Ako správny dedinský chlapec si na nedostatok pohybu rozhodne nemohol sťažovať. S rovesníkmi naháňal futbalovú loptu, v zime na zamrznutom jazere Delňa hrával hokej, ale našiel si čas i na stolný tenis a volejbal. V podstate pokiaľ to počasie dovoľovalo tak každé ráno začínal futbalom na školskom dvore ešte pred začiatkom vyučovania, veď školský areál sa otváral už od 7.hodiny a do začiatku vyučovania tak zostávala celá hodina. Cez malé prestávky sa hrávalo na dva góly, cez veľké na tri... Nečudo, že už ako 17-ročný stredoškolák hrával za mužov, teda ako v jeho dedine hovorili – za starých.

JUDr. Anton BIDOVSKÝ, v súčasnosti predseda predstavenstva Hotela Dukla, a.s. v Prešove, ktorý vyrastal v neďalekej obci Dulová Ves /tá už dnes tvorí prakticky predmestie Prešova/  mal k aktívnemu pohybu veľmi blízko už od samotného detstva. V rodine ho priamo k športu nikto neviedol, on si k nemu vypracoval vzťah akosi podvedome a inštinktívne. Doma  mali rodičia iné problémy, ako obrábanie záhumienka a starosť o záhradu. Anton sa však zapájal aj do týchto prác.

Rozmaznávať ho naozaj nemal kto. Možno práve preto si dodnes pamätá na svoje vzácne darčeky, ktoré súviseli so športom. Taká stolnotenisová raketa uznávanej svetovej značky Butterfly – to už na tie časy bolo niečo. Kúpili mu ju vo vtedajšom Tuzexe, o ktorom už dnešní mladí nič nevedia. Išlo o sieť predajní so zahraničnými tovarmi a mohlo sa v nich nakupovať iba za špeciálne poukážky – bony – ktoré človek získal iba výmenou za tzv. tvrdú valutu, alebo kúpou „pod rukou“  od nejakého šťastlivca, ktorý sa k bonom dostal legálnou cestou. Pamätá si dobre aj na dar od otca, ktorý mu k 20-tinám kúpil sovietske lyže – bežky, vyrobené v Estónsku. To bol tiež jeden z tých vzácnych darov, ktoré dostal v mladosti a našťastie, že tie lyže nezapadli  prachom  niekde v komore. Aj vďaka nim neskôr úspešne absolvoval najslávnejšie lyžiarske bežecké podujatie u nás – Bielu stopu SNP – a to dokonca päťkrát!

Ako spomína JUDr. A. Bidovský, najlepšou prípravou na Bielu stopu SNP bola preňho Uličná liga vo futbale. Tu nazbieral potrebnú kondíciu, ale s tou problémy nikdy nemal. Svoj vklad do nej vložil aj pravidelným dvíhaním činky nad hlavu i posilňovaním všetkých skupín svalstva. Kulturistika vtedy zaujímala každého poriadneho chlapca a ani on nebol výnimkou. Okrem toho stále zostával verný stolnému tenisu. I keď jeho nenápadná postava nikdy neoplývala masou svalovej hmoty predsa tej sily mal aj na rozdávanie. Na lavičke vytlačil činku o hmotnosti 110 kg a to už bol naozaj úctyhodný výkon.

PRIORITOU SA STAL BEH

Po absolvovaní Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach nastal každodenný pracovný život, v ktorom si na pravidelné športovanie bolo neľahké nájsť dostatok času. Našťastie, vždy sa našla partia a tak sa každý pondelok mohli uskutočniť vzájomné futbalové stretnutia medzi advokátmi, prokurátormi a sudcami. Aj v týchto zápoleniach udivoval svojou kondičnou pripravenosťou.

