Čo možno čakať od bývalého prvého a zároveň posledného sovietskeho prezidenta keď príde do Košíc? Muž, ktorý stál na čele zmien v Sovietskom zväze v roku 1985 a potom v roku 1991 pri jeho rozpade, príde do metropoly východu v máji na pozvanie bývalého slovenského prezidenta Rudolfa Schustera.

Dnešné názory Michaila Sergejeviča Gorbačova, sú jasné. Podľa neho dnešní politici nestačia tempu dnešného globalizovaného sveta. Vedúci predstavitelia veľkých štátov nie sú pripravení riešiť krízy dnešného sveta. Pritom svet je vzájomne prepojený, na sebe navzájom závislý.  „O tom som sa presvedčil už pred niekoľkými desaťročiami a vyvodil som z toho závery“, konštatoval pri svojom 85-tom jubileu pre ruské noviny Novaja Gazeta.

Rusko treba zmeniť

Pokiaľ ide o Rusko, podľa Gorbačova sa situácia v minulých rokoch stabilizovala na úkor reálnej demokracie, na škodu parlamentu a súdov a na úkor nezávislosti médií. Teraz však vidno, že tento systém riadenie nefunguje. Niet nových ľudí. Nemožno, aby všetko viselo len na jednom človeku. Treba sa vrátiť k reálnej demokracii. Netreba v Rusku rozdeľovať spoločnosť a deliť ľudí na vlastencov či liberálov. Netreba hľadať nepriateľov a „piatu kolónu“ nepriateľov a zahraničných agentov. Je nevyhnutná konsolidácia Ruska v menej spoločných cieľov. Je to možné, dá sa to dosiahnuť. Nie je všetko stratené.

Rusko nemožno izolovať

Gorbačov sa nádeja, že „naši západní partneri sa presvedčili o tom, že treba prestať uskutočňovať kurz konfrontácie a izolácie Ruska. Pretože Rusko nemožno izolovať. Svet potrebuje Rusko. Úloha Ruska je nezastupiteľná. Svetová politika si podľa M. Gorbačova vyžaduje zmenu k pozitívnym riešenia. Ide predovšetkým o boj s terorizmom a o európsku bezpečnosť. Boj proti terorizmu si vyžaduje vzájomnú medzinárodnú spoluprácu a výmenu informácií. Ale aj pevný medzinárodno – právny rámec. Gorbačov preto navrhol začať práce na vytvorení Antiteroristického paktu alebo konvencie OSN. V jej rámci by sa mal dosiahnuť

Všetko nie je stratené

Gorbačov je však presvedčený, že všetko nie je stratené. Kritizuje najmä skutočnosť, že namiesto spolupráce sa na prvoradé miesto v svetovej politike, tak ako to bolo v rokoch studenej vojny,  dostávajú scenáre budúcej vojny v Európe. Pritom všetko sa neobmedzuje len na „scenáre“ a  „hypozézy“. USA plánujú rozmiestniť v štátoch strednej a východnej Európy ďalšiu ťažkú vojenskú techniku a zbrane za viac ako tri miliardy dolárov. A to je len jeden príklad toho, že nastal kolaps dôvery v medzinárodných vzťahoch. „Som presvedčený, že keby sa robil prieskum názorov svetovej verejnosti o tom, čo sa svet vyvíja správnym smerom, väčšina ľudí by povedala NIE!“, povedal.

Nebezpečná mentalita

Všetko sa to začalo tým, že Západ sa vyhlásil za víťaza v studenej vojne. Víťazstvo nad zánikom studenej vojny vyhlásili za víťazstvo, priam triumf len jednej strany. A tej je na základe tohto triumfu teraz už dovolené všetko. Takmer všetky konflikty uplynulých dvoch desaťročí, počínajúc Juhosláviou sa začali riešiť z pozície sily alebo hrozbou použitia sily. Vytvorila sa „vojensko-silová mentalita“ a tá je práve taká nebezpečná ako vojensko-priemyselný komplex. Má obrovský vplyv na politiku a na prostriedky masovej informácie – ich prostredníctvom na ľudí. „Som veľmi znepokojený ostrou polemikou a vzájomnými obvineniami, ktoré stále väčšmi pripomínajú medzištátnu propagandistickú vojny“, povedal M. S. Gorbačov v tohtoročnom marcovom vystúpení. Avšak podľa neho bude musieť nastať éra rozhovorov a dohovorov. Ak svet nemá skĺznuť  do chaosu a katastrofy. je však nevyhnutná politická vôľa. „Som presvedčený, že všetko nie je stratené“, povedal.