Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Ústavný súd: Väčšina novely trestných kódexov je v súlade s ústavou

(Teraz.sk) - Väčšina novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, niektoré časti však nie. Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR. Informoval o tom predseda súdu Ivan Fiačan.

Priblížil, že vyslovený nesúlad s ústavou sa týka ustanovení o treste prepadnutia majetku a tiež prechodných ustanovení súvisiacich s premlčaním.

Súd vyslovil za nesúladné s ústavou aj prechodné ustanovenie, ktoré malo ministrovi spravodlivosti umožniť podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov v prípade dohôd o vine a treste schválených pred 15. marcom 2024. Tiež možnosť využiť nezákonne získaný dôkaz v trestnom konaní v prospech obvineného.

Vyslovenie nesúladu s ústavou sa netýka zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) či zmien pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti. Protiústavný nebol ani proces prijímania legislatívy. V týchto častiach ÚS navrhovateľom nevyhovel. „ÚS nevidel také závažné nedostatky legislatívneho procesu, ktoré by spôsobili neústavnosť napadnutej novely trestného zákona,“ povedal Fiačan. ÚS pritom skonštatoval, že neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, súd však nevidel taký zásah do ústavných práv alebo princípov, ktoré by znamenali protiústavný stav. V prípade zrušenia ÚŠP súd zistil, že podobné orgány sú v členských štátoch EÚ bežné. „V tejto veci je podstatné to, že ústava neupravuje organizáciu, štruktúru a činnosť prokuratúry, v tomto má parlament širokú voľnosť,“ skonštatoval Fiačan. Parlament novelu schválil 8. februára.

Rozsiahlu novelu prijatú vládnou koalíciou vo februári napadla ako celok bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová a opoziční poslanci.

ÚS koncom februára rozhodol o pozastavení účinnosti zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých ustanovení Trestného poriadku. „Vzhľadom na skutočnosť, že ÚS v tomto náleze dospel k záveru o nesúlade niektorých častí napadnutého zákona s ústavou, sa potvrdila opodstatnenosť pozastavenia jeho účinnosti,“ povedal Fiačan.

Proces posudzovania ústavnosti zákona bol podľa neho náročný a právne stanoviská boli niekedy rozdielne až protikladné. Na otázku, ako skončilo hlasovanie sudcov pri rozhodovaní, Fiačan uviedol, že tento údaj je neverejný.

Predseda ÚS potvrdil, že vláda ako vedľajší účastník konania ešte vo februári podala námietku zaujatosti voči trom sudcom ÚS. Išlo o Rastislava Kaššáka, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára, ktorých menoval do funkcie bývalý prezident SR Andrej Kiska. ÚS v apríli o námietkach rozhodol tak, že nedošlo k spochybneniu nezaujatosti týchto sudcov a tí neboli vylúčení z konania a rozhodovania vo veci.

Namiesto väzenia podmienka

Ústavný súd prijal na ďalšie konanie dovedna tri návrhy k vládnej novele trestných kódexov. Súd spojil návrh prezidentky Zuzany Čaputovej s dvoma ďalšími, ktoré pripravili opoziční poslanci. Kritizovali novelu samotnú aj spôsob jej prijatia. Veľkú zmenu trestného práva totiž vláda Roberta Fica presadila narýchlo a bez verejnej diskusie v skrátenom legislatívnom konaní. Nezastavila ju opozícia v parlamente ani ľudia v uliciach.

Novela Trestného zákona pritom so sebou prináša výrazné znižovanie trestov, skracovanie premlčacích lehôt aj úpravu výšky spôsobených škôd, podľa ktorých sa posudzuje závažnosť trestných činov. Hlavným druhom trestu za viaceré trestné činy sa má podľa novely stať domáce väzenie. Okrem toho by mnohí páchatelia po novom mohli vyviaznuť s podmienečným trestom alebo len s peňažným trestom.

