Chválime

Profil: Patrik Spevák, narodený 30.7.1994 v Banskej Bystrici

Športovec VŠC Dukla Banská Bystrica BCF – 20 km chôdza – 1:26:14 hod.

Úspechy:

ME juniorov – 11. miesto

MS juniorov do 17 rokov – 9. miesto (Lille), športová chôdza na 10 km – 42:39,78 min.

Sponzor:

BCF  (Business comercial finance- distribúcia elektriny a plynu)

Tohoročné štarty:

29.3. – Olomoucká dvacítka, 48. ročník – 1. miesto  – 1:28:12 hod.,

13.4.-  Poděbrady, (84. ročník, najstaršie chodecké preteky na svete!!!) 20 km – 26. miesto  – 1:27:21 hod.,

4.5. – Čína, 27. ročník Svetového pohára v Tchaj – Cchangu – 74. miesto - 1:26:14 hod.,

31.5. – Borský Mikuláš, Záhorácka desiatka – 2. miesto  – 42:37 min.,

13.8. – ME Zurych – 28. miesto – 1:31....doplní......

30.8. – Most Dubnica nad Váhom - 3 000 metrov –– 4. miesto – 11:35 mini. ( osobný rekord)

13.9. – Katowice, 2. ročník   – 10 km – 11. miesto – 43:09....

20.9. – Chôdza na Bacúchu, cena Jozefa Pribilinca 7. ročník – 7. miesto : 43:37....

25.9. – Nitra, VII. Ročník Chodecká Nitra – 5 km – 3. miesto – 19:59 min ( osobný rekord

5. októbra  – Dubnica nad Váhom: majstrovstvá SR  na 20. kilometrov (seniori) –  majster SR pre rok 2014

International Racce Walkink Tour (seriál pretekov Poděbrady, Katowice, Bacúch) – 5. miesto

Patrik Spevák sa objavil na chodeckom podujatí po prvýkrát v roku 2008, keď v jeho bydlisku – obci Bacúch, organizovali prvý ročník podujatia: Chôdza na Bacúchu – Cena Jozefa Pribilinca na počesť olympijského víťaza, ktorý má korene práve v tejto obci. Štartovať mohli aj deti, ale podľa pravidiel určili, že diskvalifikovaný bude každý, kto bude miesto chôdze utekať. Patrik mal vtedy 13 rokov, na štarte bol prvýkrát v živote, ale išiel tak rýchlo a s takým náskokom pred ostatnými, že rozhodcovia neverili, že na niektorých úsekoch nebežal, a tak ho diskvalifikovali. Aj napriek tomu, po založení chodeckej skupiny pri základnej škole v Bacúchu, sa k nim prihlásil. Už vtedy tréneri zistili a pochopili, že je to  ctižiadostivý, pracovitý a veľmi  dobre fyzicky disponovaný chlapec. Mal všetky osobné predpoklady na úspešnú športovú kariéru, ale materiálne podmienky takmer žiadne.  Trénovať začali na jeseň a na jar už Patrik vyhral svoje prvé preteky v Poděbradoch. Bol to ešte iba žiačik, ktorý však súťažil a zvíťazil medzi dorastencami! V súčasnosti je slovenským reprezentantom v kategórii do 23 rokov a dospelých. Je zaradený do Centra olympijskej prípravy mládeže.

V súčasnosti má iba 20 rokov, za sebou len niekoľko štartov v silnej chodeckej konkurencii, ale tie už stačil premeniť do úspechov. Najmä preto si ho experti všimli. Veď tá rýchlosť a suverenita s akou sa k tomu dopracoval, prekvapila viacerých. Najmä to, ako sa ku všetkému postavil. Má čosi, čo je pre mnohých športovcov darom. Jeho objavenie pre športovú chôdzu v dedinke na Horehroní, v Bacúchu a začiatky, pripomínajú športový rast jeho vzoru, olympijského víťaza zo Soulu, Jozefa Pribilinca. Aj ten musel presviedčať, že to vie. Aj ten to dokazoval bojovnosťou do krajnosti a vstávaním z prachu 20 km trate, ale aj bežeckých vzdialeností. Ani náš olympijský víťaz to nemal pod taktovkou skvelého a fantastického trénera Juraja Benčíka ľahké. Nakoniec dokázal o svojich kvalitách presvedčiť.

