Atlét Jozef PLACHÝ pred polstoročím doslova zahanboval súperov 

Napriek tomu, že košický rodák Jozef PLACHÝ skončil s aktívnou činnosťou presne pred štyridsiatimi rokmi, stále má dosť dôvodov na niečo spomínať a čo oslavovať. Aj keď v mnohých prípadoch sa to netýka osobných jubileí (narodil sa 28. februára 1949), predsa sa nejaké nájde aj v tomto roku. Dvadsiateho piateho februára uplynulo presne polstoročie, čo sa stal medzinárodným halovým majstrom USA v behu na 880 yardov (804,50 m) v slávnej newyorskej Madison Garden Hall vynikajúcim časom 1 : 49,2 min. 

„V hale bolo vyše dvadsaťtisíc divákov a mnohí z nich fajčili, Čo, samozrejme, atlétom neprospievalo, naopak. Bežalo sa na drevenej palubovke, pričom jeden okruh meral 160 yardov a ja som mal v tretrách s malými klinčekmi vloženú kovovú platničku, do ktorej boli zatočené. Tá sa počas behu tak nahriala, že ma doslova pálili chodidlá. Možnože práve to ma hnalo dopredu, aby som bol čím skôr v cieli a mohol si ich zobuť. Doteraz ich mám vo svojej zbierke trofejí,“ smeje sa neoficiálne najlepší slovenský bežec 20. storočia a oficiálne legenda slovenského športu s poradovým číslom 10. Poctu získal ako prvý Košičan, ktorému tento čestný titul udelili Slovenský olympijský a športový výbor spoločne s Klubom športových novinárov pri Slovenskom syndikáte novinárov. Len pre zaujímavosť – o rok neskôr sa v poradí jedenástou legendou stal hokejista Igor Liba, teda ďalší Košičan, majster sveta z roka 1985, 66-násobný reprezentant Československa, najúspešnejší slovenský kanonier v dejinách spoločných čs. tímov s 211 gólmi, ktorého už nikto nemôže prekonať. 

NA OVÁLOCH V ZÁMORÍ

Vráťme sa však do roka 1972, keď sa v najslávnejšej newyorskej hale uskutočnili otvorené majstrovstvá Ameriky. Okrem Plachého na šampionáte v jeho víťaznej disciplíne zápolili stredopoliari aj z Austrálie, Kanady, Poľska a, samozrejme, domáca elita. Zo šiestich postupovali do finále iba najrýchlejší, pričom finále bolo na naše pomery veľmi neskoro – o 21. hodine miestneho času. 

Po návrate domov sa Plachému ušlo dosť slávy i oficiálnych prijatí aj vysokými straníckymi a štátnymi predstaviteľmi. Potom mu však hrozilo potrestanie, ale v problémoch sa ocitol úplne nevinne. „Po skončení finále sa na mňa doslova vrhli miestni novinári, ja som do mikrofónov na ich otázky odpovedal na všetky strany, a až neskôr naše štátne orgány zistili, že som odpovedal aj na otázky Hlasu Ameriky, u nás rušeného vysielania považovaného za štvavé a protisocialistické. Našťastie, všetky otázky i moje odpovede na ne súviseli iba s mojím behom, a tak mi doma nakoniec dali pokoj,“ spomína Plachý na udalosti spred päťdesiatich rokov. 

PAMÄTNÉ TURNÉ 

V roku 1972, teda pred polstoročím, Plachého v Amerike len tak niečo neprekvapilo. Veď vtedy absolvoval už štvrté turné po USA od Atlantického oceána po Tichý oceán. Napriek tomu, že v roku 1972 sa o Plachého prednostiach v atletickom svete už dostatočne vedelo (5. miesto na olympiáde 1968 v Mexiku a víťazstvo v medzikontinentálnom stretnutí Európa – Amerika v Stuttgarte o rok neskôr v behu na 800 m v najhodnotnejšom výkone podujatia — časom 1 : 45,4 min.), premiérovú cestu po atletických ováloch v USA absolvoval vďaka manželom Věre Čáslavskej a Josefovi Odložilovi. Ako slávny športový pár dostali pozvanie po OH 1968, na ktorých gymnastka V. Čáslavská bola najjagavejšou hviezdou vtedy najväčšieho športového sviatku planéty. A J. Odložil, ktorého bežecká kariéra sa začala počas vojenčiny v Košiciach, mal na svojom konte striebro z OH 1964 v Tokiu. Jeho svadbu s Čáslavskou, držiteľkou siedmich zlatých olympijských medailí, sledovali z Mexika na televíznych obrazovkách stovky miliónov ľudí na celom svete. Nečudo, že vtedy dvadsaťročného Jožka Plachého si počas spanilej jazdy tohto tria po Amerike málokto všímal. Košičan si to vynahradil v ďalších rokoch, keď už za Atlantik letel sám, resp. v sprievode svojho trénera Jana Lišku. Celková bilancia Plachého halových zápolení pozostávala z 35 štartov, z toho 15 víťazných, pričom ani raz neskončil horší ako tretí! 

