Mnohí, čo sa dali na politiku túžia predovšetkým po moci, po bohatom, bezstarostnom živote aj výhodnom postavení v spoločnosti. Toto konštatovanie potvrdzuje aj terajší neľútostný boj o získanie poslaneckých mandátov v nastávajúcich voľbách. Ich prípravy charakterizujú rôzne často nereálne sľuby a zároveň zhoršujú vzťahy aj pomery v stranách, kde zavládla predovšetkým závisť. na povrch sa dostala aj politika osobnej nenávisti. Jej nositeľmi sú predovšetkým politickí turisti, ktorí už neraz s cieľom získať moc, zmenili partajné tričká. Na scéne sú opäť karieristi a zradcovia.

Svoju materskú stranu, ktorá ich vyniesla na povrch, z hodiny na hodinu opustili Heger, Naď, ... Niektorých politikov ani v tomto čase rôznych sľubov a predsavzatí nezjednocuje myšlienka, ako lepšie a úspešnejšie riešiť zložité problémy, ale za prvoradý cieľ považujú čo najviac získať pre seba.

Pohľad na jednotlivé kandidátky a na mená jednoznačne ukazuje, že na scénu sa opäť chcú za každú cenu dostať nedôveryhodní ľudia. Je ich až príliš veľa. V boji o moc ich netrápi, že svojich voličov už neraz sklamali, že zmenili stranícke tričká, a, navyše, nezvládli úlohy, ktoré prijali. priam notoricky zamlčujú svoje chyby a omyly, ktoré sa vo svojej poslaneckej práci dopustili. V každej demokratickej krajine, v každom právnom štáte by takíto ľudia nemali ani najmenšiu šancu kandidovať, tobôž nie uspieť. V Slovenskej republike je zatiaľ všetko úplne ináč.