Podobnosť náhodná? Syn známeho trénera, Roman Benčík, vie o tom svoje. Dnes spolu so zanieteným otcom, ktorý sa vo vojenskom športovom centre Dukla preorientoval na mládež, spolu cibria nový talent. Pritom dobre vedia, že nič na svete nemôže nahradiť vytrvalosť a pracovitosť. Nenahradí ju ani seba väčší talent. Vie to aj Patrik, ktorý si v tejto sezóne usporiadal aj rodinný život. Začal žiť v lepších podmienkach pri sestre v Banskej Bystrici, prišiel do prostredia, kde verme, že bez zbytočných výkyvov bude na sebe dlhodobo systematicky pracovať. Dobre, kvalitne pracovať. Len tak sa vo svete úročí užitočne talent. Len tak sa rodia veľké športové hviezdy. Paťo, ešte bez náročnejšej športovej prípravy, začal prekonávať osobné rekordy ako na bežiacom páse. Svedčia o tom aj prvé štyri oficiálne štarty medzi mužmi. V Olomouci v marci na 20 km trati víťazstvo v  osobnom rekorde 1:28:12 a v apríli v Poděbradoch na rovnakej trati opäť zlepšenie na 1:27:21. Týmto časom splnil limit na 26. ročník svetového pohára v športovej chôdzi v Číne. Ťažkým rozhodnutím pre trénerov bolo, či Patrik Spevák pocestuje do ďalekého sveta so skúsenými slovenskými reprezentantmi Tóthom, Kučminom a Majdánom. V Tchaj – Cchangu v úlohe totálneho , neskúseného nováčika, medzi matadormi svetovej športovej chôdze, nakoniec štartoval. Ako jediný zo slovenskej výpravy nemal štatút profesionálneho športovca. Štartoval a znova nesklamal. Naopak, medzi 113 pretekármi obsadil 74. miesto časom 1:26:13 hod. V krátkom časovom horizonte dosiahol veľmi kvalitný výkon. Znova to bolo posunutie osobného rekordu na 20 km trati o vyše minútu. Tentoraz však splnil limit pre tohtoročné majstrovstvá Európy vo švajčiarskom Zurichu a v európskych tabuľkách pretekárov do 20 rokov sa zaradil na 8. miesto. V Zurichu zaplatil nováčikovskú daň. Jeho manažér JUDr. Ján Vinarčík pre Svet športu povedal: „ Asi až príliš veľa chcel. Zobral na seba väčšiu zodpovednosť, než mohol, psychicky to nezvládol. Kondične bol pripravený výborne, ale na trati predviedol najslabší výkon roka. Osobne by som nad tým nelámal palicu, lebo sa učí aj prehrávať, aby mohol začať aj medzi špičkovými seniormi vyhrávať.“ Slová manažéra Vinarčíka potvrdil Patrik v plnej paráde na tohoročných majstrovstvách SR v Dubnici nad Váhom Po pretekoch na 20 km trati sa postavil na stupienok najvyšší, aby mu odovzdali zlato za slovenské majstrovské prvenstvo. Športový príbeh ako remeň. Prizdobil ho napríklad aj na Záhoráckej desiatke, kde skončil na striebornej priečke pred medailistom z minuloročných majstrovstiev SR, Dušanom Majdanom. A na trati 10 km si tiež vylepšil „osobák.“

   Čo poviete, nie je to v krátkosti dosť? V Číne, na svojom doterajšom pretekársky najťažšom súťažnom podujatí to bral s ľahkosťou, ale nie na ľahkú váhu. Naopak,  snažil sa z toho čo najviac poučiť. Hoci to tréneri nemali radi, v Číne chodil často pešo. Poznával krajinu, nových ľudí, históriu, zvyky. Skromný chlapec z Horehronia neodmietol ani pozvanie počas prechádzky parkom na relaxačné cvičenie s dôchodkyňami. Reč nebola bariérou, aj keď každý ovládal iba tu svoju. Tak pre neho ako i cvičenky. Počas cvičenia jedným očkom dával veľký pozor na svoje odložené cenné veci, najmä na fotoaparát. V Číne však boli jeho obavy zbytočné. Pamiatkou na túto, pre našinca vzdialenú a stále exotickú krajinu, zostanú krásne foto zábery a pekné suveníry.

