Bol jedinečným príkladom lásky a oddanosti atletike

Atletika predstavovala významnú súčasť jeho života. Od roku 1948, kedy absolvoval svoje prvé preteky až do svojej smrti v nedeľu 22. augusta. teda takmer trištvrte storočia! Ing. Štefan Hrušovský bol skutočne všestranný atlét a mal nemalú zásluhu na tom, že v roku 1960 družstvo mužov Slávie VŠ Košice v najvyššej čs. súťaži zastupovalo a reprezentovalo ako jediné celú slovenskú atletiku.

Podľa potreby o ligové body zápolil v šprintoch, prekážkových behoch, hode oštepom, vrhu guľou a dokonca – napriek svojej nevysokej postave – aj v skoku do výšky. Nečudo, že mu nebola cudzia ani kráľovská disciplína – desaťboj. V roku 1953 počas povinnej vojenskej služby sa stal majstrom československého vojenského letectva v behu na 400 m prek.

Sezóna 1960, kedy košickí vysokoškoláci absolvovali premiéru medzi čs. elitou, znamenala pre Štefana Hrušovského aj rok jeho osobných rekordov: 100 m za 10,9 sek., 200 m časom 22,6 sek., 400 m prebehol za 51,4 sek. a 400 m prek.za 57,2 sek. Tento absolvent Vysokej školy technickej pôsobil v atletike všade tam, kde bolo treba. Funkciu predsedu oddielu Slávie VŠT PS Košice vykonával v rokoch 1981-1987, s trénerskou činnosťou skončil až v roku 2012, teda vo veku 82 rokov a tejto práci sa venoval plných 43 rokov, zároveň bol členom výboru oddielu, rozhodcom, štartérom nielen doma, ale i v cudzine a to na významných medzinárodných podujatiach. Okrem toho niekoľko rokov šéfoval atletike aj v TJ VSS Košice.

MMM BEZ NEHO NEMOHOL BYŤ

Samostatnú a veľmi dôležitú kapitolu v jeho športovom živote tvoril Medzinárodný maratón mieru. Ako rozhodca a pomocný štartér sa na ňom zúčastňoval od roku 1960, vo funkcii hlavného štartéra pôsobil od roku 1984 nepretržite na jeho 35 ročníkoch. Podľa neoficiálnych údajov by mal byť zaradený do Guinnessovej knihy rekordov ako najstarší štartér na svete významného medzinárodného TOP – maratónu.

Tento neobyčajne skromný, vzdelaný človek so závideniahodným optimizmom a obdivuhodnou energiou dokázal skutočne veľa. Bol uznávaným nielen športovcom, ale i konštruktérom špeciálnych vozidiel na prevážanie tekutín – preslávil sa nimi nielen v Československu, ale aj v mnohých krajinách na niekoľkých kontinentoch. Popritom sa dlhé roky svedomito a s láskou staral o nevládnu manželku. Ako sám tvrdil, silu, odolnosť a optimizmus mu dodávalo predovšetkým cvičenie jogy. Žiaľ, iba v jednom mu jeho predsavzatie nevyšlo. Pri príležitosti svojich 90.narodenín /3. marca 1930 v Nálepkove/, teda v minulom roku vyslovil želanie odštartovať ešte desať košických maratónov. Organizátori MMM však už v minulom roku kvôli pandémii a vzhľadom na jeho vek uprednostnili oveľa mladšieho štartéra. A tak rok 2019 bol posledný kedy sme ho na štarte mohli vidieť. Nemusíme zdôrazňovať, že nám tam bude chýbať. Nielen prvú októbrovú nedeľu v tomto roku, ale aj pri ďalších ročníkoch. Aspoň do jeho nedožitej stovky...