samozrejme, celá naša verejnosť, bez ohľadu na jej vzťah k zjazdovému lyžovaniu a vôbec športu, očakávala, že Petra Vlhová sa v Číne stane olympijskou víťazkou. Dokonca viacnásobnou medailistkou. Mnohí oveľa skúsenejší a odolnejší športovci by takýto verejný a najmä mediálny nátlak nezvládli. Aj v tomto smere naša zlatá lyžiarka potvrdila, že jej hlava dokáže zvládnuť aj tie najkritickejšie situácie. Po nevydarenom štarte v obrovskom slalome (až 14. miesto) ju už mnohí odpisovali, ako to v takýchto prípadoch chodí. Rozhadzovali rukami aj po 1. kole jej najsilnejšej disciplíny – slalomu –, v ktorom skončila iba siedma. Ju však ani to nezlomilo a v druhej jazde dokázala, že je skutočne najlepšia na svete. Potom však nemilo prekvapila vyhlásením, že v ďalších disciplínach (super-G, kombinácia) už nebude štartovať. V médiách sa ihneď objavili informácie o jej zranení a veľkej únave, ale Petra to všetko vyvrátila. Zranená nebola, na únavu mala právo si sťažovať, ale už po zisku zlatej medaily myslela na to, že pred sebou má ešte množstvo pretekov vo Svetovom pohári, a teda ďalší cieľ – Veľký krištáľový glóbus, na ktorý si brúsi zuby aj jej najväčšia konkurentka Mikaela Pauline Shiffrinová z USA. Pritom Shiffrinová nie je nijaké béčko. Zo zimných olympiád má dve zlaté. Šesťkrát sa stala majsterkou sveta, 73-krát vyhrala preteky Svetového pohára, 116-krát na týchto pretekoch stála na stupni víťazov, má tri Veľké krištáľové glóbusy a v čase konania olympiády v Pekingu v seriáli Svetového pohára 2021/2022 mala 17-bodový náskok pred Petrou Vlhovou. Ten je v čase prípravy tohto príspevku nateraz vyrovnaný!

HOKEJOVÁ EXPLÓZIA

O našej olympijskej reprezentácii sa už napísalo a nahovorilo až-až. Na rozdiel od minulých rokov iba v pozitívnom duchu. K tomu sa pripájame aj my. Samozrejme, nestáva sa často, aby v All Stars malo bronzové mužstvo až dvojnásobné zastúpenie a medzi hviezdami turnaja toľko hráčov, koľko zlatí Fíni. Konkrétne brankára Patrika Rybára a iba 17-ročného Juraja Slafkovkého, ktorý sa stal so 7 gólmi nielen najlepším strelcom, ale aj najužitočnejším hráčom celého olympijského turnaja. Teraz máme možnosť porovnať sa aj so susedmi z Česka, ktorí pred odletom do Pekingu si na zisk medaily trúfali oveľa viac než naši hokejisti, nakoniec sa nedostali ani do štvrťfinále a museli sa uspokojiť pre nich s najhorším miestom od roka 1992 – s 9. priečkou v konečnej tabuľke.

NOVÉ PRÍSTUPY

Ale aj my sa musíme vrátiť späť viac ako o desaťročie. V apríli 2010 sa po prvýkrát trénerom slovenskej reprezentácie stal Kanaďan Glen Hanlon (asistenti František Hossa a Ľubomír Pokovič). Dejiskom svetového šampionátu boli Bratislava a Košice a naši hokejisti dokázali vtedy zvíťaziť v skupine iba nad Slovinskom a v boji o 10. miesto nad Dánskom. Hráči vtedy nehľadali chyby v sebe, ale v tom, že zahraničný tréner nechápe našu mentalitu, mal by mať k nim iný prístup atď., atď. Teraz všetci unisono hovoria ako dobre, že Kanaďan Craig Ramsay zmenil ich myslenie, zmenil ich mentalitu a ukázal novú cestu. Nuž, ten, ktorý im vštepil nový systém práce i herný štýl, teda C. Ramsay z kolísky moderného hokeja, im to vrátil: „Som hrdý na Slovensko, na hokejovú reprezentáciu tejto krajiny.“