Reprezentáciou Slovenskej republiky bol nadšený. Veď po prvýkrát v živote dostal  od sponzora, banskobystrickej firmy Business commercial finance, s.r.o. známej pod skratkou BCF  vlastnú športovú výbavu, oblečenie, maratónky, vak a hrdo sa s nimi, po pre neho absolútne neznámej krajine, ukazoval. S odstupom času potmehútsky tvrdí, že, vraj, preto chodil veľa pešo. Je však stále nezamestnaný, nemá žiadny príjem a ani normálnu bežnú prácu nemôže hľadať. Ak chce profesionálne dvoj a trojfázovo trénovať, nemá na takú prácu ani čas. A tak sa mu zdá obrovsky šťastím, že sa o neho platením výdavkov doma i v zahraničí  a stravy starajú banskobystrickí dodávatelia plynu a elektriny s logom BCF prostredníctvom športového manažéra, charizmatického JUDr. Jána Vinarčíka. Ten už, na základe toho úsmevu pod fúzmi, „na staré kolená“ sám úplne prepadol chodeckému športu ako  zvyknú tvrdiť ľudia jemu veľmi blízki, vraj tú športovú chôdzu by si rád vyskúšal možno aj sám. Zatiaľ, pre istotu sa radšej stará s nadšením o tréningové podmienky Patrika. Ten aj preto mohol znova absolvovať kvalitné sústredenie vo Vysokých Tatrách a aj vďaka tejto nevšednej starostlivosti sa snaží dosahovať stále lepšie a lepšie výsledky. Príležitostí na to bude okrem spomenutých isto dostatok aj v budúcom roku. O tom, či a ako bude opäť zlepšovať osobné výkony, Patrik nehovorí. Netají však, že sa chce výkonnostne zlepšovať a pri tom spoznávať a objavovať  krásne zákutia Slovenska i iných krajín. S fotoaparátom v ruke a láskou k tajom prírody vo vlastnej duši. Reprezentačný tréner Roman Benčík a jeho otec Juraj majú zo svojho zverenca radosť. Na rozdiel od mnohých neprajníkov mu dôverujú. Veľké medaily z tých najprestížnejších podujatí by mohli byť, čo nevidieť, najväčšou Patrikovou vďakou za trénerskú dôveru a pomoc od ľudí vo chvíli, keď tú pomoc človek najviac potrebuje. Krásne Patrikovo uvažovanie, všakže?!...Prvé lastovičky s úspechmi Patrika oblietajú svet. Odleteli do toho atletického vďaka športovej chôdzi z krásneho Slovenska. So štebotajúcou myšlienkou Patrika, ktorú bude nosiť celý život v hlave: „ Môj tréner Juraj Benčík ma so svojimi priateľmi zapísal pred rokmi do školy zvanej šport a život. So športu sa môžem každý deň v jeho prítomnosti mnohému užitočnému hlavne za účelom zvyšovania športovej výkonnosti veľa naučiť. Keď som z rodinných dôvodov určité obdobie nemohol trénovať presvedčil som sa, že na svete existuje iba jedna pravdivá a dnes asi aj pre mnohých iných než som sám, potrebná škola – škola života. Aj väčší pád nie vlastnou vinou v rodinnej atmosfére nasadzuje silné okovy. Úspech, športový zvlášť, dáva krídla. Len sa ani s jedným ani druhým nesmie šafáriť!“

Až neuveriteľné vyznanie mladého reprezentanta.   Návratmi k vlastným športovým úspechom a prehrám dobre vnímam a zdôrazňujem: „ Patrik, to čo si povedal v závere nášho stretnutia podčiarkni pre svoje srdiečko, svoju dušu na celý, nielen športový život. V opakovaní podčiarknutého je kľúč ku kvalite športových výkonov i celého života.

Ivan Kováč