Prvá žena vo funkcii prezidentky Slovenskej republiky Zuzana Čaputová  je vo funkcii 2 roky. Má však smolu (alebo šťastie?) – niet ju s kým medzi Dunajom a Vysokými Tatrami porovnávať. Ktovie, ako to sama vníma? Jej poradcovia to vydávajú za jedinečnosť a pripisujú jej preto len samé plusové body. Zlé jazyky a dobre informované tajné kruhy tvrdia, že „veršotepci“ z Prezidentskej kancelárie  už objednávali mediálnu kampaň s prirovnaním k Lady Diane... No „nemožné prieskumné agentúry“ jej nie a nie namerať 99,9 % popularitu! Napríklad agentúra Focus robila v dňoch od 2. do 9. júna 2021 na vzorke 1011 respondentov prieskum pre TV Markíza. Prezidentke Čaputovej nedôveruje 45 percent respondentov! Musím ale uznať, že vo fejkovom pí-ár, v počte odnosených modelov, v schopnosti zlaďovania rúšok a v majstrovstve mlčať (keď má nahlas pred národom prehovoriť) – je Zuzana Čaputová nedostihnuteľná. Preto stále momentálne patrí na našom malom Slovensku s 51% napriek tomu k najdôveryhodnejším politikom. Tí, čo ju nevolili a vidia do jej vnútra, to vnímajú inak.

Za tých 730 dní v Grasalkovičovom paláci urobila viac chýb, prešľapov a zlých rozhodnutí, ako prvé tri hlavy samostatnej republiky od roku 1993 dokopy... Lebo Pezinčanka – rovnako ako jej predchodca z Popradu – nedorástla do roly štátnika. Pritom spoločenská výzva bola jednoznačná. Slovensko, jeho občania, voliči aj politická scéna neboli ešte nikdy tak rozdelené, roztrieštené a rozštiepené na jasne vyhrané tábory ako po jari 2018. Ešte aj v základných názorovo a politicky vyhranených táboroch dochádza k štiepeniu, rozkladu a k hnilobným procesom.   

Dva roky nie je krátky čas. Najmä nie v kolúznej väzbe alebo kedysi dávno na vojenčine. Za mojich mladých čias sa po odstrihnutí posledného čísla na krajčírskom metri z chlapcov stávali muži. Nepijem kávu v liberálnej kaviarni a dôchodok mi nevypláca žiadna americká „mimovládka“, nebudem si preto trápiť hlavu vymýšľaním pseudoúspechov prezidentky SR. Skôr vidím zmysel v poukázaní na jej zlyhania vo významných historických chvíľach. V momentoch, keď mohla a mala prejaviť význam aj silu úradu prezidenta.

Pri vymenovaní šerifského vládneho kabinetu Igora Matoviča na jar 2020 ešte rešpektovala výsledky parlamentných volieb a preto podľa zvyklosti poverila zostavením vlády predsedu najsilnejšieho politického hnutia OĽaNO. Niet čo namietať. Želaniu voličov je v ústavnej demokracii treba vyhovieť. Úplne odlišné to už ale bolo v prípade ohýbania práva, pri zneužití sily ústavnej väčšiny v parlamente, ktorý účelovou novelou zákona vydláždil cestu Danielovi Lipšicovi k najvyšším schodom prokuratúry. Zuzana Čaputová narcisticky rada a často pripomína svoje právnické vzdelanie. Tu ho zahodila spolu s diplomom aj so zdravým rozumom a očistu justície i budovanie spravodlivosti na Slovensku obetovala (zrejme zo strachu) temným silám v pozadí tohto advokáta. Odborníci žasli, tvrdiac, že ani v Zimbabwe by pre Lipšica nemenili zákon, aby sa mohol dostať do funkcie! Slovenský ústavný právnik, emeritný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej JUDr. Ján Drgonec, DrSc. v médiách poukázal na súvislosti takto: „Tí, ktorí zadržali Lučanského vedeli, že táto osoba už nikdy viac neopustí brány väznice, a že jeho dni sú spočítané. Nejednalo sa o žiadnu náhodu, skrat dozorcov pri vyprovokovaní potýčok, ale o presne riadenú záležitosť! Lučanský disponoval nezvratnými dôkazmi, ktoré by v prípade ich zverejnenia okamžite rozložili súčasnú vládnu koalíciu a veľký počet najvyšších štátnych predstaviteľov by okamžite skončil za mrežami, za predpokladu právneho fungovania štátu. Za všetkým stojí vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a Daniel Lipšic figuruje ako “šedá eminencia” za všetkým tým politickým a spoločenským svinstvom, ktoré sa na Slovensku za posledné tri roky udialo. Údajné  Ficove zlodejstvá poslúžili ako zámienka k tomu, aby mohli „sily západu“ zrealizovať na Slovensku scenár - prevrat, presne šitý na mieru mentality Slovákov, kde prím hrá závisť! Sofistikovaná stratégia, vedúca k urýchlenej a úplnej strate svojprávnosti a demokracie zvrchovaného štátu.“ Áno, prezidentka Zuzana Čaputová mohla túto medzinárodnú hanbu odvrátiť preventívne, ak by včas a nahlas avizovala, že Lipšica ani za generálneho, ani za špeciálneho prokurátora nevymenuje.

