Do kategórie futbalistov na ktorých odborníci aj mnohí diváci často spomínajú, patrí aj Mikuláš Komanický. Terajší poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove a bývalý poslanec VÚC v Prešove na sklonku tohto mesiaca, presne 31. júla 2016 prekročí prah 65 rokov.

Jeho športová kariéra je úzko spätá s Tatranom Prešov, do ktorého prišiel z Bardejova v januári 1972. Vtedy na trénerskej lavičke sedel Milan Moravec, ktorý novému hráčovi dal hneď na začiatku príležitosť, aby potvrdil svoje kvality. Komanický sa na prešovskom štadióne predstavil v tom najlepšom svetle. Svojou hrou naznačil, že je rýchly, pohyblivý a technicky dobre vybavený. Takto hodnotili jeho výkon po zápase s Lokomotívou Košice v marci 1972 jeho debut v ligovom drese. Potom sa už začal pravidelne zjavovať v zostave. Na hrote útoku sa mu nad očakávanie darilo. Dvojica Komanický – Bubenko sa často postarali o dramatické momenty, vzruch nielen pred bránkou súpera, ale aj v hľadisku. Takmer pravidelne získavali potlesk na otvorenej scéne. Výkony Komanického si všimli zostavovatelia reprezentačného mužstva Československa do 23 rokov. V tomto výbere zohral šesť medzištátnych zápasov. V októbri 1972 dokonca obliekol aj reprezentačný dres A-mužstva.

Aj s odstupom času je evidentné že Kopa, ako ho volali jeho spoluhráči, stál na prahu lákavej kariéry. Dres Tatrana obliekal až do roku 1978. Za ten čas si získal veľkú popularitu nielen medzi domácim publikom ale aj na ihriskách súperov.

Po skončení aktívnej činnosti sa vydal na trénerskú cestu. Začínal ju ako asistent trénera Štefana Nadzama a potom pôsobil v Jelšave, Trebišove, Nitre, v Bardejove, v Tatrane Prešov a v Ružomberku. Trénoval aj cyperský Lakatamia FC, Rimavskú Sobotu aj Michalovce.

V roku 2002 sa stal trénerom futbalovej reprezentácie Slovenska zloženej z hráčov do 21 rokov. Ponuku na tento post prijal v presvedčení, že na tomto poste bude môcť aktívne prispieť k proklamovanej zvýšenej úrovni slovenského futbalu. Z rozhovoru, ktorý poskytol novinám Slovenský rozhľad v decembri 2002 vyplýva, že napriek očividnému úsiliu jeho realizačného kolektívu nebolo veľa dôvodov na spokojnosť.

Vašou rozhodujúcou úlohou bolo uspieť v kvalifikácii ME 2004. Po sérii jesenných zápasov už možno túto etapu práce s mužstvom hodnotiť. Ako vyznieva táto bilancia?

„Pre nás jednoznačne nelichotivo. Chcem zdôrazniť, že s tímom spolupracovníkov sme venovali veľkú pozornosť sledovaniu hry adeptov, ktorí boli v našom hľadáčiku. Som presvedčený, že príležitosť dostal každý, kto sa dokázal prezentovať výkonmi oprávňujúcimi zaradenia do reprezentácie. V súlade s realitou musím priznať, že negatíva prevažujú nad pozitívami. Už nič nemôžeme zmeniť na tom, že sa nám vidina účasti na ME nadobro vytratila.“

Po trnavskej prehre s Anglickom (0:4) ste konštatovali, že vaši zverenci znegovali dobrý výkon v Turecku a spadli tvrdo do slovenskej reality. Skutočne sa s tým nedá nič robiť?

„Pozrite sa na úroveň našej prvoligovej súťaže, ktorá má svoje korene v pomeroch, ale aj v neštandardných podmienkach pre serióznu činnosť v kluboch, kde sa vlastne reprezentanti formujú. Finančná mizéria a s tým spojený neistota, neduhy v podobe ťažko vysvetliteľných chýb rozhodcov, a najmä zúžený pohľad na celé dianie, keď sa všetko sústreďuje len na zisk bodov. Tie sa stali nielen alfou a omegou, ale aj modlou. Ovplyvňujú funkcionárov, trénerov a dostávajú kvalitu na vedľajšiu koľaj. Potom príde taký zápas s Anglickom a naši mladíci sa prezentujú hernou produkciou, ktorá je na míle vzdialená od európskeho štandardu.“

Zrejme, že neskladáte zbrane a cez zimu po dôkladnej analýze jesene sa na jar budete usilovať o obrat k lepšiemu. Veríte, že sa to môže podariť alebo pokladáte situáciu za beznádejnú?

„Vo futbale všetko so všetkým súvisí. Svojho času som povedal, že naši prvoligoví futbalisti mi pripomínajú príštipkárov. Mnohých ani veľmi nevzrušuje, keď sa na trávniku strápňujú. Ďalší sa uspokoja s tým, že presedia sezónu na lavičke. Hlavná vec, že dostávajú peniaze. U nás stále ešte viac, ako si zaslúžia. Ťažko tieto návyky po oblečení reprezentačného dresu možno zmeniť. Ak to niekto hovorí, jednoznačne klame a zavádza. Musíme zvýšiť nároky. Keď to v slovenskom futbale nedokážeme, potom sa nám nemôže nič podariť.“

Veľavravné slová úspešného futbalistu aj trénera sú aktuálne aj dnes v rámci celého nášho futbalu. O problémoch v prešovskom športe Mikuláš Komanický často hovorí aj na pôde Mestského zastupiteľstva v Prešove. V poslaneckej práci podstatnú časť aktivít venuje riešeniu mnohých problémov, ktoré na športovej scéne už mnoho rokov pretrvávajú. Mrzí ho, že v minulosti veľmi populárne športy ako futbal, hokej, hádzaná žien, vodné pólo, basketbal, už nelákajú početnejšie návštevy do hľadísk štadiónov. Potešiteľnou výnimkou sú iba hádzanári Tatrana Prešov, ktorí reprezentujú mesto aj za hranicami našej vlasti. Náš jubilant sa zaradil k tým športovcom, ktorí po skončené aktívnej činnosti sa dokázali uplatniť v každodennom živote. Mierou vrchovatou im k tomu prispela v športe vypestovaná cieľavedomosť, vytrvalosť, elán, zdravá ctižiadosť, ale aj talent. Žičíme mu, aby to všetko trvalo ešte mnoho rokov.