PRÍJEMNE PREKVAPILI EXPERTOV – TO SÚ PEVNÉ ZÁKLADY NA KTORÝCH SA DÁ BUDOVAŤ

Majstrovstvá sveta hokejistov do 20 rokov, ktorým sa hovorí aj svetový šampionát juniorov, tradične priťahujú pozornosť priaznivcov najrýchlejšieho kolektívneho športu a Slovensko nie je výnimkou. Aj preto, lebo sa konajú vždy po Vianociach a končia už v nasledujúcom roku. Teda v čase, kedy prevažná väčšina športových odvetví oddychuje.

My na Slovensku máme k týmto majstrovstvám špecifický vzťah aj preto, lebo ich premiérový ročník sa uskutočnil v roku 1977 vo Zvolene a B.Bystrici /vtedy sa víťazom stal Sovietsky zväz pred Kanadou a Československom/.  Okrem toho ľadový hokej má pod Tatrami mimoriadne významné postavenie a tiež každá z našich hokejových hviezd, bez ohľadu na to, čí sa neskôr dostala do NHL, KHL, alebo do najvyšších súťaží vo Švédsku, Fínsku, Nemecku alebo Švajčiarsku, zákonite prešla cez niektoré z majstrovstiev sveta „dvadsiatok“. Tak je to aj v krajinách, ktoré sú ešte krok pred nami, teda v Kanade, USA, Švédsku, Fínsku a Česku.

PREKVAPENIE? NIE CELKOM...

Mnohí naši fanúšikovia boli spočiatku veľkí optimisti, veď sa spoliehali na to, že na šampionáte nebude chýbať jednotka drajfu NHL Juraj Slafkovský a v tíme okrem neho budú Šimon Nemec, Filip Mešár, Peter Repčík a ďalší už skúsení a uznávaní hráči a to i napriek veku  -násť, teda pod dvadsať. Slafkovského nakoniec jeho klub v NHL Montreal Canadiens na MS nepustil. Reprezentácia tak bola zložená zo šiestich hráčov, pôsobiacich v Kanade, rovnaký počet pôsobí v USA, potom ju tvorili mladíci, ktorí hrajú vo Švédsku a Fínsku a nakoniec šestica z domácich ľadov – dvaja Slovanisti, po jednom z Nitry, Prešova, Spišskej N.Vsi a Brezna. Okrem toho kvôli ruskej agresii voči Ukrajine vypadli aj juniori tejto hokejovej veľmoci a tak bolo dosť takých, ktorí dúfali, že naši sa vrátia domov s medailami. Veď čo im bránilo nadviazať na roky 1999 a 2015, kedy si v oboch prípadoch priviezli domov bronzové medaily.

Bolo dosť aj pesimistov. Kvôli koronavírusu boli MS 2022 preložené na netradičný termín – hrali sa v horúcom auguste.  Naša reprezentácia ochudobnená o hráčov ako Slafkovský, Nemec, Kňažko, Chromiak sa neprebojovala ani do štvrťfinále a tak mnohí žiadali hlavu trénera Ivana Feneša a celého realizačného tímu! Štyri mesiace pred ďalším šampionátom by to však bolo veľmi riskantné rozhodnutie. Našťastie, zodpovední si to uvedomovali. Ako aj to, že Slovensko malo na MS do 20 rokov, zhodou okolností tiež v Kanade, najmladší tím zo všetkých zúčastnených krajín! Na druhej strane sa tento tréner nevyhol niekoľkým chybným rozhodnutiam, čoho dôkazom bolo až 27 gólov v našej sieti v štyroch stretnutiach. Defenzíva Slovákov stála teda na vratkých nohách...

Dôvera v trénera Ivana Feneša pre vedenie kolektívu na MS 2023 sa však vyplatila. Družstvo síce skončilo na 6.mieste, ale svojou hrou príjemne prekvapilo aj ostrieľaných zaoceánskych expertov. Šport je predsa len aj o šťastí a to sa od našich dvakrát odvrátilo práve v rozhodujúcich momentoch.

ZLÝ ZAČIATOK, SMUTNÝ KONIEC

Prehra v úvodnom stretnutí v skupine s Fínskom 2:5 neveštila nič dobrého. Našťastie, nasledovalo zaslúžené víťazstvo nad USA 6:3, potom tzv. povinné nad Lotyšskom 3:0 a prišla nešťastná prehra so Švajčiarskom 3:4 až po samostatných nájazdoch. Keby... Vyhrať nad Švajčiarmi sme mohli, tým by Slovensko vyhralo aj celú B-skupinu a vo štvrťfinále by sa stretlo s Nemeckom, nad ktorým podľa papierových predpokladov malo úplne samozrejme vyhrať. Tak sa dal očakávať boj o medaily...

