Po dohrávke 26. kola II. futbalovej ligy MFK Skalica – Slavoj Trebišov 2:0 môžeme dať úplnú bodku za 26. kolom II. najvyššej slovenskej seniorskej futbalovej súťaže. Z nášho pohľadu súťaže náročnej na funkcionárske, hráčske, trénerské i rozhodcovské posty a výkony na nich.

Na adresu tých, ktorí kormidlujú túto súťaž vo futbalovom ročníku 2018/2019 je potrebné napísať slová chvály, lebo priebeh súťaže nemá výrazné nedostatky. Až na jeden, ktorý nie je hlavne mnohým fanúšikom jasne zrozumiteľný: Prečo musia hrať neprofesionálni futbalisti v jednom týždni pomaly až 3 majstrovské stretnutia, ako sa to v podmienkach slovenského futbalu stáva? Argument a pre verejnosť nie presvedčivo vysvetlené móresy z miest vysokých futbalových mocipánov slovenského futbalu.

Klubové hnutie je na druhej strane potrebné pochváliť za zlepšenie úrovne hry a kvality futbalového prostredia takmer na všetkých štadiónoch. Presvedčili sme sa o tom v extraligovej Žiline, kde hráva na hlavnom ihrisku svoje druholigové zápasy ich „B“ tím, ale aj Komárne, Žiari nad Hronom, kde má domové právo FK Pohronie, v Liptovskom Mikuláši, Bardejove, tiež v Skalici, Trebišove či Lipanoch, svoje úžasné trápenia najmä z hracou plochou a schátralými priestormi registrujú dlhodobo v Banskej Bystrici nuž a so športom, nie len futbalom, zdá sa v Prešove azda najviac. Nie dobrá vizitka aj pre mestských pánov!

Ale poďme naspäť na chvíľu ešte do Banskej Bystrice. Nie je žiadnym tajomstvom, že hraciu plochu tam ešte viac zdevastovali tí, ktorí organizovali na Štiavničkách hokejový zápas po vzore zápasov pod holým nebom z Ameriky. S tým rozdielom, že tých pár tisíc divákov, ktorí na štadión vtedy v daždi a nepriaznivom počasí pod Urpínom prišli, by sa bolo zmestilo v našich, slovenských podmienkach aj do jednej väčšej hokejovej haly. Mnohí by neboli zmokli, nemuseli by zo zápasu predčasne v skupinkách odchádzať a hlavne po organizátoroch súboja by nezostal výkričník, že zanechali za sebou na Štiavničkách veľa rozpačitých pohľadov hlavne u tých, ktorí videli ako dokázali organizátori za sebou urobiť poriadok v úpravách terénu a plochy, ktorú na podujatie dostali.

Nuž, ale čo..aj tak vyzerá v slovenských podmienkach profesionálna veľkosť pre slovenskú pospolitosť. A vy, páni futbalisti z Banskej Bystrice, ktorí ste získavali tituly majstrov Európy či zlaté medaily z OH, ste dnes malí na to, aby váš hlas vypočuli tí, ktorí od zlatých olympijských medailových umiestnení a v mnohých prípadoch, usudzujúc aj podľa zanechaného stavu na Štiavničkách, na národnú hrdosť a ľudskú slušnosť neberú veľký ohľad.

Iní sú v tomto smere futbalisti v zápasoch o majstrovské body. Krásny futbal videli napríklad v 25. kole II. futbalovej ligy diváci v Bardejove medzi domácim Partizánom a Dubnicou nad Váhom. Domáci dali, síce, v závere víťazný gól, ale v II. polčase ich Dubnica herne dosť dlho valcovala. Takmer do posledných minút. Bolo však evidentné, že chlapcom v dresoch mužstva od Váhu ubúdali sily, lebo ich vynakladali v majstrovskom stretnutí iba niekoľko desiatok hodín proti inému zdatnému súperovi. To treba riešiť a otvorene kritizovať, prečo sa také dačo muselo stať. A muselo sa stať skutočne?!

Krásny futbal o majstrovské body videli v sobotu diváci napriek nekvalitnej hracej ploche v Banskej Bystrici. Bardejov síce na súpera nestačil, ale nehral zlý futbal. Jeho hráči dokážu byť rýchli na lopte a dobre a pomerne rýchlo vzhľadom na súťaž ktorú hrajú aj medzi sebou kombinovať. Natrafili však na kondične a systémom hry veľmi dobre pripraveného súpera. Nie náhodou, tí, ktorí sledovali zimnú prípravu MFK Dukla zo širších súvislostí pochopili, aká trénerská a ľudská hodnota je skrytá v osobnosti Stanislava Vargu, dlhodobo aktívneho futbalistu v anglickom špičkovom klubovom futbale. Ten si nie, že nepotrpí, ale ani nepresadzuje ovácie na svoju múdrosť v slovenských publicistických podmienkach o veľkosti a schopnosti zahraničných právd v kvalitnej práci s našimi talentami. On ich múdro, v tichosti, ale pracovitým štýlom osobným príkladom v MFK Dukla realizuje.

Podobných ľudí s iným kalibrom, ale úžasným srdcom pre šport a prosperitu Slovenska registrujú aj v už spomenutých či nespomenutých kluboch. Máme teraz na mysli napríklad Jozefa Barmoša v Interi, Milana Nemca v FK Pohronie, alebo olympijského víťaza vo futbale Fratiška Kunza s detičkami v prípravkách futbalovej Spišskej Novej Vsi. Všetci menovite spomenutí motivujú, učia kvalite vlastnou prácou a tým aj mladé talenty, na ktorých by nám malo v praxi najviac záležať, zdravo vychovávajú. Hlavne k úprimnému poznávaniu seba samých, lebo vo svojom srdiečku nosia hrdo šport, ktorý tým srdcom milujú. Vedia, že úžasná pravda a energia pre zdravé športovanie sa šinie z detských srdiečok najviac a najúprimnejšie. Nie z tučných peňaženiek sponzorov či mediálne umelo živených celebrít. Učia už deti, aby súperi boli zároveň úžasnými priateľmi. Ctia, vážia si veľkosť svojich predchodcov, svojich učiteľov a konkrétne o nich hovoria otvorene, lebo sú nositeľmi úprimnej pravdy o sebe i iných!

V tom má II. futbalová liga mnoho pozitívnych príkladov, hlavne preto píšeme o nej v superlatívoch aj prostredníctvom internetových novín Slovenský rozhľad.. Pravda, viac a širšie budeme analyzovať všetko komplexnejšie až keď skončí posledná minúta v záverečnom 30. kole II. ligy. Do skončenia tejto súťaže, v ktorej mužstvá až na malé výnimky registrujú nárasty diváckeho záujmu, ostávajú nezohrané ešte 4 kolá. Verme, že aj tie prinesú kvalitný futbal a hlavne dobrú, fair – play športovú zábavu.