Keď som pred voľbami do Európskeho parlamentu písal komentár EURÓPSKE SLOVENSKO, netušil som, že sa názov môjho článku stane podstatnou súčasťou sloganu SKUTOČNE EURÓPSKE SLOVENSKO, ktorým sa prezentovala koalícia PROGRESÍVNE SLOVENSKO a SPOLU. Pozrime sa však na podstatnejšie tematické okruhy volieb, pričom sa sústreďme len na slovenský rébus, pretože šírka a hĺbka problémov a otáznikov celoeurópskych volebných výsledkov by si vyžadovala rozsiahlu štúdiu.

Na Slovensku zavládla nesmierna mediálna radosť nad rekordnou účasťou v eurovoľbách, ktorá dosiahla 22,74 %. Teda nadšenci etablovaného politického systému zborovo jasajú, že 77,26 % oprávnených voličov si zo straníckych kandidátov NEVYBRALO NIKOHO, čo je dosť žalostný obraz reprezentatívnosti, demokratickosti a dôveryhodnosti slovenskej lokálnej politickej ligy.

V našej miestnej súťaži získala prvenstvo naozaj zvláštna koalícia PS/Spolu, pričom zvolení kandidáti za PS budú členmi liberálnej frakcie ALDE (Alliance of Liberals and Democrats for Europe = Aliancia liberálov a demokratov za Európu) a zvolení kandidáti za Spolu budú členmi konzervatívnej frakcie EPP (European People's Party = Európskej ľudovej strany). Tento stupeň koaličnej schizofrénie je už SKUTOČNE skôr téma pre psychiatriu ako pre politológiu či sociológiu. V každom prípade zreteľne poukazuje na to, čo znamená nielen Európske Slovensko, ale aj Európska únia ako celok.

Nevynechajme základný informačný servis: PS/Spolu 20,1 % (Michal Šimečka, Vladimír Bilčík, Martin Hojsík, Michal Wiezik) | Smer – SD 15,7 % (Monika Beňová, Miroslav Číž, Robert Hajšel) | Kotleba – ĽSNS 12,1 % (Milan Uhrík, Miroslav Radačovský) | KDH 9,7 % (Ivan Štefanec, Miriam Lexmann) | SaS 9,6 % (Eugen Jurzyca, Lucia Ďuriš Nicholsonová) | OĽANO 5,3 % (Peter Pollák). Súčasné slovenské parlamentné strany, vrátane dvoch strán vládnej koalície nebudú mať v EP zastúpenie (SNS, Most – Híd, Sme rodina – Boris Kollár).

Z nárastu účasti voličov a z uvedených výsledkov volieb vyplýva niekoľko dôležitých súvislostí a dôsledkov. Predovšetkým – mladá generácia bez životných skúseností si nemôže dať ujsť práva čerstvo získané dosiahnutím oficiálnej vekovej hranice dospelosti – teda pokladá za nevyhnutné navštíviť kiná, kde premietajú mládeži neprístupné filmy, navštíviť diskotéky a podobné zariadenia, kde podávajú alkohol, a v neposlednom rade sa zúčastniť volieb.

Tak sa po zvolení súčasného prezidenta a jeho nadchádzajúcej pokračovateľky opäť potvrdil predpoklad pre maximálny volebný úspech kandidátov – ČÍM NEZNÁMEJŚÍ, TÝM LEPŠÍ. Z prvej štvorice triumfujúcej koalície je známe hádam len meno Michala Šimečku, ale to tiež iba na základe dedičných privilégií – jeho starý otec bol významný teoretik marxizmu-leninizmu a neskorší disident Milan Šimečka, jeho otec je už rodový prominent ponovembrovej éry Martin Šimečka.

Po overenej technológii prevratu z konca roka 1989 sa – popri záľube odovzdať svoj hlas mačkám vo vreci – opakujú aj niektoré ďalšie príznačné atribúty. Podľa klasického vzoru Václava Havla sa obnovila módna vlna brblavých politikov – vynikajúcich najmä defektnou výslovnosťou hlásky R. Reprízuje sa aj podvod s hrou na oživenie odkazu Alexandra Dubčeka a jeho koncepcie socializmu s ľudskou tvárou, ktorú charakterizovala politika PROGRESÍVNYCH SÍL vo vedení Komunistickej strany Československa z roku 1968. Verte, že názov novej politickej strany nevznikol omylom alebo z nedostatku slovnej zásoby.

Pravdaže – ilúzie, sny, vidiny, klamlivé predstavy, skreslené vnemy, preludy a kúzelnícke triky vždy napokon vystrieda rozčarovanie. Nebude to inak ani v nasledujúcom období. Eufória vyprchá a len hŕstka slovenských poslancov Európskeho parlamentu má zabezpečený nadštandardný príjem. Ostatní občania SKUTOČNE EURÓPSKEHO SLOVENSKA sa budú naďalej pozerať na obyvateľov západných krajín z pozície chudobných príbuzných.

Nové je iba to, že ZATIAĽ nikto PO VOĽBÁCH nevytiahol ruskú kartu, hoci sa PRED NIMI mediálne výdatne živila hrozba ovplyvňovania globálnej politiky Kremľom. Naopak – neuspelo úsilie SNS o vyvážené nielen slovensko-maďarské, ale aj slovensko-ruské vzťahy. Most – Híd už otvorene pokladá svoju účasť v dosluhujúcej vládnej koalícii za dôvod poklesu voličskej podpory. Nenaplnili sa ani apokalyptické proroctvá o náraste extrémizmu, hoci radikálne názory budú mať v EP svojich predstaviteľov. Kľúčová vládna strana Smer – sociálna demokracia so svojím aktuálnym výsledkom na Slovensku mierne zaostáva za európskym priemerom S&D (Progressive Alliance of Socialists and Democrats = Progresívna aliancia socialistov a demokratov), ktorá dosiahla 19,4 % (Smer 15,7 %). Jej priaznivé vyhliadky do budúcnosti sa nepochybne spájajú s racionálnou politikou, ktorá sa nebude báť skutočných osobností s vlastnými názormi, ako aj so schopnosťou priblížiť našu krajinu aspoň rakúskej životnej úrovni, čo sa nikomu v bývalom Československu nedarí už tri desaťročia od prevratných spoločenských zmien na rozhraní posledných dekád uplynulého storočia.