Prechod do nového tisícročia bol pre JUDr. A. Bidovského doslova hektický. Pri všetkej snahe si ako prezident najväčšieho slovenského podniku – Východoslovenských železiarní,a.s. Košice nedokázal nájsť čas na športovanie. Potom sa začal venovať podnikaniu a to si tiež vyžadovalo človeka nie na jeden, ale dva pracovné úväzky denne. Sedenia, rokovania, schôdzkovania... Jednoducho veľa stresov, ale o to menej zdravého pohybu. Odrazilo sa to na jeho hmotnosti, tá sa zvyšovala  a pomaly blížila k metráku. „Vtedy som si uvedomil, že musím opäť začať športovať. Preto sme si s priateľmi prenajali športový areál, konkrétne tenisové kurty. Našiel som si čas aj na absolvovanie niekoľkých kôl na bežeckom ováli a mal som dobrý pocit z dosiahnutých časov. Vtedy známy vysokoškolský pedagóg, držiteľ striebornej olympijskej medaily v hádzanej z OH 1972 v Mníchove Vincent Lafko moje nadšenie rýchlo schladil. Povedal mi, že ich okruh má iba 300 metrov a nie tých klasických 400, ako som si myslel“, s úsmevom spomína A.Bidovský.

V roku 2002 sa mu ponúkla príležitosť navštíviť New York a uvidieť tamojší svetoznámy maratón. Sprevádzal naň Martina Vrábeľa, prešovského rodáka, bežca – vytrvalca, účastníka OH 1988 v Soule, ktorý na svetovom šampionáte v roku 1987 v behu na 10 km skončil šiesty a ďalšieho úspešného atléta z B. Bystrice Juraja Kovala. „Do piatich rokov sa sem vrátim a absolvujem maratón“, povedal vtedy A. Bidovský skôr pre seba.

To, že dokáže ísť tvrdo za cieľom potvrdil aj v tomto prípade. V roku 2007, teda skutočne po piatich rokoch prebehol v New Yorku 42 195 metrov. Svoju maratónsku premiéru mal však už o rok skôr v Amsterdame. Doteraz dohromady zabehol štyri maratóny. Okrem už spomínaných dvoch ďalšie dva v Rotterdame a v Košiciach. Tých polmaratónov  zabehol toľko, že si ich počet ani nepamätá. Možno dvadsať, možno dvadsaťpäť, alebo i viac.

Šéfovať takému veľkému ubytovaciemu a stravovaciemu zariadeniu, akým HOTEL DUKLA je, si vyžaduje nemálo síl a trpezlivosti. JUDr. A. Bidovský však robí všetko preto, aby mal neustále tak potrebnú optimistickú myseľ i fyzickú vytrvalosť. To všetko k svojej práci potrebuje a k dobrej psychickej i fyzickej pohode mu pomáha pravidelný beh. Venovať sa športu pri jeho súčasnej profesii nie je vždy skutočne ľahké. Práca vrcholového manažéra si vyžaduje občas aj porušenie životosprávy, niekedy aj vypitie pohárika alkoholu s obchodnými partnermi, či sedenie v zafajčenej miestnosti. Našťastie, všetko zvláda bez ujmy na zdraví a naopak, svojou charizmou, optimistickou náladou a sršiacou energiou dokáže správne „naladiť“ najmä tých, ktorí v ten deň nevstali tou správnou nohou...

V hoteli DUKLA na pozícii prevádzkara pôsobí  v minulosti známy a uznávaný športovec – futbalista Jozef Mačupa. Príkladná bola jeho vernosť materskému klubu Tatranu Prešov, ktorému zostal verný od žiackych rokov  až po odchod do futbalového dôchodku. Teda ani na jednu  sezónu nikdy nezamenil zeleno-biely dres za niektorý iný, čo bolo aj v minulosti unikátnym javom. V najvyššej čs. súťaži – I. lige – odohral 7  ročníkov a 185 stretnutí a v súťaži o stupienok nižšie 6 ročníkov /150 zápasov/!

