Anton Tkáč, Jozef Pribilinec, Miloš Mečíř, Martina Moravcová, Stan Mikita, Miroslav Šatan, Dominika Cibulková, Marián Hossa, Zdeno Chára,  Michal Martikán, Peter Sagan, Petra Vlhová.  Mená niekoľkých Slovákov rezonujú celosvetovo. V malej  päťmiliónovej krajine v srdci Európy sme na nich (a ešte i na mnohých ďalších) právom hrdí. Závidia nám ich dokonca i veľké národy. Napriek  tomu... 

Z jaskyne slovenského športu, uchvacujúceho návštevníkov skvostnými stalagmitmi aj jagavou aragonitovou sieňou medailí, zaznel hlasný pokrik nesúci sa ozvenou v dolinách... Do vzrušeného aj nadšeného povzbudzovania sa však namiesto Duchoňovho hlasu miešali povzdychy, výkriky o pomoc aj vzlyky sklamania. A veru vyvalil sa aj  typický hnilobný zápach zatuchnutých, dlho nevetraných priestorov.  Možno netreba podliehať panike a isto nesedí ani prirovnanie k biblickým desiatim egyptským morovým ranám...  Hoci môj výpočet za posledné obdobie sedí:

1. nedoriešené financovanie vrcholových športovcov  v individuálnych športoch
2. požiadavka futbalových reprezentantov na 5 tisícové štartovné aj za prehratý zápas
3. hanebný masový a organizovaný bojkot  štátnej  hokejovej reprezentácie
4. výmena  štátneho znaku na dresoch hokejistov za súkromné logo firmy „Húlky eseró“
5. porušenie životosprávy futbalových reprezentantov v partii Vlada Weissa a rezignácia trénera Kozáka
6. diskvalifikácia oboch Širokých v KHL
7. kritika trénera Bokroša i manažéra Ulehlu od dvoch frustrovaných juniorských reprezentantov SR 20 na sociálnych sieťach  po svetovom šampionáte
8. urážky zákerných idiotov adresované na sociálnych sieťach našej biatlonistke Terézii Poliačkovej
9. dlhodobé trápne výkony a účinkovanie hokejového Slovana v KHL
10. ohrozené včasné dodanie  výstroja  reprezentantky Petry Vlhovej so štátnymi.

Trochu paradox, dosť aj nepochopiteľné, no ani  Zákon o športe č. 440/2015 sa nestal (napriek očakávaniam politikov aj niekoľkých funkcionárov a marketingových manažérov) povestným čarovným prútikom... Najväčšie problémy ani starosti väčšiny klubov či športových asociácií nevyriešil. Ani nevyrieši. Legislatíva je jedna vec, absencia telesnej výchovy na školách a podmienky pre masový šport druhá, ľudský faktor najpodstatnejšia. A človeka nepreonačíš ani za deň, ani za dva... V prípade flagrantného porušenia slovenskej histórie a Ústavy SR nepochopiteľne ustúpilo aj ministerstvo školstva, ktoré sa nechalo opiť blafákom hokejových marketérov. Takže teraz by sa futbalová reprezentácia mohla premenovať na „loptošov“ a do štátneho znaku si pod dvojkríž namaľovať tri futbalové lopty. Tenisový zväz tri vypletené rakety, plavci tri holé zadky... I tak je už všade okolo nás toľko nehanebnosti, akoby sa slovami  Ľuda Slovenského „celý náš svet obracal na holú riť!“ Aktuálna anketa Najväčší Slovák, reality šou okolo voľby sudcov Ústavného súdu vysielaná naživo v TA3, marcová voľba prezidenta so zmenou  hlavy štátu v tomto smere nič nevyriešia.  Možno iba vylepší  mnohým občanom náladu. Rovnako ako nám – fanúšikom – by priniesol obrovskú radosť  akýkoľvek úspech sprivatizovaného národného mužstva hokejok pod dvojkrížom, vedený Macejkom so zbojníckym opaskom na májovom svetovom šampionáte.  Všetci šiesti ministerský úradníci, ktorých novým logom reprezentuje, mu budú držať palce!

Pravdou však je, že hoci aj postúpime zo skupiny a dostaneme sa na bratislavský ľad, hoci by sme aj s tímom Craiga Ramsaya (nejakým zázrakom) vybojovali na MS 2019 medailu, nič podstatné sa v našom športe, ba ani len v hokeji nezmení ... V júni bude Kongres SZĽH a na ňom sa budú skladať účty. Mal dať – dal. Tak ako volebné programy pred parlamentnými voľbami v roku 2020.

Oceňujem dnešný postoj členov Výkonného výboru hokejového zväzu, ktorí bránili princíp zodpovednosti, subordinácie a nepodľahli tlaku politických aktivistov, huckajúcich už aj mladých juniorských reprezentantov.  Ernest Bokroš vo funkcii reprezentačného trénera Dvadsiatky v apríli skončí, hoci to nik na plné ústa takto nepovedal. No neklamme si, veď vieme že za snahou o jeho „odstrelenie“ je tiež neustály konkurenčný boj , závisť, netrpezlivosť  a nedočkavosť po otočení sudu so slanečkami.  Ak mu niekto chce uviazať na nohu guľu a na krk zavesiť obludné obvinenia, nech len netára. Nech predloží dôkazy!

Upratovať a nastoľovať poriadok v slovenskom politickom košiari rovnako ako  športe je treba  krok za krokom a na konkrétnych prípadoch, napravovať konkrétne zlyhania jednotlivcov. Či už ide o športovcov alebo manažérov. V kauze našej juniorskej  20-tky napríklad preukázateľné zlyhanie celej kontroly, manažmentu  a nastavenie  prísnosti  v prístupe všetkých zložiek realizačného tímu. Ešte v Piešťanoch - pred odletom na svetový šampionát... (že Janko Lašák – „plne sa venujúci mužstvu“ , telefonovaním počas celého tréningu?) Ak preukázateľné zlyhal manažér mužstva Roman Ulehla, musia ho nahradiť profesionálom. Jazykovo bezchybne vybaveným a takým chlapíkom, ktorý vie, že „svojho“ hráča do reprezentačného tímu musí čakať v hale na letisku a priviesť osobne k mužstvu. Taký chlapík však nesmie byť ani bratrancom, ani kamarátom žiadneho z členov vedenia hokejového zväzu. A takáto funkcia nesmie a nemôže byť len trafikou za meno na dávnej súpiske „belasých“...

V našom športe pomôže vetrať otvorenými oknami. Krátko a účinne, s mierne nahriatymi radiátormi. Napriek tomu, že na zväze by si teraz  pred Majstrovstvami sveta  2019 mohli dovoliť kúriť i „na plné pecky“.  A ak to náhodou nevyjde?  Nič  to, veď  na Slovensku máme už aj  „Zväz rybníkového hokeja“. Neveríte priatelia? Tak sledujte nedeľnú talk show Petra Marcina v RTVS. Predstaví nám jeho predsedu...