O príjemných novinkách v mobilných telefónnych sieťach už vie v únii zrejme každý vlastník telefónu. V Europskom parlamente sa však toho udialo podstatne viac, niekedy v nariaďovacom duchu, inokedy v odporúčacom „malo by byť“. Z aktuálne prerokovávaných tém vyberáme niekoľko, ktoré sa zdajú byť pre Slovákov zaujímavými.

Poučenie zo škandálov?
Monitoring zdravotníckych pomôcok, akými sú prsné a bedrové implantáty, by mal byť posilnený a certifikačné postupy sprísnené. Vyplýva to zo schváleného legislatívneho návrhu. Poslanci chcú tiež sprísniť pravidlá ohľadom informovaného súhlasu a etických princípov pri použití diagnostických zdravotníckych pomôcok 'in vitro' využívaných napríklad na potvrdenie tehotenstva alebo pri testovaní DNA. Navrhované pravidlá si kladú za cieľ zvýšiť bezpečnosť pacientov a zlepšiť vystopovateľnosť zdravotníckych pomôcok od výrobcu až k pacientovi, avšak bez zvyšovania byrokratickej záťaže pre inovatívne malé firmy.Parlament presadzuje zmenu postupu umiestňovania nových zdravotníckych pomôcok na trh s cieľom zabrániť, aby sa produkty, ktorých bezpečnosť nebola dostatočne preukázaná počas klinických skúšok na dobrovoľníkoch, naďalej ponúkali pacientom. V dôsledku nedávnych škandálov poslanci presadzujú, aby pacienti, ktorým je do tela vložený implantát, boli zaregistrovaní a aby dostali takzvanú kartu implantátu. V prípade odhalenia problémov s podobným produktom u iných pacientov by sa tak ľahšie kontaktovali všetky osoby, ktorých implantáty môžu byť chybné."Naozaj máme problémy vo svete zdravotníckych pomôcok, to sa však týka aj pomôcok určených na diagnostiku. HIV test, ktorý bol na trhu roky, ukazoval nesprávny negatívny výsledok, so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami v prípadoch transfúzie krvi a iného typu kontaktov," uviedol spravodajca Peter Liese (EPP, DE). V máji zvolení poslanci nového EP budú môcť pokračovať v práci vykonanej počas terajšieho, ešte aktuálneho funkčného obdobia.

A kto pomôže umierajúcemu slovenskému poľnohospodárstvu?
Približne 98% ciel, ktoré na hraniciach Únie platia vývozcovia ukrajinských poľnohospodárskych produktov, železa a ocele či strojov, bude na základe návrhu, ktorý schválil Európsky parlament, zrušených. Toto jednostranné opatrenie, ktoré ušetrí výrobcom a vývozcom 487 miliónov eur ročne, by malo pomôcť ukrajinskej ekonomike. "Európsky parlament podporuje európsku cestu Ukrajiny už mnoho rokov. Toto je prvá príležitosť, ako našu podporu ukázať v praxi, pomôcť Ukrajine počas jej súčasnej hospodárskej krízy, tvárou v tvár stenčujúcim sa menovým rezervám a silnejúcemu tlaku Kremľa. V čase, keď Putin uzatvára ruský trh pre ukrajinské výrobky, my ho otvárame," vyhlásil spravodajca Pawel Zalewski (EPP, PL). Parlamentom schválené jednostranné opatrenie, ktoré bude účinné od mája 2014, odstráni 94,7% v súčasnosti vyberaných ciel na dovoz priemyselných tovarov z Ukrajiny. Clá na zostávajúce tovary budú znížené. Zrušenie ciel sa bude vzťahovať aj na vyše 80% poľnohospodárskych produktov. Únia však v prípade citlivých výrobkov, akými sú obilniny, bravčové a hovädzie mäso, hydina a spracované potraviny, obmedzí množstvo tovaru, ktorý bude možné bezcolne doviesť na územie EÚ, v snahe chrániť záujmy producentov v Únii. Tovary dovezené na územie EÚ z Ukrajiny budú musieť spĺňať pravidlá Únie o označovaní pôvodu. Ukrajinské orgány budú zároveň musieť zaistiť, aby výrobky z tretích krajín neboli dovážané do Únie cez Ukrajinu s cieľom vyhnúť sa colnej povinnosti. Európska únia bude mať právo opätovne zaviesť clá v prípade, ak objem dovážaných výrobkov z Ukrajiny spôsobí - alebo bude hroziť nebezpečenstvo, že spôsobí - závažné ťažkosti producentom rovnakých výrobkov v EÚ. Nariadenie nadobudne účinnosť deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ, pred ktorým ho ešte musí schváliť Rada EÚ. Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci Catherine Ashton už vyhlásila, že jeho zavedenie do praxe je otázkou niekoľkých týždňov. Uplatňovať sa bude až do 1. novembra 2014 alebo do momentu, kedy vstúpi do platnosti asociačná dohoda medzi EÚ a Ukrajinou, ktorej súčasťou bude rozsiahla a komplexná obchodná dohoda zavádzajúca obojstrannú liberalizáciu obchodu.

