Smerujú do červenej knihy ohrozených druhov?

Keď sa vo verejnosti otvorí téma „školská mládež a šport“, mnohí tzv. zainteresovaní začnú viesť dlhé monológy o tom, ako úbohé školy nemôžu nič robiť, pretože im chýbajú peniaze, nezáujem zo strany zriaďovateľov či nedostatok športovísk. Áno, niečo pravdy v ich slovách síce je, ale najdôležitejšie problémy spomenú iba niektorí, a to s poznámkou – nikde ich necitovať a najmä nemenovať. Pretože pravda je trochu trpkejšia, než sa na prvý pohľad zdá.

Pozrime sa na mladú atletiku cez druhé najväčšie mesto v republike a Košický kraj, kde tím nadšencov okolo najúspešnejšieho slovenského bežca 20. storočia Jozefa Plachého už štrnásť rokov organizuje bežecké preteky Plachého míľa na vzdialenosti od 100 metrov (škôlkari) po 1 609 metrov (stredoškoláci). Podujatie sa vždy uskutočňuje bez platenia štartovného, s občerstvením poskytnutým tradičným sponzorom a v zaujímavom prostredí či už na kvalitnej atletickej dráhe štadióna Technickej univerzity, na Hlavnej ulici, alebo v Mestskom parku. Prví traja v každej kategórii dostávajú hodnotné poháre, môžu sa odfotografovať so slávnou slovenskou športovou legendou... Aj keď medzi účastníkmi sú deti predškolského veku, tínedžeri i z pohľadu práva už dospelí občania, teda osemnásťroční, dohromady sa ich na štarte zíde približne tristo. Na Košice to nie je veľa. Sú školy –  od materských po stredné – ktoré nechýbali na žiadnom ročníku a ich pedagógovia po skončení každého úprimne ďakujú za to, že ich zverenci mohli súťažiť na takomto zaujímavom a kvalitne pripravenom podujatí. Samozrejme, vzápätí sa nezabudnú opýtať, či o rok sa uskutoční opäť, a keď áno, ich žiaci na ňom určite nebudú chýbať. Skutočne pekné a hrejivé slová pre organizátorov, ale... Na druhej strane, žiaľ, približne polovica (tá väčšia) riaditeľov školských zariadení na pozvanie vôbec nereaguje. Nemusíme zdôrazňovať, že tým trpia najmä deti z „ich“ škôl. A možno aj celá slovenská atletika, ktorá takto prichádza o neobjavené talenty. 

PLACHÉHO MÍĽA

Nielen však páni riaditelia, ale aj mnohí učitelia telesnej výchovy nemajú v tejto záležitosti čisté svedomie. Organizátori Plachého míle si svojho času naivne mysleli, že najlepší čas na jej usporiadanie je piatok popoludní po klasickom vyučovaní v triedach a že sa teda o to viac dá energia a čas venovať mimoškolským (aj) športovým aktivitám. Títo telocvikári im však jednoznačne dali najavo: „V piatok popoludní odchádzame na víkend do svojich chalúp a chát alebo sa venujeme iným záležitostiam, pri ktorých si aj niečo zarobíme, tak nám dajte pokoj s takýmito podujatiami!“ Nuž, tu je každý komentár zbytočný... 

Občianske združenie Olympijský klub Jozefa Plachého v Košiciach, ktorý je tradičným organizátorom Plachého míle, sa predsa len rozhodol v tomto roku zorganizovať I. ročník majstrovstiev Košického kraja stredoškolákov na jednu míľu – 1609 metrov chlapci, a 880 yardov – 804,5 metra dievčatá. Projekt zaujal aj príslušnú komisiu, preto Košický samosprávny kraj (KSK) dal nielen „požehnanie“, ale aj skutočne štedrú finančnú dotáciu. Teda nič neprekážalo tomu, aby sa pripravilo naozaj zaujímavé a príťažlivé podujatie so solídnym počtom účastníkov z Gemera, južného a stredného Zemplína, Abova i zo Spiša. Veď na prebehnutie spomenutých metrov nemusí nikto investovať peniaze do špeciálneho výstroja či náradia a najmä na behoch stále stojí kráľovná športu, teda atletika.

SKLAMANÉ OČAKÁVANIA 

Zriaďovateľ štátnych stredných škôl rôzneho druhu KSK rozposlal s časovým predstihom pozvánky do štyridsiatich šiestich škôl v celom Košickom kraji. Usporiadatelia týchto majstrovstiev očakávali prihlášky približne od tristo chlapcov a dievčat. Ako sa neskôr ukázalo, boli to skutočne naivné predstavy. Na štartovnú čiaru sa postavilo spolu iba šesťdesiatšesť (!) stredoškolákov, pričom z okresov Rožňava, Sobrance a Košice-okolie neprišiel ani jeden! Ale ani ostatné sa nemajú veľmi čím chváliť. Z osemnástich štátnych gymnázií prišli na svoje krajské majstrovstvá iba z piatich a dohromady ich bolo len devätnásť súťažiacich! Zo štyroch stredných zdravotných škôl nikto. A tak by sme mohli pokračovať. Pritom účasť z jednej školy bola neobmedzená a očakávalo sa, že z každej školy príde aspoň osem pretekárov, pretože sa bežalo celkovo v štyroch kategóriách, dvoch vekových plus ďalšie dve podľa pohlavia, a pritom sa v každej z nich zápolilo o prvenstvo v dvojčlenných družstvách. 

