TASR: Nechceme NATO, chceme mier, či nie vojenským základniam kričalo dnes približne 400 nespokojných ľudí pred americkou ambasádou v Bratislave. Na Hviezdoslavovo námestie prišli dať o 17:00 najavo svoj nesúhlas s umiestnením základne NATO na našom území či údajnom jednostranným informovaním o situácii na Ukrajine.

Protestujúcich prišiel na námestie podporiť napríklad Ján Čarnogurský.

"Keby nebolo rozširovania NATO na východ, nebolo by žiadnej ukrajinskej krízy," uviedol v príhovore pred davom.

Naša krajina by sa podľa jeho slov nemalo nechať vťahovať do konfliktu, ktorý nie je konfliktom Slovenska. So svojimi príhovormi vystúpili napríklad aj Eduard Chmelár či vysokoškolský profesor František Škvrnda.

Niektorí ľudia počas približne hodinového protestu držali v rukách slovenské zástavy. Na transparentoch mali napísané napríklad NATO rozdeľuje Slovanov.

Organizátori už avizovali, že v protestoch budú pokračovať. Ďalší zvolávajú na 26. 3. opäť pred americkú ambasádu.

Aká bola skutočnosť?

- Na Hviezdoslavovom námestí sa nezhromaždila neidentifikovateľná masa, ale suverénni občania SR združení v občianskych združeniach, politických stranách... V počte nie 400, ale takmer 1000 ľudí!

Obrovským omylom je, že protestujúcich prišiel podporiť Ján Čarnogurský. On ich neprišiel podporiť. On bol jedným z organizátorov, tak ako aj celá Slovensko-ruská spoločnosť, ako Klub výsadkárov, ako protifašisti zo SZPB, ako Komunistická strana Slovenska, ako OZ Pokojní Bojovníci... Predseda Matice slovenskej M. Tkáč vyjadril, že spolu s nami je tam aj celá 30 tisícová matičná základňa...

TASR píše tak, ako píše, lebo sa zľakla slov moderátora Branislava Fábryho, že „prelomme bariéru mlčania..., ktorá sa objavuje v rámci slovenských médií“.  No a slová Jána Čarnogurského boli už pre „verejnoprávnosť TASR“ úplným klincom do rakvy: „Na tomto námestí už bolo jedno významné zhromaždenie. V 88-roku „Sviečková manifestácia“. Dnes je to významný deň Slovenskej republiky podľa zákona a rozhodnutia parlamentu.

Som presvedčený, že aj dnešný deň bude za niekoľko rokov považovaný za významný deň Slovenskej republiky pretože vojde do análov dejín ako deň, keď sa zhromaždili slobodní občania Slovenska, aby dali najavo, že nechcú základne NATO, že nechcú vťahovanie Slovenska do vojnového konfliktu, ktorý nie je naším konfliktom.“

A ďalej doplnil: „Povedzme si otvorene. Keby nebolo rozširovania NATO na Východ, nebolo by žiadnej ukrajinskej krízy!“.

TASR zamlčala aj rečnícke otázky mierového aktivistu Eduarda Chmelára: „Kto a akým právom sem chce pozvať cudzích vojakov? Kto a akým právom chce v našom mene tu zakladať vojenské základne, ktoré nemajú žiaden iný účel... iba provokovať smerom na východ“.

„Bezpečnostné hrozby Európy nepochádzajú z východu, lebo len hlupák verí tomu, žeby Rusko chcelo zaútočiť na Európu“.

„Naše hlavné bezpečnostné hrozby pochádzajú z totálneho rozvratu medzinárodného práva, ktoré za 15 rokov má na svedomí aj naša spoločnosť.“ A uviedol príklad podvodu s Líbyou, Irakom...

„Pýtam sa, dokedy budeme veriť stále tej istej propagande ľudí, ktorí klamali o Iraku, klamali o Líbyi, klamali a vidíme to z poslednej správy Mossadu aj o Iráne... rozvracajú krajiny, a všade, kde zasiahli, nepriniesli ani mier, ani stabilitu, iba rozvrat!“.

Veľmi zaujímavé bolo vystúpenie R. Schulza zo Slovenského hnutia obrody:  „... nesúhlasíme s politikou Spojených štátov amerických a NATO. Sme tu, aby sme povedali jasné posolstvo k tomu, čo sa deje u nás doma na Slovensku a vo svete. Sme tu, aby sme pánovi Kiskovi, prezidentovi Slovenskej republiky, konečne nahlas pripomenuli, že už nešéfuje spoločnostiam typy Triangel a Quatro, ale že je prezidentom Slovenskej republiky a jeho povinnosťou je počúvať názor všetkých občanov, to znamená aj naše názory!“

x x x

No a na záver treba opätovne pripomenúť moderátora a experta na medzinárodné právo Branislava Fábryho: „Rovnako sa musíme brániť aj proti jednostrannému mediálnemu obrazu, ktorý sa o celej problematike objavuje, najmä proti jednostrannému obrazu o kríze na Ukrajine a o úlohe NATO, ktorú zohráva v celom konflikte.“  

Vladimír Mikunda