Neľudské metódy KGB stále žijú
Jedno z ostatných uznesení parlamentu sa dotýka aj zločinu, spáchanom pred piatimi rokmi. Európska únia by mala zakázať vydávanie víz a zmraziť všetky aktíva 32 ruským úradníkom, ktorí sú zodpovední za smrť ruského právnika Sergeja Magnitského, za následné krytie trestného činu súdnymi orgánmi a za pretrvávajúce prenasledovanie jeho rodiny. Vyplýva to z uznesenia, ktoré v stredu schválil Európsky parlament. Otázkou však ostáva, prečo až teraz? Sergej Magnitský, ktorý odhalil rozsiahlu korupciu ruských orgánov, zomrel podľa nezávislých vyšetrovaní vo vyšetrovacej väzbe v roku 2009 potom, ako bol vystavený neľudským podmienkam, úmyselnému zanedbávaniu a mučeniu. Uznesenie vyzýva Radu EÚ, aby vytvorila a pravidelne aktualizovala zoznam osôb, ktoré boli do prípadu zapletené (tzv. Magnitského zoznam). Týmto osobám by mal byť zakázaný vstup na územie EÚ a ich aktíva by mali byť zmrazené. Zmrazenie finančných prostriedkov by sa podľa poslancov malo vzťahovať aj na ich najbližších príbuzných. Poslanci zároveň vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci vytkli, že otázku vytvorenia zoznamu nezaradila do programu Rady (ministrov) pre zahraničné veci, a to napriek požiadavke Európskeho parlamentu z októbra 2012.