SMUTNÉ PARADOXY

Objekt SPŠ Stavebnej a geodetickej v Košiciach je približne dvesto metrov od štartu a cieľa I. majstrovstiev Košického kraja stredoškolákov v behu na jednu míľu, resp. 880 yardov. Napriek tomu sa táto škola neprihlásila na toto podujatie. Je to nepochopiteľné o to viac, že žiaci často mávajú hodiny telesnej výchovy priamo v Mestskom parku, teda tam, kade viedli trate jednotlivých súťaží a budúci stavbári a geodeti, ako sa hovorí, by ich dokázali absolvovať so zaviazanými očami... 

Zo SPŠ strojníckej trvá chôdza k miestu štartu asi desať minút. Okrem toho táto škola, ktorá v tomto roku oslavuje stopäťdesiat (!) rokov svojho trvania, medzi svojimi slávnymi absolventmi uvádza aj našu športovú legendu Jozefa Plachého. Napriek tomu ani z tejto uznávanej vzdelávacej inštitúcie ju na majstrovstvá kraja stredoškolákov v disciplíne, v ktorej jej bývalý žiak dominoval na nejednom kontinente, neprišiel nikto reprezentovať. Pritom zástupca organizátorov bol osobne pripomenúť vedeniu školy i učiteľom telesnej výchovy, aby nezabudli vybrať kvalitných bežcov a prísť s nimi na štart. Na veľké a nemilé prekvapenie sa to však nestalo. Vraj pretekári aj boli, ale všetci pedagógovia boli takí obsadení, že nikto z nich sa nedokázal uvoľniť a ísť s nimi do Mestského parku. 

Čo dodať na záver? Iba úvahu – ako by to dopadlo v iných slovenských krajoch? Zdá sa, že Košický kraj by nebol až taká smutná výnimka. Situácia iba odzrkadľuje stav slovenskej atletiky, v ktorej platí overená ľudová múdrosť, že výnimky potvrdzujú pravidlá. V súčasnosti síce na atletickom nebi zažiaria jedna-dve hviezdičky či dokonca sem-tam aj skutočná hviezda, ale v ich tieni sa skrývajú – z medzinárodného hľadiska – ani nie priemerné výkony slovenských reprezentantov. 

Jozef Plachý ukončil svoju skvelú štrnásťročnú kariéru na úrovni svetovej špičky v roku 1982. Odvtedy sa neustále a neúnavne usiluje objaviť svojho nástupcu. Žiaľ, pri takých spôsoboch, aké vládnu v našom školskom športe i vo väčšine klubov a najmä nezáujme zodpovedných sa mu to zatiaľ nedarí. Nestráca však nádej...

VÝSLEDKY ŠAMPIONÁTU 

Doteraz sme nespomenuli tých najúspešnejších, ktorí na I. majstrovstvách stredoškolákov Košického kraja v behu na jednu míľu, resp. 880 yardov, nielen štartovali, ale potom aj vystúpili na stupeň víťazov a prevzali medaily za 1. – 3. miesta. Sú to Anna Šimková, Laura Hlebašková (Gymnázium Poštová 9, Košice). Nikoleta Pappová (Gymnázium Veľké Kapušany), Diana a Daniela Bežovské, GiorgioFešovič (Gymnázium Pavla Horova, Michalovce), Lenka Lacušová, Marko Fábry a Adrian Miško (Spojená škola, Sečovce), Tomáš Kešeľák, Dominik Šulák (SOŠ technická, Kukučínova 23, Košice), Tomáš Kancír (Stredná športová škola, Košice)... 

Budeme o nich niekedy v budúcnosti niečo počuť ako o aktívnych a úspešných športovcoch? „Zlanári“ ich niekto do svojho atletického klubu a budú sa im venovať odborníci? Žiaľ, na týchto majstrovstvách sme nevideli ani jedného atletického trénera, i keď oddiely a kluby dostali informácie o tomto podujatí. Nuž, je tu veľa nezodpovedaných otázok, ktoré súvisia s neistou športovou budúcnosťou týchto talentov. Bohužiaľ, naše skúsenosti predurčujú skôr pesimistické predpovede. Jednoducho, kráľovná športu na Slovensku v súčasnosti predstavuje chudobnú dámu iba so symbolickou autoritou...