Nový Trestný poriadok zasa mení podmienky pre spolupracujúcich obvinených a dáva nové možnosti podozrivým, obvineným aj odsúdeným. Zmenou Trestného poriadku zanikol k 15. marcu tohto roka Úrad špeciálnej prokuratúry.

 

Bez diskusie

Dnes už bývalá prezidentka Zuzana Čaputová kritizovala, že koalícia novelu prijala v skrátenom legislatívnom konaní, takže sa k nej odborníci prakticky nemohli vyjadriť.

„Podľa mojej mienky tak v prípade napadnutého zákona celkom absentovala odborná, férová a otvorená diskusia, ktorej absencia má podstatný vplyv na obsah napadnutého zákona. Legislatívny proces bez takejto debaty nenapĺňa ústavné princípy legislatívneho procesu, najmä jeho verejnosť a kontrolovateľnosť, čím sa napadnutý zákon dostáva do nesúladu s čl. 1 ods. 1 Ústavy,“ namietala vo svojom podaní.

Poukazovala na to, čo hovorili predstavitelia vládnej koalície už v kampani pred voľbami: trestné stíhania a obžaloby vedené proti nim a im spriazneným osobám označovali za spolitizované. Netajili sa zámerom, že sa po voľbách pokúsia legislatívnou cestou zabrániť možnosti, aby sa tieto stíhania zopakovali.

 

Ústavný súd pozastavil účinnosť len dvoch ustanovení novelizovaného Trestného poriadku. V jednom prípade ide o novinku, ktorá by umožnila aj spätne preskúmať už právoplatné schválené dohody o vine a treste. Zatiaľ nezačalo platiť ani ustanovenie, že ak by existoval nejaký dôkaz, ktorý nevznikol s povolením sudcu, napríklad nahrávka, tak by sa dal použiť iba v prospech obvineného, nie proti nemu.

 

Ústavný súd síce vo februári prijal podania na ďalšie konanie, ale jeho rozhodnutie nebolo jednomyseľné. Dvaja sudcovia pripojili odlišné stanoviská. Ústavný súd mal podľa nich aj v prípade Trestného zákona pozastaviť účinnosť len konkrétnych ustanovení a nie celej časti novely, ktorá rieši Trestný zákon.

 

Jedna časť zmien Trestného zákona, ktorú Ústavný súd pozastavil, sa týka premlčacích lehôt. Koalícia chce viaceré z nich výrazne znížiť. V praxi to znamená, že ak by sa niekto dopustil korupcie, ekonomických podvodov alebo krádeže, polícia musí prípad vyšetriť oveľa rýchlejšie, inak bude skutok premlčaný.

 

Táto zmena by sa výrazne dotkla niektorých politikov a expolitikov a ich priateľov, ktorí sú dnes stíhaní alebo už súdení. Ak by Ústavný súd schválil skrátenie premlčacích lehôt, beztrestne by vyviazol napríklad exminister financií a dnes guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, ktorý je stíhaný za úplatok a súdny proces je v týchto dňoch v závere. Obvinenie by museli zrušiť aj priateľovi Roberta Fica a Petra Pellegriniho podnikateľovi Miroslavovi Výbohovi, ktorý je tiež stíhaný za korupciu. Podobne by dopadla aj kauza podpredsedu parlamentu a poslanca Hlasu Petra Žigu alebo podnikateľa s vplyvom na Slovenskú informačnú službu Petra Košča.

 

Na tieto výhody pre spriaznených ľudí blízkych vládnym politikom upozornila aj vtedajšia prezidentka Čaputová vo svojom podaní.

 

„Z ústavného hľadiska sa teda cestou legislatívy deje zmena vo vlastnej veci niekoľkých dotknutých predstaviteľov a spriaznených osôb vládnej koalície, tzn. išlo by o obdobu takzvanej ‚samo-amnestie‘, ktorá je v právnom štáte neprípustná,“ argumentovala prezidentka.

