Zo slávneho hokejistu sa stal športový manažér

Dve päťky vo veku muža znamenajú veľa. Predovšetkým to, že v päťdesiatke urobil prvú bilanciu svojho života, ale má pred sebou ešte jednu etapu, v ktorej môže dosiahnuť vrchol úspešnej kariéry. Netýka sa to však športovcov. Tí sa v tomto veku môžu sústrediť iba na trénerskú, alebo inú pracovnú činnosť. A pritom spomínať... To všetko súvisí aj s Igorom Libom, ale jeho život je predsa len pestrejší, i keď nie vždy naplnený radosťou a spokojnosťou.

Niektorí odborníci tvrdia, že to bol najvšestrannejší čs. hokejista desaťročia 1980-1990. V tomto najrýchlejšom kolektívnom športe dosiahol skutočne veľa. Chýba mu iba zlatá olympijská medaila a účasť vo finále Stanleyho pohára.

O úspechoch, ktoré dosiahol tento prešovský rodák, možno napísať celé strany. Nikto nikdy zo slovenských hokejistov ho už neprekoná v rekordnom počte odohraných medzištátnych stretnutí za československú reprezentáciu: má ich na svojom konte 211 a dal v nich 66 gólov.

Najvyššiu súťaž hral v ôsmych krajinách, vrátane najslávnejšej kanadsko-americkej NHL. V nej odohral 47 stretnutí v základnej časti, dal 7 gólov a mal 17 asistencií. Dvakrát nastúpil v play-off. V Los Angeles mu bol spoluhráčom azda najslávnejšia legenda NHL Wayne Gretzky. S ním vždy pri výjazde za súpermi zdieľal aj spoločnú izbu. Zúčastnil sa na šiestich svetových šampionátoch, majstrom sveta sa stal v roku 1985, po dvakrát bol strieborný a bronzový. Na ZOH 1984 v Sarajeve sa podieľal na zisku 2.miesta, v roku 1992 sa z Albertville vrátil domov s bronzovou olympijskou medailou, je dvojnásobným účastníkom Kanadského pohára. Má štyri federálne tituly majstra Československa, jeden za prvenstvo v slovenskej extralige /1998-99/.

Čo ešte vybrať z jeho bohatej zbierky úspechov? Azda už iba 2. miesto na MS juniorov v roku 1979, zisk Zlatej hokejky v roku 1985, kráľovskej koruny pre najlepšieho strelca I. ligy v ročníku 1981-82, titulu najlepší nahrávač sezóny 1985-86. V ročníku 1987-88 sa dostal do all stars tímu I. čs. ligy a športový týždenník TIP ho vyhlásil za najlepšieho útočníka ligového ročníka.            

Pred časom mnohí priaznivci hokeja zostali prekvapení vyhlásením Bedřicha Brunclíka, ktorý svojho času trénoval Libu i Jágra, že prešovský rodák bol väčší talent, než dnes jagavá stálica na hokejovom nebi Jágr. „Za mojich čias sa ťažšie žali úspechy i sláva. Mňa draftovali do NHL síce už v roku 1983, ale mohol som do nej odísť až ako 28-ročný. Jágr mal z pohľadu veku predo mnou náskok desať rokov. Okrem toho vtedy ešte európski hráči neboli v NHL takí obľúbení a tak sa na nich neupriamovala pozornosť“, povedal.

O jeho láske k hokeju svedčí i to, že aktívnu činnosť ukončil vo veku 42 rokov. V rodnom Prešove, kde jeho talent objavili Pavol Andruš a Jaroslav Hrabčák.

Čo sa v Libovom živote zmenilo od päťdesiatky, teda za uplynulých päť rokov? „Čas doslova letí. Spočiatku som mal problémy nájsť si solídne trénerské miesto. Dvakrát týždenne viesť najmladších hokejistov, teda prípravku HC Košice ma nenaplňovalo. Tu sa však zrodila myšlienka založiť hokejovú akadémiu v okolí mesta, pretože stále tvrdím, že najvýraznejšie talenty žijú na vidieku.“ To ešte nevedel, že akadémia, ktorá nesie jeho meno, nájde svoj domov v Čani. „Svoju hokejovú akadémiu som založil pred tromi rokmi a už teraz vidieť jej výsledky. Naše tímy hrávajú pravidelné súťaže, riadené SZĽH, máme ich päť, organizujeme štyri turnaje ročne, na ktoré prichádzajú celky z celého východného a stredného Slovenska. O prípravu približne 130 detí sa stará desať kvalifikovaných trénerov, predovšetkým bývalých vynikajúcich hráčov“, hovorí jubilant.

Liba už má za sebou skúseností nielen z ľadu a striedačky ako tréner, ale i z podnikania. Teraz sa už považuje za manažéra. „Naučil som sa riadiť tím spolupracovníkov, ktorý má na starosti administratívu, účtovníctvo i všetko, čo súvisí s dianím na ľade. Naučil som sa aj zháňať potrebné financie, vyhľadávať a spolupracovať so sponzormi. Bez toho sa to jednoducho nedá“, zdôrazňuje Liba.