V biatlonových súťažiach sme mali až osem pretekárov (4 plus 4), po hokejistoch tvorili najpočetnejšiu skupinu. Vstup do sezóny sa našim – či už mužom, alebo ženám – nevydaril, ale olympiáda je niečo iné než seriál Svetového pohára, a tak sme predsa len očakávali, že aj „motyka môže vystreliť“, a teda tá tretia naša medaila môže patriť tomuto športu, pričom kandidátkou na ňu č. 1 bola Pavlína Fialková. Biatlon je doslova zákerný šport, pretekár môže byť na čele celej súťaže, má za sebou 19 úspešných streleckých zásahov, ale neuspeje v tom poslednom dvadsiatom a na stupeň víťazov môže pokojne zabudnúť. Akou-takou náplasťou na neúspech celej osmičky, najmä v štafetách, ktoré pre slabé výkony rozhodcovia dokonca stiahli z tratí, je 10. miesto Pavlíny Fialkovej v stíhacích pretekoch žien na 10 kilometrov.

PhDr. Ľubomír Souček, dlhoročný športový novinár, spisovateľ a publicista, ako mediálny riaditeľ SOŠV nemohol v Pekingu chýbať. Jeho hodnotenie výkonov a výsledkov celej výpravy SR je veľmi kritické: „Samozrejme, na dôslednú analýzu účinkovania slovenských olympionikov v Pekingu v čase od 2. do 20. februára si ešte musíme počkať, ale v nijakom prípade nemôžeme zakrývať neúspechy väčšiny športovcov medailami Petry Vlhovej a hokejového tímu. Zo šedého priemeru, ale skôr podpriemeru si zaslúžia uznanie iba výkony Pavlíny Fialkovej v stíhacích pretekoch a bratov Žampovcov v zjazdovom lyžovaní.“

MEDAILY A PENIAZE

Dávno sú už za nami časy, keď najvyšším ocenením pre medailistu z OH bolo pozvanie na obed či podarovanie krištáľovej vázy, ale niekedy ani to nie. Peniaze a niekde aj byty sú dnes pre najúspešnejších olympionikov úplnou samozrejmosťou. Každá krajina má na svojich zlatých medailistov svoj meter, i keď bývalo pravidlom, že štáty s totalitnými a autokratívnymi režimami sú k svojím najúspešnejším športovcom neobyčajne štedré. I tak na veľké prekvapenie Malajzia bola pripravená vyplatiť svojmu olympijskému víťazovi v prepočte až 401 559,45 eura, Kazachstan 210 526,32 eura, Taliansko v eurách 140 351 (po zdanení), Rusko 50 682, Česko 93 967, SLOVENSKO 50 000, USA iba 31 852, Nemecko 18 674,50, Austrália 11 735... Také úspešné krajiny ako Nórsko, Švédsko či Veľká Británia svojím medailovým olympionikom vrátane tých zlatých nevyplatia nič! Petra Vlhová dostala teda 90 000 eur, hokejisti dohromady 275 000, okrem toho realizačný tím ako bonus 10 percent z tejto sumy, teda spolu 302 500 eur. V prípade, že by sa slovenským hokejistom podarilo stať sa olympijskými víťazmi, dostali by až 412 500 eur. Názory na takéto odmeny sú rôzne. Máme takých štedrošov, ktorí by olympijským víťazom dožičili až stotisícové prémie, ďalší si myslia, že slovenskému olympijskému víťazovi by mala stačiť odmena 10 000 eur a potom o to viac peňazí by bolo na rozvoj mládežníckeho športu. Nuž, nechajme túto záležitosť na SOŠV, ten je najkompetentnejší rozhodovať v týchto veciach a má na to mandát...