„Tento spôsob leta zdá sa byť dosť nešťastný...,“ povedal klasik a glosovať ním by sme mohli tiež veľké športové podujatia na prahu leta 2021. Pre koronu a ešte viac pre politiku. Dávno už neplatí, že politika do športu nepatrí. Globalizácia s americkým imperatívom „hodnôt“ a pokriveným videním sveta umožnila aktivistom v teplákoch imperializmu pokaziť radosť z uvoľňovania všetkým fanúšikom. Zubatá vo festivalovej maske IIHF najskôr zobrala hokejové majstrovstvá sveta Bielorusom. Aby si vraj „posledný diktátor“ v Európe Alexandr Lukašenko naplno uvedomil, že demokrati sa rodia iba na ostrove Liberty Island v New Yorku. Povolenou výnimkou z východu sú len Sviatlana Heorhijevna Cichanovská, rodená Pilipčuková, Raman Pratasevič, Alexej Navaľnyj a Igor Matovič...

Excesy agresora

Svetový šampionát medzi mantinelmi, ktorý tento rok pre pandémiu odštartoval až koncom mája, bol plný prekvapení aj v Lotyšsku. Ešteže Rusom – po hymne a štátnej vlajke – nezobrali aj rodné listy a nezakázali používať krstné mená po rodičoch. S jedlom rastie chuť, preto si politickí nedoukovia v radoch organizátorov hokejových majstrovstiev trúfli v lotyšskej Rige vyvesiť vlajku bieloruskej opozície. Z pohľadu medzinárodného práva sa tým dopustili diplomatickej provokácie a zneuctenia bieloruskej vlajky. Sankcie ani tresty nenasledovali, veď „čo je dovolené bohovi, nie je povolené volovi“... Frustrácia a nervozita Bielorusov sa prejavila hneď v prvom zápase proti Slovensku. Dvadsaťdvaročný útočník nepremenil minútu a šesť sekúnd pred koncom za stavu 4 : 2 pre SR frustrovaný prešiel popri slovenskej striedačke rukou pri uchu naznačujúc, že si vychutnáva potlesk. Vzápätí ukázal slovenským hráčom prostredník. Nuž, vždy to tak bolo aj bude. Veľkí si voči malým dovolia čokoľvek. Potvrdili to muži v pruhovaných dresoch, keď pred cieleným brutálnym pichnutím hokejkou amerického kapitána Briana Boyla do slabín slovenského Miloša Romana zatvorili nielen oči, no aj ústa s píšťalkami. Žiadne vylúčenie na päť minút a do konca zápasu. Stalo sa to, čo sa bežne pri excesoch amerického agresora deje aj vo svetovej politike. Nič! Ešte aj technika v kontrolnom stredisku VAR zhovievavo zhasla... Nemohla inak, pri rétorike krídelníka Colina Blackwella by sa hodila skôr minúta ticha: „Keď máte túto mentalitu, dejú sa dobré veci, stačí sa vzájomne podporovať, po celej ľadovej ploche držať sa našej identity.“

Americký nápor

Kanadský kouč Slovákov Craig Ramsay však tento zákrok ostro odsúdil: „Bol to typický prejav Američana, ktorý si vyšliapol na Slováka. Navyše si vybral menšieho hráča, aby ukázal, aký je silný. V NHL si toto nikdy nemôže dovoliť, preto mal potrebu sa ukázať v tomto zápase. Veľmi smutné, čo ukázal, bolo to úbohé.“ Rozhodcovia neposúdili ako nedovolený zákrok, ani keď Kevin Labanc v súboji so Šimonom Nemcom pri mantineli zdvihol hokejku a zasiahol do tváre Adama Lišku, ktorý na chvíľu prestal hrať. Preťažená slovenská obrana už americký nápor nevydržala a inkasovala štvrtý gól. Naši hokejisti po vysokej prehre 6 : 1 vo štvrťfinále vypadli.

Naše účinkovanie však bolo posunom vpred, veď zo základnej skupiny hokejová reprezentácia SR naposledy postúpila ešte v roku 2013. Slovenská stopa ostala na svetovom šampionáte až do jeho konca. Najlepším hráčom MS sa stal slovenský útočník Peter Cehlárik.

Náš mladý národný tím ukázal, že má sľubnú perspektívu. Najmä ak sa – na rozdiel od Pavla Skalického – stihnú všetci slobodní reprezentanti oženiť radšej preventívne – ešte pred štartom najväčších svetových turnajov. Nadutých Američanov napokon Božie mlyny potrestali (namiesto disciplinárnej komisie IIHF) gólmi z hokejok kanadských hráčov. A práve Kanada sa prekvapivo stala majstrom sveta. Napriek tomu, že na šampionáte štyrikrát prehrala a v skupine B už bola „na odpis“...

