Po II. svetovej vojne benešovské Česko-Slovensko vyhnalo zo svojej domoviny vyše 3 miliónov Nemcov, ich majetky zostali v Česku. V danom čase bipolárneho sveta boli oprávnené obavy o bezpečnosť spoločného štátu. Počas studenej vojny sme bránili Slovenskú republiku v palebných postaveniach západne od Brna k prehradeniu náletového smeru Norimberg – Brno – Košice. Po roku 1989, havlovský selektívny pacifizmus spôsobil eufóriu: všetci boli naši priatelia. No, iste...

Počas postgraduálneho štúdia v USA sa ma spolužiaci pýtali, ako som zostrelil sovietsku raketu. Neviem, odkiaľ mali túto informáciu, ja som o tom nikdy a nikomu nehovoril. Vtedy sa to nesmelo. Stručne som im popísal ako som v roku 1984 strieľal raketou 3M8M3 na raketový terč RM 207. Nakoniec som dodal, že by som zostrelil aj americkú raketu. Až neskôr som pochopil, že som si touto žartovnou poznámkou ukončil sľubnú vojenskú kariéru. Pred vstupom SR do EÚ a NATO, renegáti vyhodili z Ozbrojených síl SR väčšinu slovenských dôstojníkov a ponechali len takých tvárnych.

Vstup SR do EÚ a NATO vyvolal tlak na sociálne programy a vo verejnosti pocit obsolétnosti armády. Pád lietadla Vzdušných síl SR v roku 2006 v plnej nahote ukázal stav armády. Už v roku 2014 sme, vojnoví veteráni, upozorňovali vládnuce politické elity, že vojna na Ukrajine mení bezpečnostné prostredie. Poukazovali sme na skúsenosti z vojnových konfliktov, ale nič pozitívne sa neudialo ani v príprave ľudí, ani nič zásadne v obstarávaní výzbroje. OS SR sa stali odzbrojené a tento proces pokračuje.

Dnes mikromanažéri s modrými knižkami z mimovládnych organizácií sa hrajú na vojnových stratégov. Došli až do takej absurdnosti, že vláda SR darovala účinný vlastný systém S-300 a pozvala sem spojeneckých vojakov s ich Patriotmi. No, niečo geniálne, všetko dostaneme od Spojencov zadarmo, hotové perpetuum mobile. Dnes Jaroslav Naď v panike, pred nesúhlasom slovenskej verejnosti, zverejnil na svojej stránke, že vraj top odborníci MO SR to hodnotia takto: „...už jedna batéria systému Patriot je lepšia ako jedna batéria systému S-300, ktorý sme darovali Ukrajine, aby chránil nevinných ľudí pred Putinovou agresiou...“ A kto bude brániť a chrániť občanov Slovenskej republiky?

Nemá zmysel porovnávať takticko-technické údaje S-300 a Patriot, ale darovanie 1 batérie S-300 Ukrajine bola totálna hlúposť vlády SR a lacné politické gesto pre zahraničie. Jedna naša batéria S-300 PMU bránila temer 20 % územia našej vlasti v priestore účinnej pôsobnosti s pravdepodobnosťou 0,8 jednou raketou, dvomi raketami s pravdepodobnosť 0,96, čiže temer istota. O dva týždne, keď budeme mať (možno) 4 batérie Patriot PAC3 s nemeckými, holandskými a americkými osádkami ubránia 10 % našej vlasti. Nie nepomýlil som sa, rozumiete správne, desať percent s pravdepodobnosťou zničenia cieľa v priestore účinnej pôsobnosti 0,4 jednou a asi 0,7 dvomi raketami. Patriot by bol doplnok a nie hlavný systém našej protivzdušnej a protiraketovej obrany. S-300 už nemáme a ani nebudeme mať. RF vykonáva denne 300 bojových vzletov, Ukrajinci 10. Rusi ho buď elektronicky zarušia, alebo jednou raketou zničia. Ukrajincom to pomôže ako mŕtvemu ponožky. S Ukrajincami máme svoje historické skúsenosti, ktovie či o pár mesiacov budú ešte priatelia, možno protivníci, alebo nepriatelia.

A ešte jeden aspekt ...Jaroslav Naď má divné predstavy o hrdinstve. Na svoje FB stránke píše: „...česť a sláva našim hrdinom v ozbrojených silách.“ Rozumiem dobre po slovensky? Hrdinovia sú tí, čo sa nechali dobrovoľne odzbrojiť? Rakúski dôstojníci vyhlásili vzdor svojim politikom, naši yesmen len prikyvujú. Kedysi sme si mysleli, že máme generálov bez chrbtice, dnes máme aj vojakov bez chrbtice, hlavne tých z nitrianskej posádky, ktorí sa už vzdali. Vojaci bez zbraní, ktoré s úsmevom odovzdali jednej strane konfliktu, sú naozaj „hrdinovia“ dnešných dní. Po nich prídu „hrdinské“ delostrelecké a iné jednotky, že? Podľa logiky OĽANO, hrdinom bude aj odhalený ruský špión – plukovník vo výslužbe Bučka.

Poďme si pozrieť film Ridleyho Scotta Gladiátor. Za 2000 rokov našej civilizácie sa nič nezmenilo: vojaci nesmú veriť politikom.