Ukrajina má u nás na Slovensku veľa úprimných priateľov. Medzi nimi sú predovšetkým umelci, novinári, bývalí diplomati, ale aj pedagógovia či podnikatelia. Časť z nich sa na pozvanie Jeho excelencie, veľvyslanca Ukrajiny Bratislave Jurija Mušku stretla pred niekoľkými dňami v diplomatickom sídle nášho východného suseda v hlavnom meste SR. Stalo sa tak pri príležitosti Dňa ústavy Ukrajiny, ktorý pripadá na 28. júna. Málokto si však na našom kontinente uvedomuje, že v súvislosti s hľadaním ciest k prijatiu oficiálneho právneho systému sa Ukrajina zaraďuje medzi krajiny s najstaršou demokraciou na svete, konkrétne k miništátu San Marino a Islandu. Nečudo, veď prvé pokusy o kodifikáciu ukrajinského práva - ako povedal pán veľvyslanec - sa uskutočnili v časoch Kyjevskej Rusi, teda v 11. - 12. storočí. Na území Ukrajiny však celé storočia pokračoval proces hľadania ciest a spôsobov formovania a upevňovania základných princípov vzájomných vzťahov medzi štátom a jeho občanmi.

Veľmi dôležitý pokus o zostavenie a prijatie ukrajinskej ústavy bol v rokoch 1917-1922 v časoch existencie Ukrajinskej ľudovej republiky, ktorá vznikla po rozpade Ruska ako imperialistickej mocnosti, ten však bol nakoniec utopený v krvi vlastencov a demokratov.

Nakoniec tak trochu kuriózna situácia vznikla po vyhlásení samostatnej a zvrchovanej Ukrajiny v roku 1991, ale súčasnú Ústavu Ukrajiny prijal jej parlament až 28. júna 1996. Dovtedy platila Ústava Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky /USSR/, ktorá zo všetkých ústav republík bývalého Sovietskeho zväzu bola azda najprijateľnejšia. Pri tvorbe súčasnej ústavy jej tvorcovia žili síce v krajine s iba mladou demokraciou, ale vychádzali už z tradícií a štandardov rozvinutých demokratických krajín, predovšetkým tých, ktoré tvorili Európsku úniu a dodnes na túto tému vedú otvorený dialóg so svojimi zahraničnými partnermi, predovšetkým odborníkmi z Rady Európy a Benátskej komisie.

Len pre zaujímavosť- slovenská ústava, ktorej základ je dodnes platný, bola prijatá ešte pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, konkrétne 1. septembra 1992.

Ukrajinci si však pri každom štátnom sviatku pripomínajú obete bojov so separatistami na východe krajiny a teraz už aj blokádu svojich prístavov a celého pobrežia na Azovskom mori. V týchto bojoch zahynulo takmer 3000 príslušníkov ozbrojených síl, dohromady však 13 000 Ukrajincov, vrátane civilov, podľa údajov OSN ďalších 23 455 boli zranení. V týchto číslach sú aj obete letu MH-17, teda 298 cestujúcich, vrátane 80 detí. Pre Ukrajinu, ako zdôraznil pán veľvyslanec Jurij Muška, je veľmi dôležité to, že 19. júna t.r. špeciálna vyšetrovacia komisia prišla k výsledku, že lietadlo Malazijských aerolínií bolo zostrelené ruskou raketou typu Buk, ktorú na okupované územie Dombasu priviezli z Ruskej federácie. Ukrajina prostredníctvom svojich diplomatov v zahraničí tvrdí, že ruská vojenská agresia proti Ukrajine zmenila nielen samotnú situáciu na Ukrajine, ale aj na celom svete. Práve preto očakáva nevyhnutnú reakciu EÚ a NATO na militarizáciu Čierneho a Azovského mora Ruskou federáciou, ktorá zároveň premenila polostrov Krym na vojenskú pevnosť. Okrem toho spomínané obete na Dombase, teda počet 13 000 mŕtvych a vyše 23 000 ranených je výsledkom ozbrojenej agresie Ruska proti Ukrajine. Práve preto Ukrajina víta rozhodnutie predstaviteľov EÚ pokračovať v politických a ekonomických sankciách voči Rusku až do januára 2020.

Ukrajinský veľvyslanec v hlavnom meste SR Bratislave vyzdvihol Ukrajinu za pokračovanie v realizácii mnohých reforiem. Veľké úspechy dosiahol náš východný sused v decentralizácii, prijali sa nové zákony a opatrenia v boji proti korupcii. Výrazne pokročila aj práca v sfére štátnych zákaziek, zaviedol sa v nej elektronický systém "Prozorro", ďalšie pozitívne výsledky sa dosiahli v bankovníctve, energetike, reforme štátnej služby a zdravotnej starostlivosti. Prijímajú sa projekty na zlepšenie nedostatočnej infraštruktúry, konkrétne nových diaľnic i letísk.

Po príhovore pána veľvyslanca J. Mušku sa uskutočnila tlačová beseda. Na nej stály spolupracovník Slovenského rozhľadu položil Jeho excelencii otázku ako sa zmení zahraničná politika s nástupom Vlodymyra Zelenského do funkcie prezidenta Ukrajiny. Jurij Muška odpovedal stručne a výstižne: "Nijako. Prioritou stále zostáva vstup Ukrajiny do EÚ a NATO."