Historická provokácia

Na kontinentálnych júnových majstrovstvách Európy vo futbale Američania, našťastie, nehrajú. No dlhé prsty politiky Bieleho domu a majstrovstvo exportovať americké problémy do celého sveta zmanipulovali aj funkcionárske figúrky v štruktúrach UEFA. Tá pôvodne nariadila športovcom kľaknutie pred zápasom na trávnik, čo má byť vyjadrením ich podpory boja proti rasizmu. Tento akt sa objavil po zavraždení Afroameričana Georgea Floyda, po ktorom sa rozbehla kampaň Black Lives Matter. Čo s tým má spoločné Európa? Čo s tým majú spoločné futbalisti, veď spomínaného černocha zabili policajti na ulici. Bieli policajti na ulici v USA. Čo s tým má spoločné Slovensko a Slováci? Veď prvých černochov z nich videl rodák z Vrbového gróf Móric Beňovský, až keď sa koncom 18. storočia stal kráľom Madagaskaru. Každý život je cenný a nenahraditeľný, rovnako musí záležať na bielom aj čiernom ako i na žltom či červenom... Nevšimol som si však, že by si hráči v belgickej futbalovej lige pokľaknutím uctili život Slováka Jozefa Chovanca, ktorého vo februári 2018 zabili policajti na letisku vo valónskom meste Charleroi. Ba ani naši prvoligisti nejdú pred zápasmi na trávnik so spomienkou na 72- ročnú obeť dnešného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica... Prikázanie tohto rituálu od UEFA aj na ME vo futbale je výplodom globalizačných šialencov, proamerických aktivistov, výrazom politickej nekultúry. Trúfam si povedať, že voči Slovanom dokonca historickou provokáciou! Preto odmietnutie tohto gesta hneď avizovali Rusi, Chorváti, Poliaci aj Česi. Slovenská výprava strachopudov „takticky“ a vazalsky radšej mlčala, veď vo vláde máme momentálne agentov Pentagónu a tí by mohli škrtnúť dotácie... Pridali sa však hneď Maďari a ich premiér Viktor Orbán odkázal: „Maďar pokľakne iba pred Bohom, svojou krajinou a keď žiada ženu o ruku.“ Napokon to posmelilo aj našich, a tak do prvého zápasu s veľkým Poľskom nastúpili slovenskí futbalisti v stoji. A, našťastie, hra s loptou na trávniku sa im vydarila lepšie ako spev štátnej hymny pred úvodným hvizdom. Inšpirovaní historickými výstrelmi z Auróry odštartovali v Petrohrade nádejný bojový chorál na ceste slávy a úspechu. Vyhrali sme 2 : 1 a na počesť strelca nášho prvého gólu sa po celom Slovensku pečú v lete makové koláče a jedia makové buchty. Po prvý raz v histórii sa európsky šampionát s futbalovou loptou koná naraz až v dvanástich krajinách.

Prináša to množstvo výhod i nevýhod, vrátane rizika rozširovania Covid-u a jeho mutácií v hľadiskách, kde povolili návštevnosť až 60 tisíc divákov. Okrem radosti zo športu to tiež ale poskytuje možnosť politických provokácii. Videli sme ekoteroristického parašutistu z Greenpeace, mladú prsnatú aktivistku, ktorá vnikla na trávnik s propagáciou kryptomeny na svojom sporom oblečení. Najväčšiu politickú provokáciu v závere duelov v základných skupinách zosnovali v Nemecku a pripravovali na 23.júna 2021 k zápasu domácich proti Maďarsku. Futbalový štadión v Mníchove sa tamojší starosta Dieter Reiter rozhodol na protest proti politike Viktora Orbána a proti homofóbnym postojom maďarskej vlády rozžiariť v dúhových farbách. „UEFA je politicky aj nábožensky neutrálna organizácia. A preto, že v tomto prípade išlo o krok namierený proti maďarskej vláde, návrh sme zakázali," uviedla UEFA vo vyhlásení. Napriek tomu sa brankár nemeckej futbalovej reprezentácie Manuel Neuer prejavil ako liberálny aktivista a v zápase proti Maďarom mal na ruke kapitánsku pásku v dúhových farbách...

Slovenskí sokoli pod vedením trénera Štefana Tarkoviča (s ragbistickou taktikou spätných prihrávok) sa pred celou Európou predviedli rovnako, ako zahraničná diplomacia súčasnej Matovičovej štvorkoalície. Hanba, trápnosť, sklamanie. A keďže hrali ešte horšie ako spievajú štátnu hymnu, debakel 5:0 zo zápasu so Španielskom v Seville nastolí zrejme - po hospodárstve – potrebu plánu obnovy aj v našom futbale.      

Majstrami Európy sa po finálovom zápase 11. júla 2021 stali zaslúžene futbalisti Talianska. Napriek tomu, že papaláši na čele UEFA zvýhodnili Angličanov počas celého šampionátu ME 2020 ako sa len dalo... A hoci futbalisti „z ostrovov“ pokľakli v londýnskom Wembley aj pred posledným súbojom, mali sa zrejme viac a vrúcnejšie pomodliť za presnú mušku čiernych exekútorov jedenástok...

 Lebo ani Bukayo Saka, Jadon Sancho ani anglický talent Marcus Rashford ešte nedorástli do trenírok ozajstných futbalových hviezd, ktoré by vošli do dejín s plnou slávou.