HOTEL DUKLA A ŠPORT

Tento hotel v srdci tretieho najväčšieho mesta Slovenska vždy priťahoval športovcov. Svoje jubileá tu oslavoval slávny futbalový kanonier  Laco Pavlovič, pravidelne v ňom  vo vzácnych chvíľach voľna relaxovali takmer všetci prvoligoví futbalisti a hádzanári. DUKLA sa stávala prechodným domovom takmer všetkých významnejších športových kolektívov, ktoré prichádzali do Prešova odohrať svoje ligové zápolenia, alebo na rôzne turnaje. V minulosti to však bolo jednoduchšie – hotel DUKLA vyčnieval nad ostatnými podobnými zariadeniami a okrem toho nemal v blízkosti žiadnu rovnocennú konkurenciu. Nová spoločensko-ekonomická situácia, ktorá vznikla v krajine po roku 1989 si však vyžadovala aj nové spôsoby v hotelierskych  a reštauračných službách. Vzrástli na ne nároky a okrem toho výrazne sa rozšírila aj konkurencia. Hotel DUKLA si však aj v novej situácii udržal prioritné postavenie v Prešove i v jeho širokom okolí. V čom sa skrýva tajomstvo  tohto úspechu? – S touto otázkou sme sa obrátili na JUDr. A. Bidovského, ktorý bez dlhého rozmýšľania povedal: „Ešte pred dvanástimi rokmi mala DUKLA iba tri hviezdičky, teraz ich má už štyri. Investovali sme nielen do objektu, ale aj do ľudí. Pribudli zimná záhrada, kongresová sála, wellness centrum, posilňovňa, sauna, vyhliadková  terasa s výhľadom na historické jadro mesta... V porovnaní s tým, čo tu bolo pred takými pätnástimi rokmi sa tu jednoducho veľa zmenilo. Interiéry a izby musia uspokojiť aj najnáročnejších klientov. Veď tu máme aj také apartmány, ktoré sa môžu stať prechodným domovom aj prezidentom, premiérom, či ďalším významným osobnostiam a celebritám. Zároveň si myslíme, že to všetko za výhodné ceny. Čo sa týka našich zamestnancov, pre nich organizujeme jazykové kurzy, posielame ich na prax do zahraničných zariadení, ktoré sa môžu pochváliť michelinovými hviezdami...“

Vráťme sa ale k tým športovcom. Hotel DUKLA tradične hostí popredné európske hádzanárske kluby, od severonemeckého Kielu až po Barcelonu. Ich výpočet by zabral veľa času a priestoru a určite sa nenájde jeden účastník najvyššej slovenskej futbalovej  súťaže, ktorý by nevyužil naše služby a nebol s nimi spokojný. Žiaľ, Tatran Prešov dnes hrá o stupienok nižšie a tak do Prešova teraz slovenská futbalová elita neprichádza, ale to je iba prechodný jav.

Vedenie hotela DUKLA podporuje prešovský šport rôznymi formami. Na jeho vzťah k futbalu, hádzanej, hokeju, či dokonca mládežníckym kolektívom sa nikto nemôže sťažovať. Samozrejme, ani tie športové kolektívy, ktoré do Prešova zavítajú z rôznych kútov Slovenska, alebo cudziny. Pre ne má hotel špeciálne ceny a nemusíme zdôrazňovať, že pre nich tie najvýhodnejšie. Šesťdesiat izieb, vyše sto postelí, apartmány, vrátane prezidentského, sú pripravené poskytnúť kvalitné ubytovanie a služby všetkým, bez ohľadu na to, odkiaľ prídu, bez ohľadu na to, či sú to športovci, alebo obchodníci či turisti. Jedno je však isté: športové kolektívy, ktoré sa v DUKLE ubytujú, vytvárajú takú príťažlivú a špecifickú atmosféru. Aj preto ich tu majú tak radi, i preto sú športovci s Duklou tak spokojní. Aj vtedy, kedy Duklu opúšťajú bez bodov v batožine, či trofejí.