Je nesmierne zaujímavé sledovať ekvilibristiku narábania s mocou prvej ženy v prezidentskom kresle SR. Niektoré gazdinky to nedokážu ani s varechou… Ťažko odhadnúť, či ju ovplyvňuje ranná nálada po prebdenej noci alebo viac to, že sa zle vyspali jej poradcovia… „Otázka nestojí, kto mi to dovolí, ale kto ma zastaví,“ glosovala by to Ayn Rand, čo je pseudonym americkej spisovateľky a filozofky ruského pôvodu Alice O’Connor.  

Prezidentka Zuzana Čaputová (PS) – počas 14-dňovej lehoty víťazovi predčasných parlamentných volieb Robertovi Ficovi (Smer-SSD) – prvý raz verejne pripustila, že vraj nemusí automaticky akceptovať každý návrh na ministra, ktorý dostane. „Prezident alebo prezidentka nie je iba poštárom vôle medzi navrhovateľom a kandidátom na ministra,“ povedala v relácii televízie Markíza Na telo. Neuveriteľné! Veď to pripomína napínanie svalov boxera vstávajúceho tesne po K.O., či reakciu medveďa, zobudeného po zimnom spánku. No možno sa dočasná nájomníčka Grasalkovičovho paláca dostala kdesi k myšlienke Eleanor Rooseveltovej: „Žena je ako čajové vrecúško. Nikdy neviete, aké je silné, až kým ho nedáte do horúcej vody.“

Dvojaký meter uplatnenia moci

Ale ako to, že tento logický a ústavný nástroj hlavy štátu nevyužila pred menovaním vlády Igora Matoviča (OĽaNO) na jar v roku 2020? Veď sa jej vtedy núkalo vetovať hneď niekoľko nevzdelaných, profesionálne i profesijne nekvalifikovaných adeptov na kreslá ministrov „kabinetu, ktorý sa zapíše do kníh“. Spomeňme len bábkoherečku Veroniku Remišovú (Za ľudí), ktorú ustanovila za vicepremiérku zodpovednú za eurofondy, kaderníka Branislava Gröhlinga (SaS), ktorého vymenovala za šéfa ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (pričom dovtedy bol známy len ako súčasť smotánky, keďže aktívne a často vymetal rôzne večierky). Nezabudnime spomenúť ani „nenapraviteľnú slniečkárku“ Natáliu Milanovú (OĽaNO), ktorú bez mihnutia oka ustanovila za šéfku rezortu kultúry. Hoci tá v rukách držala len diplom učiteľky s praxou výcviku detí v jazde na koni. A ešte mobilný telefón na manžela – novinára Lukáša Milana (STV, Pravda, Nový Čas, Plus 7 dní atď.).

Čuduj sa svete, Zuzana Čaputová – teraz v októbri 2023 – načrtla, ako uvažuje o svojich červených čiarach pri nominantoch. Takou by podľa nej bolo predovšetkým to, ak by nominant na ministra vnútra čelil obvineniu. Dôvodom je, že minister vnútra má priamo pod sebou policajného prezidenta a ako obvinený by sa mohol ocitnúť v konflikte záujmov. Božia prostota! A to sa neraz naša prezidentka chválila, že vyštudovala právo. Byť osočený, podozrivý, zatknutý, vyšetrovaný či obvinený ešte neznamená byť aj vinný… Zvlášť v posledných štyroch rokoch na Slovensku! Prezidentke neprekážali žiadne červené čiary (ba ani ostnatý drôt), keď 5.februára 2021 NR SR zvolila odsúdeného Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora SR. Na 8-ročné funkčné obdobie! Hoci vtedy nemala Zuzana Čaputová priamo menovaciu právomoc, účelovo s Matovičovou koalíciou umožnila zmenou zákona odsúdenému advokátovi Lipšicovi kandidovať. Navyše i napriek tomu, že nebol prokurátorom. „Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo“… V televíznej relácii priamo povedala, že by mala pre tento dôvod problém s prípadnou nomináciou Roberta Kaliňáka. „Ak mám správnu informáciu, obvinenie u neho trvá, preto by som to vnímala ako prekážku,“ povedala. Kaliňák však už momentálne žiadne obvinenie nemá. V auguste mu ho zrušil námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák. Vrcholom všetkého – vo vzťahu prezidentky voči vláde SR – bol okamih, keď neoponovala (dokonca ani len brvou nemihla) pri absurdnom návrhu skrachovaného Igora Matoviča, aby ho po ikarovskom páde z premiérskeho kresla menovacím dekrétom oživila, zdvihla z prachu a premiestnila do šéfovského kresla ministra financií! Jeho – trnavského Borata –, ktorý za daňové podvody nepykal len vďaka premlčaniu trestného činu.

Červené čiary modrým atramentom

Aby si náhodou nezmyslela – vtedy v marci 2021 – kresliť nejaké červené čiary, zamenili jej tútori na pracovnom stole všetky perá aj ceruzky za tužku na obočie… Tá sa jej potom hodila aj v máji 2023, keď do Prezidentskej kancelárie prišiel vyplakávať už aj druhý skrachovaný premiér, ktorého menovala. Eduard Heger (OĽaNO) sa posťažoval, že starať sa o mlieko pre spolužiakov bolo jednoduchšie, ako riadiť štát… Vzala teda do rúk plniace pero s modrým atramentom, natiahla úradnícke glotové rukávy a na papier si zapísala mená, ktoré jej nad rozsypaným hrachom a šošovicou (zmiešanými v popole z pezinskej skládky), hrkútali poštové holuby. Skladala vtedy konečne „vlastnú“ vládu! Samozrejme, tiež bez akýchkoľvek červených čiar. Čo tam potom, že to mala byť úradnícka vláda bez politikov…? Prsty jej spevneli, zachytiac v tom ruchu šepot Hillary Clintonovej: „Ženy sú najväčším nevyužitým zásobníkom talentu na svete.“

Ódorovmu kabinetu vyprší letný čas, Robert Fico strihá 14-dňový povolebný meter. Čochvíľa sa talentová šou neschopných a všetkého schopných legionárov skončí. V Košiciach mali nedávno Bielu noc. Bratislavská kaviareň obľubujúca dúhové vlajky a pochody možno zdvihne a zanesie do Grasalkovičovho paláca nejakú farebnú ceruzku pohodenú pred progresívnou Vallovou radnicou. A budú sa čmárať červené čiary… Uvidíme, po čom siahne v poslednom bojovom politickom ťažení prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá raz (v dobe covidovej pandémie) priznala: „Mám pocit, že nerozumiem tejto krajine, v ktorej  žijem.“

Nech už to dopadne tak či onak, po menovaní novej vlády Slovenskej republiky (na jeseň roku 2023) možno spolu s Virginiou Woolfovou z otvoreného okna zvolá: „Ako žena nemám žiadnu krajinu. Ako žena nechcem žiadnu krajinu. Ako žena je pre mňa krajinou celý svet.“