Na program rokovania NR SR sa v najbližšom období dostane stále aktuálna a pre niektorých priam zložitá problematika telesnej výchovy a športu. Pred vyše dvadsiatimi rokmi sa ocitla na vedľajšej koľaji v rámci celej našej spoločnosti. Väčšinu občanov táto situácia dlhodobo znepokojuje. O zmenu k lepšiemu sa usilovali takmer všetky doterajšie vlády, lenže ich úsilie úspech neprinieslo. Pozitívnu zmenu môže zabezpečiť iba štát.

V programovom vyhlásení terajšej vlády sa okrem iného uvádza: „Hlavné ciele vlády sa sústreďujú na rast úrovne a kvality výchovy a vzdelávania všetkých občanov s dôrazom na mladú generáciu.“ Práve v procese výchovy má šport nenahraditeľné miesto, o čom sa v programovom vyhlásení vlády nič nehovorí.

Slovenský šport stagnuje a v niektorých odvetviach sa dostal do kolapsu. Členská základňa sa nerozširuje a telovýchovné organizácie, športové oddiely a kluby živoria. Bývalý hodnotný majetok sa stratil a skutočných, reálnych rozvojových programov v oblasti výchovy mladej generácie takmer niet. Nestačí usilovná práca jednotlivcov v Slovenskom olympijskom výbore a vo zväzoch, ani podpora malého počtu sponzorov.

Štát sa skôr prizerá, než by účinnejšie cieľavedome a systematicky pomáhal. V našom vrcholovom aj výkonnostnom športe je veľa nejasného a bezperspektívneho. Chýba uznávaný a dôveryhodný subjekt so širokou podporou na náročné procesy rokovaní so slovenskou vládou. Navyše, telesná výchova v oblasti masového rozvoja a školská telesná výchova sa nachádzajú v stave ohrozenia. Vláda nezvyšuje finančné prostriedky na celkový rozvoj a nepodporuje talenty v širokej základni.

Aj materiálne podmienky sú na regionálnej úrovni a v mnohých základných aj stredných školách priam žalostné. Veľkým dlžníkom je práve ministerstvo školstva a športu. Mnohí kompetentní si nedokážu ani nechcú uvedomiť, že šport je fenomén, ktorý aj v terajšej rozdelenej spoločnosti poznačenej nevídanou závisťou a nenávisťou dokáže ľudí zjednocovať a zbližovať. Jeho aktéri i priaznivci na rôznych úrovniach už neraz dokázali utvoriť atmosféru vzájomnej žičlivosti a úcty. To je devíza, na ktorej môžeme všetci spoločne hľadať a nachádzať východiská z terajšej nelichotivej situácie, keď hľadiská v mnohých športových odvetviach zívajú prázdnotou a aktívni športovci aj tí profesionálni podávajú podpriemerné výkony.

Úlohou štátu musí byť, aby predložil jasnú koncepciu s perspektívnym programom, ktorú by mali vypracovať pod patronátom ministerstva školstva a športu Slovenskej republiky nielen politici a poslanci, ale aj manažéri, obetaví, vzdelaní tréneri a najmä bývalí úspešní reprezentanti. Všetci by sa mali zamyslieť nad vytvorením samostatného štátneho orgánu pre šport a telesnú výchovu s osobitnou rozpočtovou kapitolou a pritom pevne stanovenými zásadami financovania s využívaním výťažkov zo športových lotérií a iných hier. Na rokovaní parlamentu o zabezpečení financovania športu by mali odznieť kvalifikované podnety a návrhy. Poslanci by mali hovoriť aj o Národnom programe rozvoja športu v Slovenskej republike,  ktorého súčasťou musí byť aj vyhodnocovanie účinnosti vytváraných finančných a materiálnych podmienok.