Druhou jej vážnou chybou bolo vyhodnotenie a nesprávne riešenie ústavnej vládnej krízy v apríli 2021. „Politická kríza spolu s pandémiou bola nesmierne zlá kombinácia. Rekonštrukcia vlády bola v danom čase nevyhnutnosťou, spory pripravovali o energiu a motiváciu nielen predstaviteľov koaličných strán, ale celú verejnosť“. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v rozhovore pre TASR pri príležitosti dvoch rokov vo funkcii. Nekonala však v záujme Slovenska, podľahla straníckym záujmom a neovládateľnej túžbe vládnej štvorkoalície držať naďalej moc vo svojich rukách. Namiesto toho, aby odmietla hrať v „Matovičovom cirkuse“, s potešením sa v žiari reflektorov pohojdala na vysunutej hrazde pod kopulou šapito... Nielenže opätovne vymenovala za ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka, ktorý chvíľu predtým sám abdikoval, no akceptovala vymenovanie celej vlády s malou rošádou na premiérskom kresle. Igora Matoviča vymenilaza Eduarda Hegera. Zlyhaním Čaputovej bolo to, že za ministra financií vymenovala Igora Matoviča, hoci nespĺňa ani vzdelanostné, odborné a už vonkoncom nie morálne predpoklady. Usvedčeného daňového podvodníka, notorického klamára, šialeného aktivistu z Trnavy ustanovila za povestného capa v záhrade. Ak by ho do funkcie odmietla vymenovať, Heger by musel hľadať a isto by aj na funkciu „financmajstra“ našiel niekoho iného. Čaputová sa pritom mohla oprieť o precedens svojich predchodcov. 

Ako právnička prekvapila prezidentka mnohých aj tým, že sa v prípade referenda o predčasných voľbách obrátila na Ústavný súd. Je to síce jej ústavné právo, ale v danom prípade to bolo zbytočné.Veď želaniu voličov je v ústavnej demokracii treba vyhovieť.  Vyše 600 000 podpisov je silným argumentom. Iba ak chcela Zuzana Čaputová „naťahovať“ čas... Myslí si to aj skúsený právnik v oblasti ústavného práva a bývalý politik Ján Cuper: „Referendová otázka má znieť tak, aby sa na ňu dalo odpovedať áno alebo nie, a otázka znie: Ste za to, aby boli na Slovensku predčasné voľby? Odpoveď je áno alebo nie“ 

Medzi posledné hriechy nájomníčky Grasalkovičovho paláca treba pripočítať to, že sa dala nalákať do pasce, keď sa zúčastnila sa utajenom rokovaní skupinky vyvolených v priestoroch SIS. Vo formáte, ktorý vyvolal viac otázok ako dostala verejnosť odpovedí. Ona, ako hlava štátu, pritom môže ktoréhokoľvek z nich a kedykoľvek pozvať do Kancelárie prezidenta republiky na konzultácie, žiadať referovať o závažných skutočnostiach alebo mohla a mala novému premiérovi Hegerovi navrhnúť zvolať Bezpečnostnú radu štátu. Fatálnou chybou a totálnym zlyhaním však bola skutočnosť, že o stretnutí verejne klamala!!! O pár dní, pod ťarchou presakujúcich informácií z oficiálnych kruhov SIS aj z radov štvorkoalície, pod paľbou argumentov opozície sa hriešnica pokúsila o spoveď a chcela sa i kajať a vyviniť. Opäť nevhodne a nešťastne. Tak typicky „čaputovsky“...  Uznala síce svoju chybu, no nedokázala sa občanom SR ospravedlniť. Miesto toho svoje fatálne zlyhanie ukryla do fráz. Zakamuflovala to a zamaskovala, ako brigádnička nedostatky postavy do volánikov pred plesom. Preto špeciálne vysielanie relácie „O 5 minút 12“ v našej verejnoprávnej RTVS z Prezidentského paláca tak šokovalo viacerých divákov. Zuzana Čaputová totiž neľutuje stretnutie najvyšších predstaviteľov štátu s utajeným spisom SIS. „Premiér mi navrhol stretnutie a ja som pozvanie prijala. Nemohla som sa ho nezúčastniť,“ vysvetľuje. Dodáva ale, že druhýkrát by to už nespravila. No čo už? Máme takú prezidentku, akú si niektorí z voličov okolo nás a Slováci žijúci v zahraničí vybrali... Snáď jej pápež František udelí rozhrešenie, až v dohľadnom čase navštívi Slovensko.

