Pred voľbami do NR SR som Andrejovi Dankovi držal palce aj keď sa mi na ňom nepáčil nevďak akým sa zachoval k svojmu politickému tútorovi Jánovi Slotovi. Po zvolení za predsedu nášho najvyššieho zákonodarného orgánu a jeho mediálnych výstupoch, v ktorých všetkých neuveriteľne neomaľovane poučoval  ako „Brouk Pytlík“ (česká rozprávková bytosť Chrobák Truhlík, ktorý všade bol, všetko videl, so všetkým si poradil), „expert“ na všetko, som k nemu začal cítiť až averziu. Jeho mediálne výstupy od tej doby ignorujem v dobrej viere (nakoľko mnohých členov zo SNS poznám osobne), že nakoniec ho spolustraníci privedú k zdravému rozumu. Úplne náhodou pri sledovaní politickej relácie v nedeľu 17. decembra 2017 som neprepol napriek tomu, že na obrazovke sa objavil A. Danko. A dobre som urobil. Najmä jeho záverečné odpovede ma utvrdili, že politicky za ten čas čo som ho odignoroval vyzrieva na politika, ktorému leží na srdci osud slovenského národa, že budúcnosť Slovenska neupína jednostranne len na západ od nás.

Ako sám A. Danko povedal, na svojom nedávnom vystúpení v ruskej Dume by nič nemenil a vystúpil by v nej aj druhýkrát. „V priebehu budúceho  polroka sa pokúsim zorganizovať ešte aj väčšiu pracovnú návštevu so zástupcami z podnikateľských a umeleckých kruhov,“ prisľúbil  s tým, že on má úctu ku každému národu a Slovensko nesmie premeškať šancu spolupracovať s Ruskom. „Môže ma kto chce bičovať za Rusov, myslím si, že s nimi spolupracovať musíme,“ poznamenal predseda NR SR A. Danko. Ja dodávam, že pri spätnom pohľade do našej histórie si každý súdny Slovák uvedomí, že je to naša priam povinnosť. Bola to Červená armáda Sovietskeho zväzu, ktorá nás nezištne oslobodila spod nemeckého fašizmu a prinavrátila našim občanom ľudské práva, o ktoré sme prišli nemeckou okupáciou „vďaka“ obetovaniu Československa západnými mocnosťami. Žiaľ, mnohí naši dnešní politici sa odvracajú od Ruska a nekriticky velebia USA a štáty západnej Európy, ktoré síce radi o ľudských právach hovoria, ale len vtedy, keď sa to ich bytostne netýka.