Európskou úniou dnes hýbe konflikt na Ukrajine i hrozba teroristických útokov zo strany islamských radikálov a v súvislosti s tým riešenie a vývoj zabezpečenia energetickej bezpečnosti I bezpečnosti občanov únie ako takej. A živý problém ďalšej existencie Grécka v spoločnom zväzku. Na všetko však treba peniaze a to je ďalší veľký problém, do ktorého sa pustila Európska komisia prípravou konkrétnych krokov. Pred niekoľkými dňami predložila balík opatrení v oblasti daňovej transparentnosti. Je to jeden z krokov v rámci plánov bojovať proti unikaniu daňovým povinnostiam a škodlivej daňovej súťaži v EÚ.  Kľúčovým prvkom je návrh na zavedenie automatickej výmeny informácií o záväzných daňových stanoviskách medzi členskými štátmi.

Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis:  „Každý musí platiť svoj spravodlivý podiel dane. Pre nadnárodné spoločnosti to platí rovnako ako pre všetkých ostatných. Na základe dnešného návrhu o automatickej výmene informácií by daňové úrady mohli lepšie identifikovať daňové medzery alebo duplicitu dane medzi členskými štátmi. V nasledujúcich mesiacoch navrhneme konkrétne opatrenia zamerané na odstraňovanie takýchto medzier či presahov. Zaviazali sme sa, že na naše sľuby nadviažeme skutočnými, dôveryhodnými a spravodlivými krokmi“.

Jeho slová doplnil komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici: „Zhovievavosť voči spoločnostiam, ktoré sa vyhýbajú plateniu svojho spravodlivého podielu dane, a voči režimom, ktoré im to umožňujú, klesla na nulu. Musíme obnoviť prepojenie medzi miestom, kde podnikom skutočne vznikajú zisky, a miestom, kde sa tieto zisky zdaňujú. Na to, aby sa to dalo dosiahnuť, sa členské štáty musia otvoriť a musia spolupracovať. Práve to je cieľom dnešného balíka opatrení daňovej transparentnosti.“

Podľa odhadov stojí vyhýbanie sa daňovým povinnostiam právnických osôb členské štáty jednu miliardu eur ročne. Takisto znemožňuje spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi daňových poplatníkov a spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi. Spoločnosti sa totiž  spoliehajú na zložitosť daňových pravidiel a nedostatočnú spoluprácu medzi členskými štátmi, to zneužívajú na presun svojich ziskov a minimalizáciu zdanenia.

Ďalšou problematickou oblasťou je masové využívanie moderných technických prostriedkov spracovania a prenosu dát a ich čoraz sofistikovanejšie zneužívanie kriminálnymi živlami. Počítačová kriminalita je narastajúci problém: pre svetovú ekonomiku ide o straty niekoľko miliárd eur ročne, v obehu je viac ako 150 000 vírusov a každý deň sa stanú obeťou počítačovej kriminality milióny ľudí. Európska komisia prijíma príslušné legislatívne opatrenia, ktoré sa zameriavajú na boj proti počítačovej kriminalite (napr. detská pornografia, útoky na informačné systémy, online podvody a falšovanie).

V tejto súvislosti bol zrealizovaný prieskum Eurobarometer, ktorý mapuje oblasť kybernetickej bezpečnosti v jednotlivých členských krajinách EÚ.

"Digitálne technológie a internet sú dôležitým pilierom európskej ekonomiky. Počet kybernetických útokov však v Európe rastie každým dňom. Európske krajiny si uvedomujú, že ak budú voči týmto hrozbám postupovať jednotlivo, budú ešte viac zraniteľné. Len spoločným postupom a spoluprácou na európskej úrovni možno účinne bojovať proti negatívnym dopadom počítačovej kriminality", uviedol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.    U nás využívajú internet dve tretiny (69%) ľudí, 55% ho využíva denne a 14% občas. Dôvodmi sú: emaily (84%), správy - viac ako polovica Slovákov (55%) ich číta online, 54% používa sociálne siete a 51% internetbanking. O rizikách počítačovej kriminality je na Slovensku dobre informovaná necelá polovica občanov: 47%. Najlepšie sú v rámci EÚ informovaní obyvatelia Dánska, Holandska a Švédska.

V porovnaní s väčšinou členských krajín EÚ sú obyvatelia Slovenska vystavení kybernetickým útokom v menšej miere. S počítačovou kriminalitou sa slovenskí užívatelia stretli hlavne v podobe zisteného škodlivého softvéru ( 28%),  17% má skúsenosť aj s emailom alebo telefonátom, ktorý ich podvodne žiadal o prístup k počítaču alebo o prihlasovacie či osobné údaje. Približne polovica užívateľov internetu na Slovensku (51%)  má nainštalovaný antivírusový softvér. Tretina užívateľov neotvára emaily od ľudí, ktorých nepozná (35%) a navštevuje len tie internetové stránky, ktoré pozná a dôveruje im (31%). Potešiteľné je, že 23% užívateľov internetu si pravidelne mení heslá. 

Na záver ešte jedna dobra správa pre slovenských motoristov, ktorí sa nemôžu dočkať ukončenia večnej stavby diaľnice Košice – Bratislava. Možno ste už zaregistrovali, že Európska komisia schválila investíciu viac ako 169 miliónov Eur z Kohézneho fondu na výstavbu cestného úseku v okrese Ružomberok. Ide o 15 km úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová. EÚ pokryje 85% nákladov.

Tento projekt významne zlepší dopravné podmienky v tomto okrese, ako aj dopravné spojenie ľudom pracujúcim v priemyselných oblastiach Považia.

„Po prijatí dvoch veľkých dopravných projektov na Slovensku minulý mesiac, rada podpisujem aj tento. Lepšie prepojenia sú pre krajinu dôležité. Konkrétne cestná infraštruktúra má veľký vplyv na kvalitu každodenného života ľudí, ale aj na atraktivitu oblasti pre podnikanie.” povedala Corina Cretu, európska komisárka zodpovedná za regionálnu politiku.

Z podkladov Zastúpenia EK na Slovensku pripravil M. Országh