Aby som neunúval čitateľov dlhočizným zoznamom ďalších vynútených minel aj nevynútených pochybení Zuzany Čaputovej spomeniem aspoň ostatnú, z polovice júna 2021.  

Podľa nej majú malé štáty v EÚ držať hubu a krok... Na medzinárodnej konferencii Globsec totiž podporila nápad Nemecka zrušiť právo veta jednotlivým členom EÚ. Opozícia s najsilnejšími hlasmi sociálnych demokratov Petra Pellegriniho a Roberta Fica, i s čoraz slabším volaním hynúcich  národniarov sa pýta, prečo zrádza štátne záujmy SR? Čaputová je za to, aby každý člen EÚ stratil svoje právo veta. Slovensko by tak zostalo odkázané na vôľu veľkých štátov. Čaputová navrhla prejsť na systém hlasovania kvalifikovanou väčšinou. „Aby sa nestávalo, že dohody drvivej väčšiny členov o jednotlivých krokoch zhodí zo stola jeden či dva štáty.“ Na rozdiel od nej, dvojnásobný exprezident SR Ivan Gašparovič presadzoval názor, že v súčasnej podobe bolo potrebné Európsky parlament zrušiť. Veď europoslanci, ktorých vyslal národný štát sa po prvej mastnej výplate zmenili na euroúradníkov. A tí už nepresadzujú záujmu svojho štátu, no záujmy a ciele rôznych skupín – podľa sily korupčných finančných argumentov. „Zmysluplnejšie by bolo“– podľa Gašparoviča – „zriadiť v EP druhú komoru (snem), v ktorom by sedeli priamo prezidenti a premiéri členských štátov. A práve sila ich argumentov a možnosť uplatniť právo veta sú najmocnejšími nástrojmi demokracie a poistkami obrany štátnych záujmov.“ Názorovo ho podporuje i maďarský premiér Viktor Orbán: „Brusel namiesto Európy zloženej z národných štátov vytvára európsky superštát. To, čo chceme, je demokracia demokracií založená na európskych národoch," povedal. Treba hlasno zvolať a upozorniť, že tieto vyjadrenia dvojročnej prezidentky Zuzany Čaputovej sú práve mimoriadne nebezpečné. Lebo otvárajú dvere ekonomickým aj nelegálnym migrantom a nanúteniu prerozdeľovania kvót, ktoré do poslednej chvíle odmietal a bránil práve premiér Robert Fico. Až pokiaľ ho neodstránili.

A práve až pri týchto posledných aktivitách manekýnky z Grasalkovičovho paláca sa priam núka prvé prirovnanie k niekomu konkrétnemu. K nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, vďaka ktorej doširoka otvorená náruč priviedla v rokoch 2015 a 2016 do Nemecka vyše 3,5 milióna migrantov. V celej Európe ich je dnes preto celkovo až 72 miliónov!

Na Slovensku po slovensky... Prezidentka Zuzana Čaputová sa s uvoľňovaním protipandemických opatrení vybrala do slovenských regiónov prevetrať šatník a pripomenúť sa, že je. Celý svet videl, ako pri podobnej aktivite dostal francúzsky prezident Emmanuel Macron na stretnutí s verejnosťou facku.

„Našej Angele z Pezinka“ sa to nemôže stať, veď  slovenská politická kultúra je vyššia a od roku 2018 slušná. I chránená najmocnejším patrónom. Na summite NATO v Bruseli sa koncom júna nový americký prezident Joe Biden nečakane stretol aj so slovenskou prezidentkou. A vraj za tých desať sekúnd mali „vážnu debatu!“ Aspoň tak o tom na sociálnej sieti Twitter písala pod fotografiou samotná postihnutá: „Bolo skvelé stretnúť Joea Bidena a hovoriť o našich spoločných záväzkoch a demokratických hodnotách a základe právneho štátu –  sú skutočným základom našej Transatlantickej aliancie NATO." 

O tempora, o mores! Ako diametrálne odlišné sú priority prezidentky štátu od najvážnejších starostí bežných občanov Slovenskej republiky. Dvojročie Zuzany Čaputovej je – dúfajme – polčasom jej verejného pôsobenia...