 

Pri časti o premlčacích lehotách vznikol v parlamente veľký spor. Koalícia totiž chcela meniť premlčacie lehoty aj pri násilných trestných činoch. Napríklad obeť znásilnenia by už nemala na ohlásenie takej traumatickej skúsenosti 20 rokov, ale iba 10 rokov. Rovnako by to platilo aj pri vraždách. Napríklad násilná smrť Daniela Tupého by už bola nenávratne premlčaná, lebo údajného vraha sa podarilo obviniť až po 18 rokoch. Koalícia po odhlasovaní týchto zmien zatiahla ručnú brzdu a ešte pred definitívnym rozhodnutím Ústavného súdu a právoplatnosťou novely schválila ďalšiu zmenu, ktorá premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch ponecháva v pôvodnej výške.

 

Posunuli výšku škody, za ktorú hrozí väzenie

Vládna novela výrazne mení aj výšku spôsobenej škody, od ktorej sa odvíja závažnosť trestného činu, a tým aj možný trest. Napríklad ak niekto ukradne auto v hodnote do 20-tisíc eur, po novom by už nešiel do väzenia, ale súd by mu musel predostne uložiť podmienku alebo domáci trest.

 

Exprezidentka Čaputová v podaní upozornila, že s podmienkou by mohli vyviaznuť aj lupiči pri oveľa závažnejších krádežiach vlámaním. Napríklad ak by spôsobili škodu a ukradli veci v hodnote do 250-tisíc eur, aj v takom prípade by mohli vyviaznuť bez väzenia. Ako upozornila prezidentka, štvrť milióna „pre väčšinu obyvateľov Slovenska znamená celý za ich život nadobudnutý majetok“.

 

Novela rieši aj takzvanú horalkovú kriminalitu – teda prípady, keď páchatelia opakovaných drobných krádeží končili za mrežami. Po novom už to nebude možné. Ustanovenie, na základe ktorého mohol zlodej z potravín putovať do väzenia, ak sa krádeže dopustil za rok viackrát, z Trestného zákona totiž úplne vypustili pozmeňovacím návrhom Tibora Gašpara.

 

Nižšie trestné sadzby za korupciu

Koalícia chce presadiť aj výrazné nižšie sadzby pre páchateľov korupcie, majetkovej a ekonomickej trestnej činnosti. Argumentovala tým, že podvodníci by mali radšej zaplatiť a nie skončiť na dlhé roky za mrežami.

 

Najčastejšími trestnými činmi v majetkovej kriminalite sú krádeže alebo podvody. Aj pri obrovských škodách v stovkách miliónov eur by páchateľom hrozilo namiesto 10 až 15 už len 3 až 10 rokov. V takom prípade súd môže uložiť namiesto pobytu za mrežami podmienku. Rovnako by mohli obísť aj korupčníci.

 

Najvýraznejšie by sa znížili sadzby pri tých, ktorí perú peniaze, teda legalizujú výnos z trestnej činnosti.

 

Pri trestnom čine podvodu alebo krádeže – čo sú najčastejšie trestné činy v oblasti majetkovej trestnej činnosti – hranica trestnej sadzby klesá z 10 až 15 rokov na 3 až 10 rokov. Na 3 až 10 rokov však klesá aj sadzba pri legalizácii výnosu z trestnej činnosti, ktorá bola doteraz 12 až 20 rokov.

 

Pri ekonomickej a majetkovej kriminalite tak bude možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, „a to bez ohľadu na výšku škody, rozsah spáchania trestného činu, dokonca aj vtedy, keď bude spáchaný organizovanou skupinou“ – upozornila prezidentka Čaputová.

 

Aj napriek tomu, že dodnes nie sú účinné všetky navrhované zmeny, na súdoch už nastal chaos. Niektorí sudcovia totiž prerušili súdne procesy s odôvodnením, že treba čakať na rozhodnutie Ústavného súdu. Takýto stav najviac vyhovuje práve obžalovaným, ktorí sa chcú dopracovať k nižším trestom. Najvyšší súd však už v niekoľkých prípadoch takéto rozhodnutia zrušil a sudcom odkázal, že majú ďalej pojednávať a rozhodnúť podľa aktuálne platných pravidiel.