TRÉNING NA EXKAVÁTORE 

Plachý sa dodnes netají tým, že pri vstupe do Madison Garden Hall i druhých podobných objektov v Amerike mu spočiatku vždy vyrazilo dych. Napriek tomu, že s atletikou už niečo prešiel a zažil, vždy to bolo iba na otvorených dráhach, takže nič podobné nevidel. Veď bez slov veľa hovoria aj fotografie z príprav na jeho halové preteky v USA. Z Východoslovenských železiarní priniesli vyradený gumový pás z exkavátora, ten položili na sneh na štadióne Lokomotívy a pod dohľadom trénera Jana Lišku Jožo behal po gume... 

Jozef Plachý sa stal dokonca aj majstrom dnes už neexistujúcej krajiny — Sovietskeho zväzu. Bolo to v Soči v roku 1977, mal teda už dvadsaťosem rokov a tento titul získal v novej disciplíne – v behu na 1 500 m. Majstrovstvá ZSSR sa vtedy konali v rámci Memoriálu bratov Znamenských. To je však už iná kapitola športového života tejto legendy... 

ATLETICKÝ MATUZALEM 

Čo je stále na „Slovenskom Zátopkovi“ ešte zaujímavé? Že svojho času ako jediný stredopoliar na svete dokázal byť medzi najlepšími celých šestnásť rokov, čo sa nepodarilo ani jednému z jeho súperov. Ani tým, ktorí boli ešte rýchlejší ako on. Akurát „presedlal“ z osemstovky na 1 500 metrov dlhú trať. Vtedy sa už spomenutí rivali na dráhach iba pozerali na svoje tretry visiace niekde v rodinných skladiskách na klinci. Plachý ešte ako tridsaťjedenročný úspešne obstál na OH 1980 v Moskve, kde sa v behu na 1 500 metrov prebojoval až do finále a obsadil veľmi hodnotné 6. miesto. Väčšina z jeho rovesníkov – konkurentov z bežeckých oválov sa už vtedy naňho pozerala len na televíznych obrazovkách, keďže s aktívnym súťažením už dávno skončili... Sám Plachý si vtedy nomináciu do Moskvy musel doslova vychodiť. Od dverí k dverám, od jedného funkcionára k druhému, pretože pre tých zodpovedných za nomináciu bol jednoducho už starý a podľa nich už nemal šancu prebojovať sa ani do semifinále... 

Nezastavil sa ani po skončení bežeckej kariéry. Podieľal sa na realizácii úspešného celoslovenského projektu Hľadáme nového Jozefa Plachého. Z neznámych dôvodov ho zainteresovaní zrušili a ten nový pod názvom Hľadáme nových olympionikov sa veľmi neujal a zanikol. Ani to Plachého neodradilo. Spolu s priateľmi založili bežecké podujatie Plachého míľa pre deti od piatich rokov po maturantov na tratiach dlhých od 100 po 1 609 metrov. Vyše desaťročie ho naša športová legenda financovala sama, až v minulom roku sa uskutočnilo za mestské peniaze. Stalo sa tak až po tom, keď primátor Košíc Jaroslav Polaček (nezávislý) sa osobne prišiel pozrieť na podujatie a uvidel na ňom celé stovky detí od materských škôl po gymnazistov. Prečo dnes Jozef Plachý venuje toľko energie i financií na svoju míľu? Lebo sa z roka na rok teší na to, ako uvidí drobizg bežať „o život“ medzi štartom a cieľom...