Ako sa hovorí – to najlepšie na koniec. Málokto, teda aj tí najväčší optimisti mohli predpokladať, že favorizovanému obhajcovi titulu budú reprezentanti malej krajiny v srdci Európy viac ako dôstojným súperom. V tomto štvrťfinálovom zápase, v ktorom všetci hráči Slovenska podali maximálne kvalitné výkony, prekvapili nielen súpera, ale i všetkých prítomných odborníkov. Slovensko prehralo až gólom v predlžení 3:4, naši chlapci sa nehanbili za tečúce slzy a Kanaďania rýchlo vo svojich hlavách i gestách premenili strach o výsledok za radosť z ťažko vybojovaného víťazstva. Keby naši prejavili toľko sebavedomia aj v prvom zápase s Fínskom, tak by Severanov doslova rozprášili. Nuž, čo už: pred otvorením šampionátu by reprezentácia Slovenska 7 bodov zo stretnutí v skupine s radosťou brala. Po skončení zápolení a dobrých výkonoch sa jej tento počet málil...

Organizátori vyhlásili Adama Gajana za najlepšieho brankára šampionátu. Skutočne vysoké uznanie. Nečudo, veď jeho úspešnosť bola na úrovní 93,6%. Rovnaké ocenenie sa v roku 2015 ušlo ďalšiemu slovenskému gólmanovi Denisovi Godlovi. Medzi najlepších patril aj Filip Mešár so šiestimi bodmi /2+4/, v zápase s Kanadou si odborníci všimli najmä výkon Šimona Nemca, „ktorý pomohol dotlačiť Kanaďanov na pokraj vypadnutia a štvrťfinále tak mohlo skončiť akokoľvek. Ako líder zobral na seba zodpovednosť za celý kolektív“.  Darmo, domáca Kanada si svoju dávku šťastia vybrala aj druhýkrát. Vo finále po nerozhodnom výsledku s Českom 2:2, keď už po druhej tretine vyhrávala 2:0, o staronovom majstrovi sa rozhodlo až v predlžení, v ktorom „Javorové listy“ dali rozhodujúci tretí gól.

Vráťme sa však k výkonu slovenskej reprezentácie. Podľa expertov mala na to, aby sa dostala do semifinále. Známy americký novinár Tony Ferrari konštatoval, že „slovenský tím bol jeden z najzaujímavejších a zároveň jedno z najväčších prekvapení...“

S MEDAILOVÝM POTENCIÁLOM?

Najbližšie majstrovstvá sveta hokejistov do 20 rokov sa uskutočnia vo švédskom Göteborgu v dňoch 26.12.2023 – 5.1.2024. Práve tam, kde slovenská mužská reprezentácia v roku 2002 získala historické zlaté medaily svetových šampiónov. Juniori Slovenska sa tam v B-skupine stretnú s celkami Českej republiky, USA, Švajčiarska a Nórska. Nás môže tešiť, že až dve tretiny z terajšieho kádra môžu hrať aj na MS vo Švédsku. Preto nikto nepochybuje, že táto partia má medailový potenciál a zároveň poslednú príležitosť naplniť svoj sen – stáť na pódiu pre tri najkvalitnejšie kolektívy.

NEVYČÍTAJME MU TO!

Niektorí novinári i odborníci vytýkajú trénerovi Ivanovi Fenešovi, že v stretnutí so Švajčiarskom za stavu 3:3 v závere nezariskoval, teda že neodvolal brankára a tak by Slovensko hralo presilovku 6:5 a malo šancu dať víťazný gól. Čo na to však hovorí Július Kovács, ktorý spoločne s trénerom Jánom Selvekom priviedli mužstvo VSŽ Košice v roku 1986 k historickému titulu majstrov Československa? Okrem toho má na svojom konte zlatú medailu majstra Európy, ktorú získal ako tréner v roku 1979 s čs. reprezentáciou do 18 rokov a vo Švajčiarsku sa plné dve desaťročia venoval výchove mládeže. „Nuž, po bitke je každý generál. Ako viem, u nás sa považuje za akúsi povinnosť odvolávať brankára vtedy, keď tím prehráva o gól. Videl som vo Švajčiarsku ako kanadský tréner dlho a vyčerpávajúco učil hrať svojich zverencov práve v takýchto situáciách. Ako viem, u nás sa nič také nerobí a preto je na samotnom trénerovi, či sa rýchlo rozhodne riskovať, alebo nie“.