Vianočné sviatky pokoja a žičlivosti – to sú dni, na ktoré sa vždy všetci tešíme. Už od detských rokov ich nosíme vo svojom srdci, je to vždy ona – rozprávka odetá do zimnej poézie a lepších medziľudských vzťahov. V dnešných časoch je to aj nostalgia o snehom zasypanej drevenici a bielej hore, ktorá nám pred rokmi zo svojich statných stromov zhadzovala za krk sneh, keď sme ju ochudobňovali o vianočnú jedličku.

Vianoce, to je aj nezvyčajné ticho, ktoré si výraznejšie uvedomujeme až vo chvíli, keď má nasledovať tak vzácna atmosféra prvého pohľadu na darčeky pod vianočným stromčekom. Pohľadu do rozžiarených detských očí. To všetko, ale aj omnoho viac predstavuje to povestné čaro sviatkov zimy. Idylu, ktorú vždy znásobuje predovšetkým čistá a vnímavá detská duša. Pre dospelého človeka sú Vianoce aj niečo viac. Mala by to byť chvíľa pokoja, čas istoty, vzájomnej harmónie a pokory. Nie všade sa tak stane. Žiaľ, namiesto vzájomnej úcty a dobroprajnosti sa v terajšej, nesmierne komplikovanej etape bezohľadného boja o politickú moc, o peniaze, ale aj holé prežitie do popredia dostali závisť, nenávisť a falošnosť. Nad tým všetkým dominuje pandémia koronavírusu, téma dňa aj noci. Choroba, ktorá nivočí nielen telo, ale aj dušu. A v tejto oblasti sme vinovatí všetci – zdraví aj chorí, očkovaní aj tí druhí. Ale najvyšší predstavitelia štátu prijímajú a zároveň odvolávajú rôzne rozhodnutia, ktoré sú často neúčinné a bezvýznamné...

Neprajnosť a konflikty vyplývajúce z rôznych problémov dominujú v mnohých rodinách aj v kruhoch najbližších príbuzných a priateľov. Je zarmucujúce, že ani v dňoch sviatočných nezavládne v každej ľudskej bytosti čas úprimného prívetivého úsmevu. Môžbyť, že aj náhodné stretnutia bývalých priateľov, ktorých rozdelila politika, alebo likvidácia spoločných firiem, neprinesú pohodu a nenastane okamih harmónie citov, ale iba spúšť v ľudskej duši. V čase vianočnom napriek všetkému, čo nás postihuje, by sme sa mali usilovať o istotu pokoja, plné priehrštie radosti, ale aj zvýšeným úsilím urobiť šťastnými tých druhých. Veď v dnešnej rozdelenej spoločnosti na tých, čo majú a môžu všetko, a na tých, čo nemajú a nezmôžu nič, budú mať dni sviatočné veľmi rozdielnu podobu. Väčšina občanov našej krajiny si tento raz zasadne k chudobnejšiemu sviatočnému stolu s pocitom veľkej neistoty pred budúcnosťou.

Podstatne menej je tých, ktorí môžu s veľkou dávkou sebavedomia, bezohľadnosti, ale aj radostne konštatovať, že majú na svojich stoloch hojnosť po celý rok a nielen v dňoch sviatočných. Určite k nim nepatria učitelia, poprední vedeckí pracovníci ani zdravotné sestry a ľudia pracujúci pri strojoch v malých firmách, ani dnešní poľnohospodári, ktorí prichádzajú vinou rôznych pandémií o svoje majetky. Zdá sa, že aj koledníkov bude menej ako pred desiatimi rokmi. Vytrácajú sa spod okien domov, do ktorých sa v rokoch minulých vkradla chudoba.

Sviatky pokoja, žičlivosti aj nepokoja sú neopakovateľné. Aké budú v tomto zložitom roku 2021, v roku bohatom na rôzne, pre našu Slovensko vzácne, ale aj žalostné výročia, ktoré sme si pripomenuli. To všetko, ale aj omnoho viac prichádza človeku na myseľ v týchto dňoch... Napriek tomu nech sú naše Vianoce pokojné, nech prinesú chvíle krajšie a nezabudnuteľné, nech otvoria dokorán aj zatvrdené ľudské srdcia. Sviatky pokoja sú neopakovateľné. Prinášajú pocit sviatočný, chvíle radosti, ale aj žiaľu, bolesti, clivoty a opustenosti. Od každého z nás záleží, aké budú tie, na ktoré sa pripravujeme a možno i tešíme aj takto o rok.

Foto: Jozef Brehár