Zaujíma vás, kto by na spomínanom Magnitského zozname mal byť? Tu sú ich mená tak, ako ich žiadajú potrestať (aspoň symbolicky) poslanci EP. Nebudete veriť, ale medzi nimi je aj desiatka „ostrých dievčat“: • ALISOV, Igor, narodený 11. marca 1968;
• DROGANOV, Alexej, narodený 11. októbra1975;
• JEGOROVOVÁ, Oľga, narodená 29. júna 1955;
• GAUS, Alexandra, narodená 29. marca 1975;
• GERASIMOVOVÁ, Anastasia, narodená 22. januára 1982;
• GRIN, Viktor, narodený 1. januára 1951;
• KARPOV, Pavel, narodený 27. augusta 1977;
• CHIMINOVÁ, Jelena, narodená 11. februára 1953;
• KĽUJEV, Dmitrij, narodený 10. augusta 1967;
• KOMNOV, Dmitrij, narodený 17. mája 1977;
• KRIVORUČKO, Alexej, narodený 25. augusta 1977;
• KUZNECOV, Arťom, narodený 28. februára 1975;
• LOGUNOV, Oleg, narodený 4. februára 1962;
• MAJOROVOVÁ, Julija, narodená 23. apríla 1979;
• PAVLOV, Andrej, narodený 7. augusta 1977;
• PEČEGIN, Andrej, narodený 24. septembra 1965;
• PODOPRIGOROV, Sergej, narodený 8. januára 1974;
• PONOMARIOV, Konstantin, narodený 14. augusta 1971;
• PROKOPENKO, Ivan Pavlovič, narodený 28. septembra 1973;
• REZNIČENKO, Michail, narodený 20. februára 1985;
• SAPUNOVOVÁ, Marina, narodená 19. júna 1971;
• ŠUPOLOVSKIJ, Michail, narodený 28. september 1983;
• SILČENKO, Oleg, narodený 25. júna 1977;
• STAŠINOVÁ, Jelena, narodená 5. novembra 1963;
• STEPANOVOVÁ, Oľga, narodená 29. júla 1962;
• STROJITELEV, Denis, narodený 23. januára 1973;
• TAGIJEV, Fichret, narodený 3. apríla 1962;
• TOLČINSKIJ, Dmitrij, narodený 11. mája 1982;
• UCHNAĽOVOVÁ, Svetlana, narodená 14. marca 1973;
• URŽUMCEV, Oleg, narodený 22. októbra 1968;
• VINOGRADOVOVÁ, Natália, narodená 16. júna 1973;
• VORONIN, Viktor (alias VORONIN, Victor), narodený 11. februára 1958;

Bankové lumpárne na pokračovanie

Ako sa o chvíľu dočítate, nezmyselné poplatky, ktoré svojim klientom suverénne a bohorovne účtujú slovenské banky, nie sú iba tuzemskou špecialitou. Dokonca ani super okrádačský poplatok, ktorý musí klient platiť banke za to, že jej dá do rúk svoje peniaze, aby ich mohla „točiť“ a suverénne pomocou nich zvyšovať vlastné zisky. Úžera ako hrom! A netýka sa iba nás, obyčajných občianskych vkladateľov, ale napríklad aj obchodov a firiem poskytujúcich služby. Európsky parlament sa už konečne týmto problémom zaoberá, takže je možné, že poplatky, ktoré banky účtujú predajcom za spracovanie platieb zákazníkov, by mali byť v budúcnosti obmedzené. Vyplýva to z textu už schváleného nariadenia. Poslanci tiež prijali opatrenia, ktoré by mali zvýšiť bezpečnosť platieb cez internet. A teraz sa pozrite na to, o aké peniaze reálne ide: Poplatky za spracovanie platieb stoja podľa odhadov Európskej komisie predajcov v EÚ každoročne viac ako 10 miliárd eur. Pre klientov sú často nezrozumiteľné. Navyše sa líšia v závislosti od členského štátu, nakoľko ich výšku ovplyvňujú aj vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž. Obchodníkom sú poplatky účtované pri každej transakcii, ktorá je uskutočnená platobnou kartou. Predajcovia ich následne premietajú do cien predávaných tovarov a služieb. Po novom by poplatky, ktoré si banky účtujú za spracovanie transakcií uskutočnených napríklad kartami Visa a MasterCard, nemali prekročiť 0,3% hodnoty transakcie pri kreditných kartách a 7 eurocentov alebo 0,2% hodnoty transakcie (podľa toho, ktorá hodnota je nižšia) pri debetných kartách. Obmedzenie poplatkov sa má týkať cezhraničných, ako aj domácich transakcií v rámci EÚ a malo by byť účinné rok po vstupe nových pravidiel do platnosti. Nižšie poplatky by sa mali po čase premietnuť do nižších cien pre zákazníkov platiacich kartou.

Či však posledná veta nie je iba zbožným prianim práve končiacich poslancov, to pocítime vo vlastných peňaženkách (či kartách) „po čase“. Teda, určite až počas úradovania nového parlamentu...